nedeľa , 15 december 2019
Home / Hodnotenia / Recenzie / Kniha plná užitočných rád pri výchove detí

Kniha plná užitočných rád pri výchove detí

Mnohé informácie, ktoré kolujú mediálnym priestorom, sa nám však zdali príliš zjednodušené, často jednostranné a povrchné. Ako výskumníčky sme vedeli, že realita je oveľa zložitejšia než jednoduché rady typu – „keď ju budeš brať na ruky, rozmaznáš ju“. Bolo pre nás prirodzené obrátiť sa namiesto nich na kvalitné zdroje z vývinovej psychológie, odborné knihy a vedecké články,“ vysvetľujú autorky Jana Bašnáková, Eva Vavráková a Jana Zemandl, prečo vznikla kniha Psychológia pre milujúcich rodičov.

Podelili sa tak o závery mnohých fascinujúcich výskumov, ku ktorým sa dostali pri hľadaní odpovedí na vlastné rodičovské dilemy. A to naozaj praktickým a pútavým spôsobom, ktorý zaujme každého rodiča.

Nechať dieťa plakať, alebo ho brať hneď do náručia?
Koľko a ako bábätko stimulovať?
Čo robiť, aby dobre spalo?
Čo prežíva bábo?
Čo ho stresuje?
Ako mať múdre dieťa?
Čo je najdôležitejšie v prvom roku pre to, aby sme dieťatku postavili základy pre šťastný život?

Napríklad hneď v prvej kapitole sa dozviete tipy, ako reagovať, aj je vaše bábo nepokojné, plačlivé alebo fakt náročné.
V ďalšej kapitole si prečítate o rôznych mýtoch – mýtus o prdíkoch, syndróm trasenia dieťaťom, príčiny nadmerného plaču ap. Výborný je Zoznam na prežitie – 10 trikov, ako byť v pohode s nadmerne plačúcim bábätkom.

Veľmi zaujímavá je kapitola o spánku – aké sú vlastne spánkové cykly dieťaťa? Spí letné a zimné dieťa inak? Ako na to, aby dobre spalo?

Na záver každej kapitoly dostanete Rýchlokurz pre zaneprázdnených rodičov. Pár postrehov a tipov, aby ste vedeli správne reagovať a vychovávať svoje dieťa tak ako túžite.
„O spánku sa síce píše veľmi veľa, ale zväčša len z pohľadu jednej kultúry. Píše sa, kedy má bábätko zaspávať, kde a ako dlho má spať, kedy sa má prestať v noci kŕmiť, ako ho vytrénovať, aby prespalo celú noc. To všetko pre jeden cieľ – aby malo zdravý, kvalitný spánok. Väčšina z týchto jasných rád však zabúda na to, že spánok nie je len fyzická potreba,“ tvrdia autorky.
Ponúkajú dokonca spánkový tréning – 6 dôvodov, prečo neodporúčajú tzv. vyplakanie. Alebo či spať s bábätkom v spoločnej posteli.

Krátka ukážka z knihy Psychológia pre milujúcich rodičov:

„Neber ho na ruky, pretože si privykne!“

Človek je cicavec a ľudské mláďatká na fyziologickej úrovni reagujú podobne ako mláďatká iných cicavcov. Všimli ste si už, ako oveľa rýchlejšie upokojíte plačúce bábo, ak sa pri jeho nosení hýbete? Tím výskumníkov z Japonska a Talianska po prvýkrát experimentálne ukázal, s čím to súvisí. Mamy s deťmi vo veku do 6 mesiacov mali v krátkych intervaloch striedať nasledujúce činnosti: nechať bábätko ležať samotné v postieľke, sedieť s ním v náručí, alebo držať ho v náručí počas chôdze. Každé dieťa malo na tele umiestnený snímač frekvencie srdca. Keď deti ležali v postieľke, mali vyšší tep a viac plakali, než keď boli v maminom náručí. Ešte pokojnejšie však boli, keď sa mamy s nimi začala pohybovať. Ak s nimi chodili, menej plakali a spomalil sa im tep. Nosenie za pohybu bábätkám prinieslo okamžitú úľavu. Vedci vzápätí podobný experiment zopakovali na čerstvo narodených myšacích mláďatách a ich matkách, kde boli výsledky podobné.

Prečo je mamin pohyb takým efektívnym upokojovacím prostriedkom? Jedna z možností je, že rýchle upokojenie dieťaťa bolo počas evolúcie kritické v situáciách, keď s ním musela matka utekať pred hroziacim nebezpečenstvom, a preto u bábätiek vznikol reflex, ktorý vedie k rýchlemu upokojeniu. Je pravdepodobné, že tento „relaxačný reflex“ funguje už počas tehotenstva. Podľa pozorovaní je už medzi 36. a 40. prenatálnym týždňom dieťa aktívnejšie vtedy, ak sa mama nehýbe, a naopak, pri maminom pohybe sa stíši.

Máme teda dobrú správu pre všetkých, ktorých zneisťujú reakcie okolia na ich kontaktný spôsob výchovy – to staré známe: „Neber ho na ruky, pretože si privykne!“ Upokojenie sa v rodičovskej náruči za chôdze nie je dôsledok návyku, ale prirodzená fyziologická reakcia bábätiek, ktorú máme spoločnú s viacerými cicavcami. Nemá zmysel báť sa toho, že v bábätku vypestujeme návyk, pretože ten mu je vlastný už pri narodení. Skôr stojí za to pouvažovať, či je rozumné odopierať mu niečo, čo mu je prirodzené a objektívne mu prináša upokojenie a redukuje stres.

Viac o detskom plači a čo robiť pri nadmernom plači nájdete v knihe Psychológia pre milujúcich rodičov.

Komentáre

komentáre