pondelok , 27 mája 2024
Home / Zaujímavosti / Váš príbeh / Váš príbeh: Keď je čas ísť ďalej…

Váš príbeh: Keď je čas ísť ďalej…

Nikdy by som si nebola pomyslela, že sa to stane mne. Myslela som si, že žijem v harmonickej rodine, vzťahu, kde ani jednému z nás nič nechýba. O to väčšia rana a šok to pre mňa bol, keď na mňa vychrlil, že má nový vzťah a sťahuje sa preč.
Brali sme sa z veľkej lásky, krátko po tom, čo sme obaja dokončili školu. On si našiel prácu hneď, ja som chvíľu bola žienkou v domácnosti, no čoskoro prišla ponuka pracovať aj mne. Vzali sme sa, pracovali sme, všetok voľný čas sme trávili spolu. Deti sme nemali a dohodli sme sa, že ani tak skoro ich mať nebudeme, keďže obaja máme našliapnuté k dobrej kariére. Viem, bola som hlúpa a teraz to už viem. Mala som mať deti, kým bol čas. Žiaľ, mám 45 rokov a už je neskoro. Navyše podal žiadosť o rozvod, keďže jeho priateľka je práve tehotná. Aký smutný paradox. No nič vzchopila som sa a žila ďalej.
Nevedela som ostať žiť v našom starom byte, tak sme sa po rozvode vyrovnali a byt som predala. Kúpila som si nový, menší… Koniec koncov, nerátala som s tým, že by ho niekto okrem mňa obýval. Osud však mal iné plány.
Jedného večera, keď som bola pohrúžená do práce na počítači som zrazu začula obrovský rachot a zrazu zvuk tečúcej vody. Zbehla som do kúpeľne a vedela som, že je zle. Zo steny striekala voda a ja som nevedela, čo mám v tej chvíli robiť. Odomkla som dvere a utekala klopať susedom oproti. Otvoril muž iba v tielku a trenírkach, očividne som ho zobudila. Ospravedlnila som sa, no rýchlo som mu vysvetlila situáciu. Ani sa neunúval obuť si niečo. Bosí utekal priamo do mojej kúpeľne a urobil to, čo mňa vôbec nenapadlo. Zavrel uzáver vody. Chvíľu tam ešte niečo montoval a vyšiel na chodbu celý mokrý a smial sa. Bolo mi jasné, že sa smeje zo mňa. So smiechom mi podal ruku a predstavil sa. Volal sa Michal. Vraj bol akurát po práci, preto nebol ani oblečený. Ospravedlňoval sa, keď som si ho premerala. Bol sympatický. Nie klasický pekný, ale niečím charizmatický. A mne láskou zlomenej nebolo veľa treba…
V ten večer som ho ešte pozvala na večeru. Nechcela som vyzerať ako nejaká zúfalka, ale chcela som sa mu poďakovať, keďže mi tú vodu nakoniec aj opravil. Povedali sme si čo to o sebe. Kým ja som makala v kancelárii, on makal manuálne. Robil automechanika. Prerozprávali sme skoro celú noc. Prekvapilo ma, ako mi chýbal takýto kontakt s niekým iným. Stali sa z nás dobrí susedia a kamaráti. A bohvie, kam to dôjde časom.
Mimochodom, exmanžel zistil, že dieťa nakoniec nie je jeho a jeho priateľka sa vrátila k otcovi dieťaťa.  A v dobe, keď som si urobila konečne poriadok v hlave aj v srdci, sa začal snažiť získať ma späť. Žiaľ, už som k nemu cítila iba ľútosť. Ja som sa pohla ďalej…
Autor: Timea Gorejová, foto: pixabay.com

Komentáre

komentáre