Všetko pre mamu Zamerané na mamy
Máme deti pozorne počúvať, alebo len systematicky poučovať, vždy a o všetkom? Veď sme predsa tí skúsenejší!
Počúvanie a poučovanie sú dve celkom rozdielne veci, ktoré veľmi ovplyvnia nielen vývoj dieťaťa, ale aj samotný vzťah rodič-dieťa. Aký pomer medzi nimi zvoliť, aby sme si to s deťmi nepokazili, no zároveň z nich vychovali slušných dospelákov?
Naša pozornosť je pre dieťa veľmi dôležitá
Deti milujú, keď si ich všímame, a to nielen na pol ucha s mobilom v ruke, ale tak „ozajstne“. Túžia po našej sústredenej pozornosti, potrebujú, aby sme ich počúvali, čo možno najotvorenejšie a nekriticky.
Je totiž veľký rozdiel medzi zdanlivým počúvaním a skutočným vnímaním, čo nám dieťa hovorí. Ako sa teda stať dobrým poslucháčom svojich detí? A podľa čoho rozoznať, kedy sa im rozprávať chce a kedy naopak nemajú náladu?
Prinášame vám 3 overené techniky, ktoré aj u vás doma prispejú ku skvalitneniu rozhovoru s vaším dieťaťom…
1. Naučme sa počúvať, nie iba poučovať
Začnime tým, že sa naučíme mlčať. Možno ste sa práve pousmiali, vraj čo to je za hlúposť, ale čudovali by ste sa, aký problém robí rodičom počúvať svoje deti úplne potichu. „Iba“ načúvať, bez prerušovania a poúčania, je pre mnohých dospelých hotová veda.
Áno, sme starší, skúsenejší, asi aj múdrejší, ale to ešte neznamená, že naše dieťa nemá právo na vlastné vyjadrenia a svoje postoje. A tiež si zaslúži všetku našu pozornosť a to, aby sme ho brali vážne. Bez rušivých telefónov pri uchu, s pohľadom upreným do jeho očí a v absolútnom pokoji.
Majme tiež na pamäti, že rozhovor s deťmi, to nie je náš monológ. Snaha za každú cenu ich len poučovať a napomínať je ďalším prejavom našej neúcty k nim, k ich snahe hovoriť s nami a môže viesť k budovaniu nedôvery dieťaťa voči nám. Preto, ak nechcete riskovať, že za vami už nikdy nepríde s prosbou o radu či túžbou zdôveriť sa, počúvajte ho sústredene a bez zbytočného poúčania. Snáď máločo vyznie horšie, ako keď dieťaťu povieme: „Čo ty o tom môžeš vedieť? Na to si predsa ešte malý…“
Rozhovor s dieťaťom je rozhovor ako každý iný, iba na iné témy, so zvýšenou snahou pochopiť ho a nestratiť jeho krehkú dôveru.
Rozhovor s dieťaťom nie je náš monológ! Omnoho prínosnejšie je viesť s ním dialóg ako s rovnocenným partnerom.
2. Neodháňajme ich
Dcérka vám chce povedať, čo dôležité cez deň zažila, no vy ju odoženiete, lebo chystáte večeru?
Alebo za vami príde hrdý syn s troma jednotkami v žiackej knižke, ale vy to prejdete mlčaním a bez pochvaly? Skrátka nemáte čas, telefonujete, žehlíte, riešite niečo s manželom??
Nič nie je cennejšie, ako naše deti a ony by to mali vedieť. Ako inak sa to však dozvedia, kde získajú istotu, že sú pre nás všetkým, ak im to my sami nepovieme?
Hoci máme kvantum iných povinností, nedajme im pocítiť, že sú pre nás dôležitejšie ako problémy či radosti našich ratolestí. Neodožeňme ich, namiesto toho im vysvetlime, že o chvíľočku si spolu sadneme a porozprávame sa o všetkom, čo ich trápi i teší.
A nie, že na svoj sľub zabudnete!
3. Dajme im možnosť prísť s vlastnými riešeniami
A na záver opäť rada nad zlato: Nepoúčajme toľko, ani tak často! Vyhnime sa konfliktným otázkam typu „prečo“, ktoré deti automaticky stavajú do obrannej pozície a namiesto toho sa opýtajme v zmysle: „Aký si mal dnes deň? S kým si sa hrala? Čo dobré si papal na obed?“ To ponúka omnoho viac možností na príjemný rozhovor.
Keďže by sme mali byť tí rozumnejší, nechajme deti hovoriť pokojne, neskáčme im do reči, nech majú dostatok času popremýšľať a správne vyjadriť svoje myšlienky. Samostatne, s možnosťou nájsť vlastné riešenia, možno i za cenu omylov. To je totiž tá najistejšia cesta k získavaniu sebadôvery a pocitu zodpovednosti.
zdroj: Parenting, Pixabay
Som mama, rada píšem a málokedy veci stíham tak, ako by som chcela… Nevadí, aj taký je život mamy. 🙂
O to viac sa teším, že sa s Vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať Vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.
