sobota , 13 apríla 2024
Home / Dieťa / Aktivity / Pozor na závislosť – nomofóbia. Aké sú prejavy?

Pozor na závislosť – nomofóbia. Aké sú prejavy?

Mobily sú a asi už aj navždy budú súčasťou našich životov. Veľa nám uľahčujú, avšak vedia vziať aj veľa z nášho času. Akým spôsobom ešte môžu ovplyvniť nás a naše deti? Ruku na srdce, ako často aj my pozeráme, či kontrolujeme svoj mobil? A čo naše deti? Mnohé z nich mobil doslova ovládol… 

Jedna vec je, keď mobil používame na prácu, deti na školu. Ako pomôcka je to naozaj užitočné zariadenie. Avšak, musíme sa naučiť rozoznať aj to, kedy mobil používame my alebo naše deti príliš často, resp. nadmerne a kedy ide o závislosť. Nomofóbia. Možno ju nazvať aj ako diagnózu modernej doby. Prečo? Ten pojem to úplne vystihuje. Skratka pochádza z anglických slov no-mobile-phone-phobia. To znamená, strach bez mobilu, strach byť bez signálu, bez wifi, nedajbože zabudnutý telefón doma  alebo vybitá batéria. Pre niektorých ľudí sa nič nedeje, pre iných nastáva panika.

Už sa vám iste stalo, že ste sa zamysleli nad tým, že kamkoľvek idete, kdekoľvek ste, cestujete, jete, športujete, relaxujete, vždy sú okolo ľudia, ktorí neustále držia mobil, ťukajú, fotia sa, zdieľajú, sledujú a podobne. Rovnako aj deti, internet hýbe svetom, pre nich je to oveľa zaujímavejšie, každý deň  by dokázali sledovať youtube, sociálne siete alebo sa hrať hry. Moderná doba však so sebou priniesla aj to, že čoraz viac ľudí a teda aj detí je závislých. Všeobecne sa odporúča, aby u detí dĺžka aktívneho používania, resp. stráveného času nepresiahla dve hodiny denne. Už pri tomto údaji vieme, že je naozaj mnoho detí, ktoré túto hranicu presiahnu. Závislosť vie vzniknúť veľmi rýchlo, v podstate už po pár týždňoch. Najprv ide len o akési nadmerné používanie telefónu, napríklad používanie telefónu pri učení, potom len sledovanie videí až po večerné hranie. A postupne sa čas predlžuje a predlžuje…Podľa prieskumu, ktorý bol vykonaný v Českej Republike, závislosť vzniká pri 40 hodinách týždenne.

Varovné príznaky

Zbystrite pozornosť vtedy, ak vaše dieťa:

  • neustále kontroluje telefón, musí ho mať stále pri sebe, t.j. aj na toalete,
  • zostane nervózne, ak mobil nemôže použiť, kedy chce,
  • nevníma realitu, resp. je ponorený do virtuálneho sveta,
  • ide spať s telefonóm a musí ešte pred samotným spánkom všetko skontrolovať,
  • minimálne komunikuje, celkovo viazne komunikácia doma práve kvôli telefónu,
  • zhoršujú sa výsledky v škole,
  • trpí nespavosťou, ponocuje,
  • mení nálady,
  • znerzvóznie, ak sa mobil vybije,
  • nemá chuť chodiť von s kamarátmi,
  • priberá, nemá žiadne iné fyzické aktivity,
  • sťažuje sa na bolesť krku alebo chrbtice.

Závislosť vie vzniknúť veľmi rýchlo, v podstate už po pár týždňoch.

Poviete si, však skoro všetky deti to tak robia, všade to tak majú, taká je doba a podobné frázy. No opýtajte sami seba, či si prajete, aby vaše dieťa žilo viac virtuálne, alebo vnímalo aj reálny okolitý svet. Nechceme predsa, aby neskôr boli bežné veci pre deti náročné alebo nepochopiteľné, lebo budú chápať len veci v podobe „reelsov“, či „storiek“ na instagrame, či TikToku. Väčšina vecí, čo dieťa pozerá, zdieľa a prijíma, je istý druh informácií, ktorý mu nič nedá, resp. ide o informácie nepotrebné alebo nadbytočné. Úplne najjednoduchším spôsobom sa spýtajte, čo mu to dá a o čo všetko je ukrátené dieťa, ak „nežije“ v reálnom svete.

Čo robiť?

  • Použite pravidlo ukončenia. T.j. určite dobu, ako dlho môže stráviť čas s telefónom.
  • Určite miesta, kde by telefón nemal byť, napr. na toalete, pri spoločnom jedení, na prechádzke, pri učení,…
  • Tak, ako má dieťa stanovený čas vo virtuálnom svete, urobte cez deň niečo spoločne tak, aby mobily (aj ten váš) bol mimo vás.
  • Pred spaním odložiť telefón, resp. nemať ho pri posteli.
  • Nastavte v mobile informácie s vekovo vhodným obsahom pre svoje dieťa.
  • Nastavte aj iné rodičovské zámky na kontrolu dieťaťa.

Postupná zmena návykov ovplyvní nielen rozmýšľanie dieťaťa, ale aj celkový režim dňa. Verte, že zdolávaním aj malých cieľov pocítite aj v rodine vzájomnú úctu a rešpekt, lepšiu komunikáciu a vymiznutie prejovov nomofóbie. Dieťaťu stačí veľakrát len naozaj v pokoji a rozumne vysvetliť, že nestratí tiež nič z virtuálneho sveta, kde ho všetko počká, všetko si znova a znova prehrá, pozrie, zroluje, odpíše, pohrá, načíta, ale naopak získa poznatky, zážitky a zdravý vývoj vo svojom reálnom svete, ktorý môže byť oveľa zaujímavejší a výnimočný, lebo je to jeho vlastný „živý“ príbeh.

foto: pixabay.com

Komentáre

komentáre