piatok , 26 apríl 2019
Home / Dieťa / Moje dieťa nie je jednotkár! Čo s tým?

Moje dieťa nie je jednotkár! Čo s tým?

Schopnosti dieťaťa sú jedna vec, očakávania jeho rodičov vec druhá. A bohužiaľ často diametrálne odlišná. Rozdiely v postojoch k známkam sú o to vyhrotenejšie, o čo bližšie je vysvedčenie.

Pravdou však je, že ani nadmerný stres pred krúžkovaním známok, ani enormný tlak na dieťa zo strany rodiča ničomu nepomôže, skôr naopak. Platí, že na dosiahnutie čo možno najlepších školských výsledkov je prepotrebný dostatočný čas na oddych a dobitie bateriek. Ani lamentovanie a porovnávanie dieťaťa s jeho v slovenčine zdatnejším spolužiakom tomu veru na pohode nepridá, ani vyhrážky, čo všetko mu v druhom polroku či cez prázdniny zakážete, zvyčajne dieťa nenaštartujú do lepších výsledkov.

Tlak a očakávania rodičov verzus reálne možnosti dieťaťa

Psychológovia sa zhodujú v tom, že pre správny vývin dieťaťa je veľmi dôležité, aby ho rodičia akceptovali také, aké je. S možnosťami, schopnosťami a danosťami, ako aj to, čo mu až tak nejde, nech by robil čokoľvek. Darmo sa mama uchyľuje k svojim školským časom a nostalgicky spomína, ako jej tá geometria dobre išla. Nepomôže ani ocovo bedákanie, po kom je to dieťa, čo nerozumie základnej rovnici? Jediné, čo funguje, je reálne zhodnotiť, na čo dieťa má a na čo už nie. A prijať to. Skrátka, všetci nie sme rovnakí, a tak je neprirodzené očakávať, že aj v škole to pôjde deťom ako cez kopirák.  Krasopis, ani čisté jednotky počas celej základnej školy sa nededia, a preto by rodičia mali prestať na svoje deti zbytočne tlačiť, aby v tejto „tradícii“ pokračovali. Nie každý totiž má na to, aby bol čistý jednotkár. O čo je jeden šikovnejší v dejepise, o to menej mu možno pôjde chémia a naopak. Tak, ako sú predmety, v ktorých vyniká, sú aj tie opačné, ktoré mu nejdú a ani nikdy nepôjdu. Aspoň nie na jednotku.

Pozor na tvrdenie: Známky nie sú dôležité!

Avšak pozor, aby sme to s tým pochopením neprehnali! Tvrdenie, že známky nie sú vôbec dôležité, môže byť totiž dvojsečnou zbraňou, ktorá sa otočí ako proti rodičovi, tak proti dieťaťu.

Áno, dieťa sa síce učí najmä samo pre seba a je chválitebné, že sme sa naučili rešpektovať jeho jedinečnosť a talent na niektoré predmety, ale na druhej strane nie je vhodné to prehnane zľahčovať. Psychológovia sú presvedčení o tom, že ak sami rodičia dieťaťu servírujú nedôležitosť známok, akoby tým tvrdili, že ani učenie nie je dôležité. Dieťa si to teda poľahky vysvetlí tak, že je celkom v poriadku, ak sa ani v budúcnosti nebude nikde o nič snažiť, lebo veď predsa o nič nejde…

Dôležitý je dostatok oddychu a správny čas na učenie

V čase polročných a koncoročných vysvedčení je tlak vyvíjaný na dieťa zvýšený. A je úlohou rodiča, aby na to prihliadal a prispôsobil tomu aj úpravu denného režimu dieťaťa.  Je nevyhnutné dopriať deťom po ťažkej písomke či pred učením sa na polročný test dostatok oddychu a tiež zredukovať čas trávený pri počítači.  Dobré je, ak si dieťa po návrate zo školy na chvíľu zloží veci a nejde k učebniciam hneď. Prípustná je kratšia hra, nie však na počítači, prípadne si môže dať olovrant, ísť na chvíľu na vzduch a až po doplnení energie sa vrhnúť na úlohy.

Nie je vhodné, aby sa však učilo krátko pred spaním, ani aby ešte v posteli hralo hry. Tie totiž stimulujú mozgovú aktivitu, následkom čoho deti nevedia zaspať a ráno sa budia unavené. A to je potom o sústredení sa v škole škoda reči.

zdroj/foto: Parents/Pexels

Som mama, rada píšem a málokedy niečo stíham tak, ako by som chcela… Nevadí, aj taký je život mamy. 🙂
O to viac sa teším, že sa s Vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.

Komentáre

komentáre