Zlé deti jednoducho nie sú, sú len deti so zhoršeným správaním. A to nie je to isté! Často sme navyše za ich neprimeranými reakciami práve my, dospelí. To naše prehnané, nesprávne volené slová a skutky robia z detí to, čím sú a ako sa prejavujú.
Ako to teda zmeniť, aby sme deťom nemuseli hovoriť, že sú akési zlé? V prvom rade si to o nich prestaňme myslieť a už vôbec im nič také nevravme…
Buďte pozitívni
Kto chce mať dobré dieťa, mal by byť pozitívny. To je hlavná myšlienka teórie pozitívnej výchovy, ktorá podľa jej zástancov významne prispieva k posilneniu väzieb medzi rodičom a dieťaťom. Vďaka nášmu pozitívnemu vzoru totiž aj dieťa učíme reagovať pokojne, bez kriku či hnevu. Pozitívne myslenie tiež znižuje výskyt depresií u detí, takéto deti dokonca dosahujú lepšie úspechy v škole a celkovo sú viac fit, po psychickej aj fyzickej stránke.
Pravidlá nerušte
Pozitívna výchova však ešte neznamená, že neplatia nijaké pravidlá. Rodič musí ostať autoritou za každých okolností, iba o čosi menej ukričanou a rozhnevanou.
Rešpekt a pozornosť dieťaťa si udržíte aj pozitívne naladení, a to nasledovne:
Chváľte
Upriamujte pozornosť na to dobré, čo vaše dieťa urobí. Lebo, priznajme si, zväčša je to presne naopak. Situácia: Naše dieťa niečo vyvedie a my máme hneď po ruke trest či pokarhanie, avšak keď je štedré k súrodencovi, podelí sa o hračky s kamarátom či vykoná inú láskavosť, to prejdeme bez slovka. A to je veľká výchovná chyba.
Chváľme, všímajme si a zdôrazňujme, že byť dobrý je skvelé, hodnotné a že si to veľmi vážime. Ale keď náhodou predsa len vymyslí nejakú lotrovinku, skúsme ju zbytočne nerozpitvávať a zamerajme sa na poučenie, čo z toho plynie do budúcna, aby sa to už neopakovalo.
Upokojiť sa v kúte nepomáha
Minimálne nie, ak chceme byť pozitívni rodičia, ktorí vychovávajú pozitívne deti. Pritom technika upokojenia kdesi v pokoji, najlepšie osamote je veľmi rozšírená. Ale tým, že deti vnímajú čas osamote ako trest, nepomáha im to v pokoji spracovať emóciu, respektíve celú situáciu. Namiesto toho, aby sme dieťa poslali upokojiť sa do izby či rovno do kúta, radšej si k nemu sadnime a spolu si niečo prečítajme, prípadne si vymyslime nejakú inú činnosť, ktorá ho pozitívne naladí. Až kým sa neupokojí a nebude pripravené uvedomiť si, že urobilo niečo nesprávne a ospravedlní sa za to. Čas osamote, v hneve a smútku tak zmeníme na čas spoločný, ktorý hnev (na oboch stranách) rozpustí omnoho účinnejšie.
Netlačte deti do defenzívy
Pozitívna metóda výchovy aj vnímania detí radí: Namiesto príkazov typu „Uprac to!“, „Umy sa!“ skúsme používať jednoslovné, menej prísne vety ako: „Poriadok.“ či „Čistota.“
Pri jemnejšie formulovaných slovíčkach sa totiž dieťa nestiahne automaticky do protiútoku, respektíve nevypína uši hneď, ako sa naladíme na známy (a neželaný) tón.
A občas ich nechajte aj vyhrať, najmä, ak ide o niečo banálne, privrite obe oči a doprajte dieťaťu pocit, že zvíťazilo. To z vás ešte nerobí zlého rodiča a ani z neho zlé dieťa.
Čo z toho všetkého vyplýva?
Deti skutočne nie sú zlé, nerodia sa tak, iba my ich často pretvárame na svoj nedokonalý obraz. A potom ich podľa neho veľmi prísne súdime.
zdroj: Pixabay
Som mama, rada píšem a málokedy veci stíham tak, ako by som chcela… Nevadí, aj taký je život mamy. 🙂
O to viac sa teším, že sa s Vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať Vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.