pondelok , 10 december 2018
Home / Zábava / Blog / 3násobná MAMA: Režim detí – prežitok či nevyhnutnosť?

3násobná MAMA: Režim detí – prežitok či nevyhnutnosť?

Máme doma tri deti, dievčatá v rôznom veku. Trojročnú vzdorovitú, jemne zakríknutú prváčku a skoro “dospelú” štvrtáčku. Hoci je každá iná, výzorom i temperamentom, a možno práve preto, jedno podstatné ich spája – spoločné rituály, ktoré platia, aj keby čo bolo.

Inak povedané, režim nepustí, ani keď stráži babka. Práve vďaka tomu máme aspoň občas trochu času aj sami pre seba, dá sa nám ísť niekam bez detí, stále sme sa ešte nezbláznili, ale predovšetkým – deti majú hranice a vedia (aspoň väčšinou) odkiaľ – pokiaľ.

Deti by mali mať hranice

Pravdaže, na výchovnú poradkyňu to ani zďaleka nie je, avšak isté veci máme za tých skoro desať rokov spoľahlivo odskúšané. Zistili sme, že večerné rituály musia byť, aj pravidlá pri stolovaní. A ono to vážne funguje, zdanlivo samo, ale samozrejme to tak nie je. Mnoho večerov som aj od návštev, aj od dobrého filmu odchádzala skôr, zhruba v tom istom čase a ukladala našu najstaršiu. Spočiatku to bolo uspávanie dojčením, neskôr kolísaním, ktoré časom vystriedalo ukladanie na spinkanie spolu s pomodlením sa a rozprávkou. To všetko v jej vlastnej postieľke, neskôr v detskej izbičke.

Overený model sme pravdaže, menej i viac ochotne, aplikovali aj pri dvoch mladších a čuduj sa svete, až na drobné odchýlky v čase a spôsoboch uspania, sa uchytil rovnako úspešne. Áno, aj u nás niekedy prišlo a stále prichádza k pokusom posunúť večierku, ale vďaka naučenej rutine, ktorú sme nastavovali od bábätka, sme sa vyhli väčším scénam, ako aj zbytočným zmenám v režime.

Z okolia však poznáme iné modely. Zdanlivo pohodlnejšie. Deti nemajú presne stanovený čas odchodu do postele, niekedy skrátka iba “odpadnú”, inde chodia spávať zarovno s dospelákmi. A častý je aj model zaspávania s tabletom v ruke, bez čítania rozprávky na dobrú noc a aspoň chvíľky sústredenej pozornosti, ktorú dieťaťu za celý deň venujeme.

Človek si tak občas pripadá priveľmi úzkostlivý, až nezdravo prísny. Netrestáme my tie deti tou všetkou pozornosťou? Nebolo by im lepšie, keby sme im dali väčšiu voľnosť a neuspávali ich pred ôsmou??

Môj (a verím, že i manželov) názor je, že ani nie. Stojí to všetko za to, chceme totiž naše dievčatá vychovávať, a nie sa s nimi iba mínať a mať od nich pokoj. Naším cieľom je, aby poznali hranice a vedeli, že rodičia sú tí, ktorí doma určujú podmienky. Férové a platné pre všetkých.

Koniec koncov, tak by to malo fungovať všade, nielen v rodine, či nie?

foto: súkromný archív

Som mama, rada píšem a málokedy niečo stíham…
O to viac sa teším, že sa s vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.

Komentáre

komentáre