Všetko pre mamu Zamerané na mamy
Niektoré detičky nie a nie opustiť mamičku, a tak spálňu i posteľ rodičov okupujú ešte dávno potom, ako je to nevyhnutné, iné zasa potrebujú svoj priestor (a rodičia nápodobne), lebo inak sa nevyspia…
Existuje však vôbec nejaká univerzálna doba, kedy už by malo dieťa spať samo, ideálne vo svojej vlastnej izbičke?
Čas na vlastnú posteľ
Odborníci sa možno na nejakom veku zhodnú (zvykne sa uvádzať škôlkarsky čas, najneskôr v období predškolskom), horšie je to už s rodičmi.
Niektoré mamy si nevedia vynachváliť spanie s dieťatkom (hoci tým trpí ich milostný život aj manžel, častokrát odsunutý až na gauč), ony však tvrdia, že by nemenili.
Nejedna mamička zastáva názor, že dieťa je malé len raz a chce si ho naplno užiť, kým sa dá a kým ju potrebuje.
Na druhej strane stoja tie z nás, ktoré sú presvedčené o tom, že dieťa má spať vo svojej vlastnej postieľke od narodenia, lebo čím neskôr ho tam dáme, tým hlasnejšie bude odporovať (nehovoriac o všetkých bezpečnostných rizikách, ktoré pri spaní na „veľkej“ posteli deťom hrozia).
Či už máte bábo počas noci pri sebe, alebo sa tešíte, že máte každý svoj vlastný priestor, snáď sa zhodneme aspoň na tom, že obe alternatívy majú svoje plusy i mínusy.
Uspávacie „techniky“
No nech je to už tak či onak, špeciálnou kapitolou je uspávanie našich ratolestí.
Niektorým stačí štandardne prsník mamy (od ktorého sa je ale také ťažké „odcucnúť“), prípadne fľaša či cumlík (ten zasa akosi pričasto vypadáva a povedzme si rovno, nie každá mamička zvládne behom noci x-krát vstať, aby ho zasunula späť), čím sa opäť dostávame nazad k spoločnému spaniu, ktoré je pre mamičky aj z vyššie spomenutých dôvodov skrátka pohodlnejšie.
Samotné zaspávanie na prsníku ešte nie je taký problém (najmä nie v noci), horšie je, že bábo sa naučí spať s niekým (teda nevie/nechce byť samo), a tak aj cez deň, kedy by ste chceli dobehnúť zameškané (alebo si len chvíľku v pokoji posedieť a dať si teplý čaj či kávičku), musíte ísť povinne zaľahnúť spolu s ním. Tak ale, aspoň si pospíte…
Mnoho detičiek si časom vytvorí aj originálnejšie zaspávacie (a upokojujúce) rituály, ako len byť nonstop nalepené na mamine. Za všetky spomeniem tie najoriginálnejšie…
- Držanie otecka za ucho– chudáčik chlap, nemá šancu, malý synček skrátka nevie zaspať bez toho, aby sa dotýkal tatinovho ucha. A keby len pri zaspávaní, mnohokrát aj počas noci sa drobec zobudí s tým, že naslepo „šmátra“ v priestore hľadajúc otecka, presnejšie jeho ucho.
- Spanie s obľúbeným vankúšom– z čoho sa časom vyvinula doslova závislosť a dievčatko sa na svoj obľúbený vankúš namotalo tak, že to bola jej najobľúbenejšia hračka, a zároveň bez neho nechcelo vyjsť ani z domu (našťastie z toho vyrástlo…).
- Mamin župan– ani vankúš, obľúbený plyšák či bavlnená plienka (ďalšia obľúbená spoločníčka mnohých detí), ba dokonca ani telesný kontakt s rodičom. Predstavte si, že vám dcérka “ukradne” župan, ktorý musí ísť všade, kam ona. A keďže bez neho nevie byť ani chvíľku, o tom, že by ste ho konečne vyprali môžete len snívať.
- „Samovybitie“ – tých najväčších bojovníkov však neuspíte, aj keby ste čo robili. Musíte skrátka len počkať, až kým sa im celkom vybijú baterky… 🙂
Tak čo, mamičky, aké nevšedné či úsmevné pomôcky/rituály na zaspávanie ste mali/máte vy? A fungujú?
zdroj: Pixabay, Pinterest
Som mama, rada píšem a málokedy veci stíham tak, ako by som chcela… Nevadí, aj taký je život mamy. 🙂
O to viac sa teším, že sa s Vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať Vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.
