Vyžadovanie si pozornosti, čas strávený len a len s mamou, následne panický strach pri odchode mamy, alebo len chvíľková prítomnosť inej osoby… To je tzv. separačná úzkosť. Ide o poruchu alebo normálnu vývojov záležitosť?
Prečo a kedy sa objavuje?
Separačnou úzkosťou si prechádza dieťa vo veku od 6. mesiacov do veku jedného roka, prípadne aj dlhšie. Dieťa má utvorenú veľmi silnú citovú väzbu k matke, pri ktorej sa cíti najbezpečnejšie, avšak neznesie nikoho iného a už vôbec nie pocit samoty. Je na matke priam závislé a tak naučené, že čo i len minimálna vzdialenosť od neho, býva problém. Jednoducho sa bojí, že ste odídete a nikdy sa nevrátite.
Pýtate sa, čo môžete spraviť? Buďte s ním. Majte na mysli, že takýto srdcervúci plač nebude trvať večne. Je potrebné, aby bolo dieťa pokojné, aby malo pohodu a hlavne vaše objatie. Chce to naozaj trpezlivosť. Nechcete predsa, aby vaše dieťa bolo nonstop vystresované. Pri návštevách ho veľmi pomaly učte na iných ľudí, ale tak, aby malo stále na očiach vás. Reči typu: „Je rozmaznaný a príliš urevaný“ úplne vypustite z hlavy. Vy ste rodič, vy si vychovávate dieťa a je naozaj len na vás, aby malo duševnú pohodu. V každom prípade je úplne normálne, že dieťa je citlivé a že verí len vám a že plačká, keď nie je s vami. Samozrejme, sú aj deti, ktoré neriešia, s kým trávia čas… Ale za to sa nemusíte trápiť, že práve to vaše je stále v slzách. Treba vydržať. Po pár týždňoch môže byť už všetko inak a separačná úzkosť jednoducho pominie.
Jednoducho sa bojí, že ste odídete a nikdy sa nevrátite.
Ochorenie, ktoré vzniká z dlhodobej separačnej úzkosti, je separačná úzkostná porucha. Najčastejšie sa prejavuje u starších detí, ktoré navštevujú materskú alebo základnú školu. Prejavuje sa veľkými záchvatmi paniky, agresivity, poruchami spánku a aj nočnými morami. Môže sa dokonca objaviť aj bolesť brucha napríklad pri odchode z domu, keď dieťa trpí veľkým strachom z odlúčenia. Tu je už na mieste, aby sa rodič poradil s odborníkom.
Mamičky, stretli ste sa s týmto pojmom? Alebo máte už skúsenosť? Ako ste pomohli vášmu dieťaťu?
foto: pixabay. com, flickr.com