Všetko pre mamu Zamerané na mamy
Dejiny prístupne, pútavo a dostupné pre všetkých? Áno, presne to je spôsob, ako históriu priblížiť aj mladým, jednoducho každému, kto sa o ňu možno ani nezaujíma.
Ale rozhodne sa zaujímať začne. Ak vezme do rúk úžasnú publikáciu Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov.
Dejiny sveta stručne a pre každého
Ernstovi H. Gombrichovi, ktorý patril medzi najvýznamnejších vzdelancov 20. storočia, sa podarilo niečo, čo sa dnes zdá byť až neuveriteľné. Na 300 stranách publikácie s príznačným názvom Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov hutne a výstižne opísal dejiny ľudstva. Autor obrazným a ľahko pochopiteľným jazykom živo vykresľuje vývojové trendy a zlomové udalosti, charakterizuje významné osobnosti a dejinné konflikty.
Gombrich sa síce vo svojej knižke zameral predovšetkým na mladších čitateľov, ale to vôbec neznamená, že text nie je zaujímavý a užitočný aj pre dospelých.
Hoci je Gombrichova kniha známa po celom svete v 21 jazykoch, po autorovej smrti v roku 2001 vyšla opätovne v mierne upravenej podobe a dnes sa právom radí medzi stovku najčítanejších detských kníh storočia.
Úryvok z knihy Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov
O jedinom Bohu
Medzi Egyptom a Mezopotámiou leží krajina s hlbokými údoliami a rozľahlými pastvinami. Celé dlhé tisícročia sa tam národy starali o svoje stáda, pestovali vinič a obilie a po večeroch spievali piesne – tak ako to radi robievajú ľudia na vidieku. Keďže krajina ležala medzi Egyptom a Babylonom, raz ju dobyli a ovládli Egypťania, potom zas Babylončania. Kmene, ktoré tam žili, odvliekli raz tam a potom onam. Sami síce vedeli postaviť mestá a hrady, ale nikdy neboli dostatočne vojensky silní, aby odolali mocným pánom zo susedstva.
„To je smutné,“ povieš si, „ale to predsa nepatrí do svetových dejín. Takých malých národov muselo byť nespočetne veľa.“ A máš pravdu. Niečo nezvyčajné na tom národe však bolo. A tým nielenže vstúpil do dejín, ale, hoci sám taký malý a bezbranný, dejiny aj tvoril. Znamená to, že spoluvytváral osudy a históriu celých budúcich vekov. Tou zvláštnosťou bolo jeho náboženstvo.
Všetky ostatné národy sa modlili k mnohým bohom… naši pastieri sa však modlili len k jednému bohu. K svojmu bohu, ktorému verili, že ich mimoriadne chráni a vedie…
Ich boh, tak si spievali, je silnejší, lepší a vznešenejší ako všetci ostatní bohovia iných pohanov. Áno – v priebehu časov sa aj toto v piesňach ustálilo – on je celkom jedinečný. Jediný boh, on, ktorý stvoril nebo a zem, slnko a mesiac, vodu a súš, rastliny a zvieratá, ale aj ľudí. On, ktorý strašlivo zúri v búrke, ale svoj národ nakoniec neopustí, keď ho ohrozia Egypťania, alebo odvlečú Babylončania. Pretože taká bola ich hrdá viera, že oni sú jeho národom a on je ich bohom.
Hádam si už uhádol, kto bol týmto pozoruhodným a bezmocným pastierskym národom. Boli to Židia. Piesne, ktoré spievali o svojich činoch, ktoré boli činmi ich boha – to je Starý zákon z Biblie.
zdroj: Slovart
Som mama, rada píšem a málokedy veci stíham tak, ako by som chcela… Nevadí, aj taký je život mamy. 🙂
O to viac sa teším, že sa s Vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať Vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.
