Všetko pre mamu Zamerané na mamy
Každý rodič túži mať zdravé, krásne a šikovné deti, čo mu budú robiť radosť. A ešte, aby boli slušné, nech ho rešpektujú a poznajú hodnoty. Ibaže ako na to, ako ich naučiť rozoznať dobré od zlého a vychovať z nich ľudí, ktorí si budú vážiť iných ľudí, vlastných rodičov predovšetkým?
Na začiatok postačí, ak sa vyhneme týmto 4 častým výchovným chybám, ktorých vinou vedomky-nevedomky robíme z vlastných detí nevychovancov…
1. Deti nám rozkazujú
Bojíme sa plaču alebo trucu detí, takže im nič neodmietame. A robíme všetko pre to, aby boli spokojné. Lenže niekedy to inak skrátka nejde a aj naše dieťa musí pochopiť, že nie vždy dostane všetko a tak, ako je navyknuté či ako si praje. Deti nám jednoducho nemôžu rozkazovať, takže občas inej cesty, ako ukázať, kto tu „velí“ niet, hoci aj za cenu menšej scénky či plaču z odmietnutia.
Ak je to pre vás príliš ťažké, dívať sa na vlastné usmoklené dieťa či byť priamym svedkom jeho zlosti, pokojne odíďte aj do inej izby, nie ste preto zlý rodič, práve naopak. Radšej tak a čím skôr, ako vychovávať malého despotu, ktorému splníme všetko, čo sa mu zažiada. Veď čo dobré a výchovné je na tom, ak dieťaťu, v obave z jeho plaču či vzdoru, všetko dáme a vo všetkom mu ustúpime??
2. Nechaj tak, veď je to ešte len dieťa…
„Veď je ešte malý, on z toho vyrastie…“
„No a čo, že je výbušná, aspoň sa vo svete nestratí?!“
Aj takto a rôznymi inými frázami zvykneme ospravedlňovať zlosť, krik a iné prejavy nevhodného správania našich detí. Ale prečo vlastne? Z pohodlnosti či strachu z ich ešte väčšej zlosti? Tým, že ich drzosť ospravedlňujeme a zľahčujeme, ich predsa len navádzame, aby sa aj ďalej takto správali…
Pritom deti sú v skutočnosti schopné robiť omnoho viac, než od nich rodičia zvyknú očakávať a vôbec im to neškodí, ani ich to nezaťažuje.
Je preto veľmi dôležité zvýšiť očakávania od svojich detí, je to totiž tá najistejšia cesta k tomu, aby sme z nich vychovali zodpovedných, slušných ľudí poznajúcich rešpekt a úctu.
3. Na moje dieťa mi „nesiahajte“
„Len nech skúsi niekto niečo povedať na moje dieťa…“ Priznajme si, neraz si aspoň v mysli čosi podobné povieme. Nechať iných, učiteľov, zvyšok rodiny či niekoho celkom neznámeho pokarhať naše deti je doslova neprípustné. My sme predsa ich rodičia, a teda najlepšie vieme, čo a ako im zakázať/prikázať/vysvetliť…
Aj to je zrejme dôvod, prečo mnohým deťom chýba elementárna slušnosť a absentuje akýkoľvek rešpekt k iným dospelým aj rovesníkom. Učiteľ už nie je autoritou, keďže dieťaťu vlastne nič nemôže… Inak by si ho totiž podal namosúrený rodič.
Takéto konanie však vedie k jedinému: Nik nemá dosah na vaše dieťa, dokonca ani vy, a teda si vlastne môže robiť, čo sa mu zažiada. A to nie je vždy len dobré.
4. Málo samostatnosti
V kontraste s priveľkou slobodou a primalou zodpovednosťou sa o súčasné deti staráme až príliš. Len aby sa nenudili, aby mali stále nejakú aktivitu, aby napredovali, aby nás nevyrušovali…
Namiesto toho by sme mali dbať predovšetkým o to, aby sme deti učili samostatnosti, trpezlivosti a pochopeniu, že nie vždy a všetko pôjde tak, ako ony chcú.
Preto im nedovoľme diktovať nám, kedy a čo im uvaríme, ani ako im to naservírujeme či obetovať všetok čas, len aby sme ich zabavili. Naopak ich už od mala učme upratať si po sebe a pomáhať nám, aj s domácimi prácami a tiež sa vedieť samostatne zahrať.
Aj takto im pomôžeme, aby boli zodpovednejšie, samostatnejšie a vážili si, čo majú a čo od nás dostávajú. A raz z nich mohli vyrásť skvelí, slušní dospeláci, na ktorých budeme právom hrdí.
zdroj: JustAmazingRecipes, Pexels
Som mama, rada píšem a málokedy veci stíham tak, ako by som chcela… Nevadí, aj taký je život mamy. 🙂
O to viac sa teším, že sa s Vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať Vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.
