Tohtoročné Vianoce sú fuč, aj s kopou potrhaného baliaceho papiera a krabicami od rozbalených hračiek, ani nehovoriac o množstve zjedeného zemiakového šalátu a kapustnice. Okej, ale výčitky bokom, o inom som chcela. 🙂
Pred nami je totiž Nový rok. Ďalší rok, kedy si kadečo sľúbime, dáme si množstvo zmysluplných aj menej reálnych predsavzatí a budeme sa snažiť o ich naplnenie…
Ešte predtým, ako sa znova zahľadíme do budúcna, s vierou, že to hádam bude zasa o čosi lepšie či jednoduchšie, by sa však patrilo poďakovať. Aspoň mne sa to tak žiada, a to sme tento rok vážne nemali vôbec ľahký… Ale kto má, že? 🙂
Ďakujem za moje deti
Za čo iné by mala mama poďakovať, ak nie za zdravé, šikovné a krásne deti, ktoré má? Ja sa za ne rozhodne poďakovať chcem a poriadne nahlas. Napriek neustálym škriepkam, malicherným banalitám, ktoré dennodenne riešime a veľkej únave, ktorú so sebou rodičovstvo prináša.
O to viac som vďačná, že sme stále tu, spolu a máme sa radi. A že moje deti rastú, do krásy i múdrosti a mne sa len ťažko verí, že sú zasa o rok staršie. A že sú naše. 😀
Ďakujem za ďalší rok
Plný smiechu, plaču, nechcených sporov aj vymodlených udobrení. Za rok, ktorý má mnohému naučil, posunul mi limity a ukázal, čo všetko sa vo mne skrýva. Aj sila bojovať s nekonečnými chorobami, s nespánkom, so smútkom mojich detí i tým vlastným a s domácimi úlohami našej druháčky… 🙂
Je toho toľko, čo sa stalo, čo sme zažili, prežili a stále sme tu. Snáď odolnejší, pripravenejší aj na menej príjemné okamihy. Najmä však plní nádeje, že už bude len a len lepšie.
Ďakujem aj za TOTO všetko…
Priznávam, že často pochybujem. Niekedy premýšľam, čo by bolo, ako by to bolo, keby… Možno to poznáte. Vlastne, kto to nepozná?
Všetci niekedy zapochybujeme, stratíme kontrolu, povolia nervy…
O to viac som vďačná za rok s Tinou, za jej prvý zub, úsmev, prvé kroky… Za Laurinu nezastaviteľnú energiu, objatia, šikovnosť, nákazlivú radosť z pohybu… Za Nelkinu láskavosť, prekvapivú múdrosť 4-ročnej, za jej obrovskú citlivosť…
Ďakujem za všetko, čo mi moje úžasné deti dali a kým vďaka nim som. Mamou, 3-násobnou.
A čo vy a váš rok 2016? Za čo všetko ďakujete?
zdroj: domáci archív
Som mama, rada píšem a málokedy veci stíham tak, ako by som chcela… Nevadí, aj taký je život mamy. 🙂
O to viac sa teším, že sa s Vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať Vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.