Článoček som napísala ako zmes rád, ktoré som aj ja dostala, keď som si malého priniesla z pôrodnice. Ale rada by som pridala ešte jednu skúsenosť: keď mal Miluško asi 2 mesiace, nastali večerné plače. Nosili sme ho aj 2-3 hodiny, skúšala som rektálnu rúrku- tá niekedy zabrala, inokedy nie. Dieťatko bolo nespokojné alebo hlasno plakalo. Až po niekoľkých týždňoch /skoro mesiacoch/ sme s mužom pochopili, že to, čo začalo ako akési detské frflanie, možno bolesti bruška – končilo veľkým hladom. Takže som malého nakojila po druhý raz v kratšom intervale po sebe a mohli sme ísť pekne do postele. Čiže, dieťatko síce malo zo začiatku na plač iný dôvod, ale ku koncu už bolo jednoducho len hladné. A mne nedošlo, že keďže sme ho tak dlho nosili a upokojovali, tak stihol riadne vyhladnúť. Ja som si len pamätala: Veď som mu mlieko už dávala!!!- to je pravda, ale tak pred 2-3 hodinami….