Všetko pre mamu Zamerané na mamy
O výchove sa toho popísalo… Minimálne toľko, čo sa o tejto téme nahovorí. Veru, čo rodič (aj nerodič), to názor na správnu výchovu. Tú najlepšiu výchovu jeho detí.
Lenže, niekedy ani tá najlepšie mienená rada nefunguje stopercentne a za každých okolností (nezaberá na každé dieťa). Napriek tomu však existuje niekoľko všeobecných rodičovských právd a trikov, za pomoci ktorých to s deťmi ide o čosi ľahšie.
Páči sa, tu je 8 názorných ukážok výchovy podľa dvojnásobného otecka, ktoré sú skvelým návodom pre všetkých rodičov.
Vopred známe tresty
Platí, že deti potrebujú mať stanovené hranice, ktoré ak prekročia, prichádza trest. Trest, ktorý je presne a vopred zadefinovaný a pochopený oboma stranami: rodičmi i dieťaťom. Ak sa teda udeje niečo, za čo prichádza trest, nech príde. Neodvratne, predvídateľne, s jasnými pravidlami, ktoré nik neporuší. Je na rodičovi, aby dieťaťu aj takouto formou ukázal, že si stojí za svojím slovom a čo bolo sľúbené, to platí. Bez ústupkov. Je to totiž práve nejasný a často za pochodu menený prístup rodiča k trestom detí, čo drobcov mätie a zlostí.
Dieťa však musí vždy poznať dôvod, za čo a prečo dostáva trest. Nepomôže ani jeho plač, ani krik rodiča. Iba trvať na svojom, na tom, čo bolo dohodnuté vopred.
Rodičia sú jeden tím
Rodina by mala ťahať za jeden povraz. Obzvlášť rodičia malých detí, ktoré sa ešte len učia chápať hranice – svoje i rodičovské, musia byť jednotní. Pred dieťaťom preto nikdy nezhadzujte jeden druhú, či naopak! Ak jeden trestá, druhý sa nestavia do roly záchrancu dieťaťa a trest za žiadnych okolností neruší!
Zákazy a príkazy
Zákazy a rodičia idú ruka v ruke. A aj preto, že ich tak „obľubujeme“, mali by sme si dať na nich záležať a brať do úvahy, čo dieťaťu zakázať treba a čo vlastne ani nie. Je to tenký ľad, to nepochybne, o to viac je dôležité uvedomovať si, či zákazom chránime bezpečnosť detí a zároveň dbáme na neobmedzovanie slobody iného človeka. Prioritou je zákaz formulovať jednoducho a jednoznačne. Vždy je však dobré uvedomiť si, či dieťa svojím konaním nikomu neubližuje a či nikoho neobmedzuje. Ak tomu tak nie je, zaslúži si trochu voľnosti, nech môže popustiť uzdu svojej fantázii, detskej bezstarostnosti a objavovať svet.
Pýtajme sa dieťaťa na jeho názor a túžby
Z detí bez možnosti o čomkoľvek rozhodnúť vyrastajú často nerozhodní a nešťastní dospelí. Pritom mnohokrát ide o drobnosti – dovoliť dieťaťu vybrať knižku, z ktorej sa bude čítať rozprávka na dobrú noc, alebo mu dať možnosť vybrať si v reštaurácii, čo bude jesť.
Dieťa je odrazom svojho rodiča
Či sa nám to páči, alebo ani nie, naše deti sú po nás. Sú naším odrazom, zrkadlom, ktoré odráža to dobré i zlé, čo im ukazujeme. Kričíme? Kričia aj deti. Sme nervózni a podráždení? Aj dieťa. Celý deň sa neodlepíme od mobilu? Aj dieťa chce byť (a skôr či neskôr i bude)…
Znie to jednoducho, až naivne, že takí, akí sme, budú aj naše deti. Lenže tie zdanlivo najjednoduchšie riešenia sú zároveň tými najťažšími…
Vyhnime sa porovnávaniu!
Susedova Zuzka je taká šikovná. Ona už je v skupine pre pokročilých a chodí na vystúpenia, zatiaľ čo vaše dieťa sotva zvláda základné tanečné kroky?
Porovnávať deti, ani súrodencov, ani cudzie deti, nerobí dobrotu. Iba tým šliapeme po ich už i tak krehkom sebavedomí. Druhým extrémom je vychvaľovanie dieťaťa, že je najlepšie. To podľa odborníkov tiež nie je najšťastnejšie, keďže najlepšie môže byť len pri porovnávaní sa s inými.
Dieťa potrebuje jediné: Aby sme my, rodičia, boli jeho najvernejší a najväčší fanúšikovia! Nech už sa pustí do čohokoľvek.
Byť starším za trest?
Rodičia majú neraz mylný pocit, že najstaršie dieťa má byť automaticky aj to najrozumnejšie, to, čo vždy ustúpi, všetko vie, vždy a so všetkým tým mladším pomôže (ochotne pravdaže). Jednoducho takto to zariadila príroda a ono má tú „smolu“, že to vyšlo akurát naňho. A veru to smola aj je, ak od neho iba vyžadujeme (a často nepomerne viac, ako od jeho mladších bratov či sestier) a na dôvažok mu za toľko zodpovednosti, ktorú má na seba preberať, nedáme nič, čo by ho tešilo. Byť starším dieťaťom by totiž nemal byť trest, ani údel a iba ďalšie povinnosti, ale tiež pocta a nové možnosti.
Správny pohľad na najstaršie dieťa zo strany rodiča, ale aj zvyšku rodiny je dôležitý nielen pre rozvoj jeho krehkej sebadôvery a sebaúcty, ale aj z hľadiska budovania jeho vzťahu k mladším súrodencom, ktorých by mohol obviňovať zo svojej novej, nevítanej a nemilej pozície v rodine.
Buďme im príkladom!
„Sprav to takto, a nie takto!“ Toto nikdy dobre nefunguje. Omnoho viac na deti zaberá pozitívny osobný príklad. Buďme dieťaťu inšpiráciou a zdieľajme s ním jeho radosti a objavy.
Jednoducho deti ľúbme najviac, ako dokážeme. Láskou, ktorá nedusí, ale povznáša.
zdroj: ©Dinara Galieva/BrightSide
Som mama, rada píšem a málokedy veci stíham tak, ako by som chcela… Nevadí, aj taký je život mamy. 🙂
O to viac sa teším, že sa s Vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať Vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.
