3násobná mama: 4 surové fakty o materstve

Byť mamou je nepochybne skvelé, jedinečné a povznášajúce. Teda… v istých momentoch a iba do chvíle, kým s dieťaťom/viacerými deťmi nie ste stále sama, nonstop zavretá doma, s chorobami, trucom a bez pomoci rodiny.

Vtedy to už také ružové nie je a nastupuje iný rozmer materstva. Ten menej medializovaný, ale o to reálnejší, kedy častokrát myslíte len na jediné: „Skončí toto niekedy? Prežijem to vôbec?“

Odvrátená stránka materstva

Mám tri deti, s ktorými som doma väčšinou sama, a to už dlhý čas. Nie, to nie je sťažnosť, každý to máme, ako sme si zariadili, navyše napriek všetkým prebdeným nociam a nervom trvám na tom, že deti sú to najzmysluplnejšie, čo sa nám kedy podarí vytvoriť. Len sa mi akosi žiada spomenúť aj tú odvrátenejšiu stránku materstva…

Tu je niekoľko menej príjemných skúseností, ktoré tiež súvisia s rolou matky:

1. Prestanete normálne spať

Zrazu to nie je vo vašej moci a ste plne odkázané na to, čo si zmyslí drobec, ktorého ste si vo veľkej sláve a také dojaté priniesli z pôrodnice. Niektoré bábätká síce celkom slušne spia, zvykne sa hovoriť, že najmä tie nedojčené, ale neplatí to stopercentne. Takže sa pripravte skôr na to, že vás čaká boj.

O každú neprerušovanú hodinku spánku.

O to, aby vaše protestujúce, ubolené či z iného dôvodu nespokojné dieťa konečne zaspalo.

A takto to pôjde dookola každú noc, každý deň, keď sa budete pokúšať ho uložiť… Nik vám nepovie, že to bude trvať  dlho, lebo BUDE.

Nikto vám s tým nijako významne nepomôže, lebo vy ste MAMA a dieťa v tomto veku potrebuje predovšetkým vás. Hoci je tu ešte aj otecko… 🙂

Nik vám nedá návod ani radu, ako to máte zvládať, keď ste taká UNAVENÁ.

A mnohokrát sa nedočkáte ani podpory, hoci vaša morálka a psychika, ktoré sú na bode mrazu, by to veľmi potrebovali.

Nebola jedna, ani dve noci, kedy som si v zúfalstve, už x-tú noc, čo sme nespali a malá plakala, so slzami v očiach vravela, že TOTO sa nedá zvládnuť. Že asi nie som stavaná na to byť mamou, keď som taká zničená, unavená a zúfalá… Lenže napokon som ju vždy utíšila, alebo ju len skrátka zmohla únava a prišlo ďalšie ráno. Netvrdím, že pokojnejšie či bezproblémové, ale aspoň vyšlo slnko a aj to niekedy dodá optimizmus. A ešte káva. Hoci dvakrát ohrievaná, ale aj tak lepšie ako nič.

2. Deti sú choré – často

Áno, sú a mamy to veľmi zle znášajú. Vaše dieťa sa trápi, má horúčky, kašle, soplí, nemôže normálne jesť či dýchať a vy to prežívate s ním. Ste totiž jedinou osobou, ktorá je s ním nonstop a musí mu pomôcť. Ono to od vás čaká, takže únava/neúnava idete… A bojujete s chorobami i vlastným strachom, len aby bolo drobcovi rýchlo o čosi lepšie.

Pritom stále hovorím len o bežných sezónnych chorobách. Ani si nepredstavujem, čo musia prežívať mamy vážnejšie chorých detičiek. 🙁

3. Kolotoč materských povinností

Nezastaviteľný. Vďaka ktorému nemáte čas vlastne na nič… Ani ísť v kľude na záchod, vypiť si v pokoji rannú kávičku, poklebetiť si s kamarátkou (aspoň po telefóne), nieto ešte niekam sama a v pokoji vyraziť a prísť na iné myšlienky… Na nič z toho mamy malých detí čas nemajú. Stále je tu niekto, kto vás zháňa, koho treba uspávať, dať mu jesť, prebaliť, hrať sa s ním, znova uspávať…

S počtom detí sa to logicky násobí, a tak nejedna mamička v stave totálneho zúfalstva sníva o časoch, kedy bude mať aspoň chvíľku pre seba. Nie preto, že by nemilovala svoje deti, ale iba preto, že byť mamou ešte neznamená, že sme zabudli na všetko ostatné. A ono to skrátka občas chýba, tá sloboda, môcť ísť kde a kedy my chceme, môcť si pospať, aspoň cez víkend o čosi dlhšie… Každá smúti za čímsi iným, ale rozhodne všetky za niečím.

4. Keď deti trochu vyrastú…

„Keď deti konečne podrastú, bude to jednoduchšie,“ hovorí si nejedna mamička v daždi kočíkujúc uplakané bábätko alebo, keď znova prosí babky, či by si nenašli čas trochu vypomôcť, postrážiť…

Zatiaľ viem hovoriť len o nástupe do školy či škôlky, pubertu a iné radosti materstva sme ešte neabsolvovali, ale nemám pocit, že by sa to nejako výrazne zlepšovalo.

S vekom detí neubúda starostí, iba sa menia.

Áno, je to skutočne tak. Prídu prvé sklamania, strety s inými deťmi a povahami, učiteľkami v predškolskom či školskom zariadení… Nie je toho málo, čím si musí dieťa prejsť. A hoci je to úplne normálne a prežil to každý z nás, ako mama to zrazu prežívate celkom inak, nanovo a ešte intenzívnejšie.

Ste háklivá, ak máte pocit, že vášmu dieťaťu krivdia či ubližujú.

Ťažko znášate, keď je smutné a trápi sa. Možno kvôli tomu, že nemá kamarátov, že sa mu iné deti posmievajú, že mu to v škole nejde tak, ako by ste si priali, že mu v škôlke nechutí jesť…

Áno, má už štyri alebo sedem a starosti s prebaľovaním, uspávaním, prvými zúbkami či únavným nosením po rukách sú našťastie za vami, ale nastupujú iné problémy, ktoré mamy musia riešiť a zvládať.

Napriek všetkému vyššie spomenutému svoje deti milujem a nič neľutujem, ale byť mamou je vážne náročné. A byť mamou viacnásobnou je sakra ťažké.

Stojí to za to. Som si istá, že všetky menšie i väčšie útrapy, vyčerpanie a zdanlivo nekonečné zúfalstvo napokon aj tak prebije niečo silnejšie. Hrdosť na seba, že sme to všetko ustáli, najmä však na naše deti, aké sú šikovné a úžasné. Aj vďaka nám, mamám a všetkému, čo pre ne od narodenia robíme.

zdroj: domáci archív

Komentáre

komentáre