štvrtok , 26 novembra 2020
Home / Dieťa / Deti nie sú zlé… Iba sa tak občas správajú

Deti nie sú zlé… Iba sa tak občas správajú

Zlé deti jednoducho nie sú, sú len deti so zhoršeným správaním. A to nie je to isté! Často sme navyše za ich neprimeranými reakciami práve my, dospelí. To naše prehnané, nesprávne volené slová a skutky robia z detí to, čím sú a ako sa prejavujú.

Ako to teda zmeniť, aby sme deťom nemuseli hovoriť, že sú akési zlé? V prvom rade si to o nich prestaňme myslieť a už vôbec im nič také nevravme…

Buďte pozitívni

Kto chce mať dobré dieťa, mal by byť pozitívny. To je hlavná myšlienka teórie pozitívnej výchovy, ktorá podľa jej zástancov významne prispieva k posilneniu väzieb medzi rodičom a dieťaťom. Vďaka nášmu pozitívnemu vzoru totiž aj dieťa učíme reagovať pokojne, bez kriku či hnevu. Pozitívne myslenie tiež znižuje výskyt depresií u detí, takéto deti dokonca dosahujú lepšie úspechy v škole a celkovo sú viac fit, po psychickej aj fyzickej stránke.

Pravidlá nerušte

Pozitívna výchova však ešte neznamená, že neplatia nijaké pravidlá. Rodič musí ostať autoritou za každých okolností, iba o čosi menej ukričanou a rozhnevanou.

zle deti 1

Rešpekt a pozornosť dieťaťa si udržíte aj pozitívne naladení, a to nasledovne:
Chváľte

Upriamujte pozornosť na to dobré, čo vaše dieťa urobí. Lebo, priznajme si, zväčša je to presne naopak. Situácia: Naše dieťa niečo vyvedie a my máme hneď po ruke trest či pokarhanie, avšak keď je štedré k súrodencovi, podelí sa o hračky s kamarátom či vykoná inú láskavosť, to prejdeme bez slovka. A to je veľká výchovná chyba.

Chváľme, všímajme si a zdôrazňujme, že byť dobrý je skvelé, hodnotné a že si to veľmi vážime. Ale keď náhodou predsa len vymyslí nejakú lotrovinku, skúsme ju zbytočne nerozpitvávať a zamerajme sa na poučenie, čo z toho plynie do budúcna, aby sa to už neopakovalo.

Upokojiť sa v kúte nepomáha

Minimálne nie, ak chceme byť pozitívni rodičia, ktorí vychovávajú pozitívne deti. Pritom technika upokojenia kdesi v pokoji, najlepšie osamote je veľmi rozšírená. Ale tým, že deti vnímajú čas osamote ako trest, nepomáha im to v pokoji spracovať emóciu, respektíve celú situáciu. Namiesto toho, aby sme dieťa poslali upokojiť sa do izby či rovno do kúta, radšej si k nemu sadnime a spolu si niečo prečítajme, prípadne si vymyslime nejakú inú činnosť, ktorá ho pozitívne naladí. Až kým sa neupokojí a nebude pripravené uvedomiť si, že urobilo niečo nesprávne a ospravedlní sa za to. Čas osamote, v hneve a smútku tak zmeníme na čas spoločný, ktorý hnev (na oboch stranách) rozpustí omnoho účinnejšie.

Netlačte deti do defenzívy

Pozitívna metóda výchovy aj vnímania detí radí: Namiesto príkazov typu „Uprac to!“, „Umy sa!“ skúsme používať jednoslovné, menej prísne vety ako: „Poriadok.“ či „Čistota.“

Pri jemnejšie formulovaných slovíčkach sa totiž dieťa nestiahne automaticky do protiútoku, respektíve nevypína uši hneď, ako sa naladíme na známy (a neželaný) tón.

A občas ich nechajte aj vyhrať, najmä, ak ide o niečo banálne, privrite obe oči a doprajte dieťaťu pocit, že zvíťazilo. To z vás ešte nerobí zlého rodiča a ani z neho zlé dieťa.

zle deti 2

Čo z toho všetkého vyplýva?

Deti skutočne nie sú zlé, nerodia sa tak, iba my ich často pretvárame na svoj nedokonalý obraz. A potom ich podľa neho veľmi prísne súdime.

zdroj: Pixabay

Komentáre

komentáre