Žena nepotrebuje pomoc, potrebuje partnera!

Muž nepomáha svojej žene v domácnosti a vyzýva ostatných, aby to nerobili ani oni!!

Paradoxne, kiežby pomoc v domácnosti brali všetci chlapi tak, ako Michal! Tak prečo svojej manželke nikdy s ničím nepomôže?

Michal hovorí, že keď bol uňho na návšteve kamarát, po chvíli rozprávania mu povedal, že ho chvíľu nechá samého v obývačke a príde, len čo umyje riad. Kamarát naňho prekvapene pozrel, akoby mu oznámil, že ide stavať vesmírnu loď a povedal: “Som rád, že pomáhaš svojej žene. Ja nezvyknem, a keď aj predsa, nikdy ma nepochváli. Minulý týždeň som napríklad vysával a nepovedala ani obyčajné ďakujem.”

Na to si Michal sadol späť na gauč ku kamarátovi a vysvetlil mu, že manželke nepomáha: “Čo sa týka domácich prác, moja žena nepotrebuje pomoc, ale partnera. Pri domácich prácach som jej partnerom a nevnímam to ako pomoc. Nepomáham jej upratovať, pretože žijem v tomto byte a tiež v ňom musím upratovať. Nepomáham jej variť, pretože i ja tu chcem jesť, tak musím variť. Nepomáham jej s deťmi, pretože sú to i moje deti a mojou úlohou je byť ich otcom, a nie ženiným pomocníkom.”

Čo sa týka poďakovania za “pomoc” s domácimi prácami zo strany manžela, hádajte, čo kamarát Michalovi odpovedal na otázku, či on niekedy poďakuje manželke za to, čo všetko v domácnosti robí!

“Keď si raz v živote povysával, čo si čakal? Vyznamenanie? A prečo? Len preto, že v našej kultúre si bol vychovaný tak, že toto všetko je práca ženy? Alebo si myslíš, že toto všetko sa spraví samo a ty nemusíš ani prstom pohnúť? Tak ju teda chváľ, ako to očakávaš aj ty od nej. Správaj sa ako skutočný partner, a nie ako hosť vo vlastnom dome, ktorý tam príde len jesť, vyspať sa, osprchovať, či uspokojiť sexuálne potreby.“

Je to tak. Ozajstná zmena v našej spoločnosti začína u každého z nás. Doma, v rodine. Učme naše deti, synov i dcéry, čo to znamená byť skutočným partnerom a buďme im príkladom.