Každý rodič vám povie, že hoci svoje deti nadovšetko miluje (teda väčšinu času, keď ho práve nedoženú až na pokraj zúfalstva či nepríčetnosti), život s nimi už nie je to, čo býval predtým… Málokto je však ochotný celkom na rovinu priznať, že život bez detí bol v mnohých ohľadoch jednoducho skvelý (jednoduchší, bezproblémový, pohodový, taký len váš…).
Preto je rozumné si veľmi dobre (najlepšie niekoľkokrát, opakovane a s čistou hlavou) zvážiť, nakoľko ste pripravení/é stať sa rodičom.
A pozorne si prečítajte nasledujúcich 5 varovaní (právd zo života rodičov).
Alebo radšej nie? (Sladká nevedomosť.) 🙂
-
Nepochopíte, pokiaľ nezažijete
Maximálne učiteľky v škôlke/škole majú akú-takú predstavu, čo to je – starať sa o dieťa. Nonstop, bezvýhradne. Mať však svoje vlastné bábo, neskôr batoľa, predškoláka a tak ďalej, to vám nepriblíži ani týždenné staranie sa o milovanú neterku, nič, iba vlastná skúsenosť každého rodiča, obzvlášť matky, vás presvedčí o tom, že byť neustále s dieťaťom – aj ukričaným, zasopleným, odmietajúcim spánok, jedlo, vaše dobré rady, niekedy úplne všetko je skrátka veľmi ťažké! Napriek obrovskej láske, tej najväčšej, akú ste kedy pocítili, ktorú k vášmu drobcovi prechovávate.
Jednoducho je to tak a je to celkom pochopiteľné. Ak nemáte dieťa doma denne a nie je to váš priamy potomok, pravdepodobne vás nedokáže dohnať do stavu blížiacemu sa k nepríčetnosti, ani sa nemusíte vyrovnávať s desiatkami detských chorôb či kupovať každý polrok nové oblečenie alebo topánky s nepríjemným pocitom, že čoskoro nepochybne zbankrotujete.
A to je stále len vrchol ľadovca!
-
Dieťa vás zmení – zmení celý váš život
Ani v tých najdivších snoch a predstavách si nedokážete úplne predstaviť, ako veľmi vám vaše dieťa (s ich počtom sa to všetko pravdaže násobí) zmení celý váš dokonalý, pohodlný a relatívne samostatný život (ktorý ste často tak nespokojne a celkom neoprávnene ohundrali).
Verte nám, drahé budúce mamičky, ani my sme si to všetko vopred nedokázali predstaviť.
-
Vaše plány na výchovu sú pekné, ale… zahoďte ich!
Len čo zbadáte dve čiarky na tehotenskom teste a následne vám aj doktor potvrdí tú veľkú novinu, predplatíte si rovno dva mamičkovské časopisy a informácie o kadečom súvisiacom s tehotenstvom a materstvom si „googlite“ od rána do večera.
Dobre, tak možno trošku preháňam, ale veľa z nás si prešlo touto nadšeno-panicko-vzdelávacou fázou, kedy sa z tehotenskej literatúry stala naša najobľúbenejšia, o výchove detí a možnostiach pôrodu by sme sa rozprávali s každým ochotným nás počúvať a nebolo predpôrodného kurzu, ktorý by sme nechceli navštíviť.
Jasné, napokon sa možno ani na žiaden neprihlásite a aj riešiť detskú výbavičku a slovenské pôrodnice vás nebude baviť celých deväť mesiacov gravidity, najlepšie však urobíte, keď celé toto plánovanie jednoducho necháte tak (alebo aspoň poriadne zvoľníte a čas strávený “osamote” využijete najmä pre seba).
Pretože väčšina z toho (ak by som chcela byť veľmi pesimistická, tak skoro nič), čo si naplánujete, akosi nevyjde celkom podľa vašich predstáv.
S dieťaťom veci často riešite za pochodu, isteže je fajn mať určitú koncepciu výchovy a ideu, kam to celé (s ním, s vami, s celou vašou rodinou) smeruje, avšak veľkú časť dní prevažne improvizujete a tu vám nijaké múdre poučky, ani rady z časopisov nepomôžu. Ste len vy, vaše dieťa (možno práve zúrivé, vreštiace či odmietajúce vystúpiť z mláky, čo pod sebou urobilo) a istota, že to nejako, čo možno najskôr a bezbolestne, ak to pôjde, musíte vyriešiť.
-
Skutočná únava
Tú zažije až matka, čo sa najprv deväť mesiacov vytrápila s nepríjemnými tehotenskými nevoľnosťami, stále väčším bruchom a ťažkosťami s tým súvisiacimi, ktoré jej bránili normálne spať, aby potom slávnostne a plná očakávania priviedla na svet svoje vytúžené dieťatko. A ono je skutočne úchvatné. Rovnako je však aj stále hladné, veľa plače, málo mu rozumiete a skoro vôbec nespíte.
A nikto vám nepovie, dokedy tento stav potrvá…
Takže, ak ste teraz unavené, lebo ste prišli neskoro domov z práce či flámu, prípadne ste robili nadčas až do noci a po rýchlej sprche konečne zaľahnete do postele, kde ste sama (maximálne s partnerom), nerušená a celkom potichu, to je nič v porovnaní s tým, čo bude, až vedľa vás bude nielen váš drahý, ale aj malý uzlíček, večne hladný a pocikaný, o ktorý sa budete musieť postarať. Kedykoľvek si zmyslí on, nie vy.
Áno, deti časom vyrastú, ale rodičovské povinnosti ostávajú, iba sa menia. V lepšom prípade skončíte so svojou matersko-pracovnou šichtou niekedy o desiatej večer, kedy zmorené zaspíte, aby ste na druhý deň ráno o šiestej mohli prvé vstať, zobudiť deti, nachystať ich do školy, škôlky, porozvážať ich tam a ešte stihnúť byť načas v práci. A poobede pekne odznova…
Spánkový a oddychový deficit hoci aj sedem rokov? Pre niektoré z nás drsná realita.
-
Nesúďte!
Stalo sa vám niekedy, že ste nechápavo sledovali matku, ktorá na pokraji síl kričala na dieťa v obchode, nech už konečne stíchne? Hovorili ste si: „Bože, čo to je za otrasnú ženskú? Chúďatko dieťa…“ V momente, kedy sa stanete rodičom, vaše uvažovanie aj pohľad na podobné scénky sa razom zmení. „Ach jaj, čo to decko tej úbohej žene robí? Veru jej nezávidím.“
A ďakujete nebesiam (a vášmu, tentokrát slušne pôsobiacemu dieťaťu), že v takejto situácii nie ste aj vy.
Verte nám, vaše dieťa vás dokáže pomaly, no isto dohnať k šialenstvu. Je predsa aj po vás a vie, ako na to, ako na svojich rodičov. A taktiež si dobre uvedomuje, že napriek všetkej zlosti, čo k nemu nárazovo pocítite, mu nijako vážne neublížite (hoci myšlienky máte všelijaké).
Tak nás, prosím, nesúďte.
Aj tá najmilujúcejšia matka sa niekedy dostane (jej dieťa ju dostane) do stavu, kedy už skutočne nevládze a sama seba nespoznáva. A je to celkom normálne, veď sme len ľudia a máme iba jedny nervy.
zdroj foto: Facebook
Som mama, rada píšem a málokedy veci stíham tak, ako by som chcela… Nevadí, aj taký je život mamy. 🙂
O to viac sa teším, že sa s Vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať Vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.