Často to začne celkom nenápadne. Potrebujete si odbehnúť na záchod alebo zamiešať omáčku, aby neprihorela, a tak staršie dieťa poprosíte, nech dohliadne na mladšieho súrodenca. Iba na chvíľku, hneď ste predsa späť…
Keď po návrate zisťujete, že je všetko v poriadku, ba dokonca sa toto „stráženie“ zaobišlo bez kriku či úrazov, poviete: „Výborne, už si veľký. A bračeka postrážiš aj nabudúce.“
A váš 6-ročný je na seba nesmierne hrdý, ako to zvládol, aj že ste ho pochválili, preto vôbec nenamieta.
Lenže je to takto správne? Nejde iba o presúvanie našej vlastnej zodpovednosti na deti, ktoré na to ešte nedozreli???
1. Primalý na stráženie
Mnohí psychológovia sú presvedčení o tom, že deti by nemali strážiť deti. Lebo na to skrátka nedozreli. Preto, hoci sa vám javí vaša staršia 8-ročná dcérka veľmi vyspelá a zodpovedná, nie je správne neúmerne ju zaťažovať starostlivosťou o mladšieho súrodenca.
Presnejšie, neprimeranou starostlivosťou. Kým je teda v poriadku na chvíľku si odbehnúť s vedomím, že deti sú v miestnosti, kde im v podstate nič nehrozí, už rozhodne v poriadku nie je nechávať vašu druháčku starať sa o mladšie dieťa dlhšie a príliš často.
Možno nesúhlasne krútite hlavou a vravíte si: „Čo je na tom zlé? Veď aj my sme ako decká strážili brata či sestru a nič sa nestalo. Navyše tým deti učíme väčšej zodpovednosti.“
Áno, to je pravda. Ale odborníci varujú, že sedemročný skrátka nedokáže päťročného ochrániť pred možným nebezpečenstvom a všadeprítomnými nástrahami. Niekedy ho dokonca on sám podnecuje k huncútstvam, zo zvedavosti či nudy, keďže je to stále ešte primalé dieťa na takú obrovskú zodpovednosť, akou starostlivosť o mladšieho súrodenca rozhodne je.
Odborníci varujú, že sedemročný skrátka nedokáže päťročného ochrániť pred možným nebezpečenstvom a všadeprítomnými nástrahami. Niekedy ho dokonca on sám podnecuje k huncútstvam.
2. Má dosť svojich starostí a povinností
V prípade, že je súrodenec od mladšieho starší o 12 a viac rokov, dá sa už hovoriť o plnohodnotnej „pestúnke“. Takéto dieťa, skoro dospelák, už je schopné dozrieť na menšieho brata či sestru zodpovedne, avšak otázne je, či sa mu aj chce. Tínedžer už má predsa svoje záujmy, množstvo školských aj domácich povinností mimo výpomoc so súrodencom, preto je rozhodne fajn netlačiť ho nasilu do povinnosti strážiť mladšie deti v dome. Vždy je lepšie dohodnúť sa a snažiť sa nájsť kompromis, medzi ochotnou výpomocou a striktným rodičovským príkazom. Malo by to teda fungovať skôr na princípe vzájomnej solidarity a lásky v rodine, kde si všetci pomáhame, ale sa nezneužívame.
3. Deti sú starosťou nás rodičov
Koniec-koncov totiž všetko stojí aj padá na nás rodičoch. My sme zodpovední za naše deti a nie je správne ju neprimerane prenášať na niekoho ďalšieho, obzvlášť ak ide o malé dieťa neschopné dostatočne odlíšiť správne od nesprávneho, bezpečné od nebezpečného.
Staršie deti síce môžu vypomôcť s dozorom nad mladšími, ale zodpovednosť ostáva na rodičovi. Máme detí, koľko máme. Nik nás do toho nenútil, je to naša voľba, a preto si musíme nájsť čas sa o ne aj primerane postarať. Nie je chybou nikoho, a už vôbec nie staršieho dieťaťa, že to nie vždy zvládame. Aj ono je totiž stále iba dieťa, ktoré nás potrebuje.
zdroj: BrigthSide, Flickr, Pixabay
Som mama, rada píšem a málokedy veci stíham tak, ako by som chcela… Nevadí, aj taký je život mamy. 🙂
O to viac sa teším, že sa s Vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať Vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.