Noci sú dlhé. Keď ste konečne doma, nemocničný náramok stále na zápästí a vaše dieťatko plače celú noc. Keď vyskúšate všetko, čo viete, utešujete, ako sa dá, no nič nezaberá.
A tak slzy radosti, že ho konečne máte doma, živé a zdravé, premôžu slzy vyčerpania a frustrácie.
Noci sú dlhé.
Keď okolo neho neustále skáčete, upokojujete a spievate známe i vymyslené uspávanky. A to všetko bezvýsledne, postieľka je prázdna, vy ho nosíte na rukách, hojdáte, natriasate s ním a prejdete krížom-krážom celý dom, len aby ste ho konečne uspali.
Noci sú dlhé.
Keď mu zrazu vystúpi teplota, jeho oči, zvyčajne veselé a zvedavé, sú teraz zastreté chorobou a bolesťou. Keď je jeho malé telo unavené horúčkou a vy neviete, čo sa deje a ako mu môžete uľaviť. A urobili by ste všetko na svete, okamžite by ste si to s ním vymenili, len nech mu je lepšie.
Noci sú dlhé.
Aj vtedy, keď už nevstávate každú noc na dojčenie, ani vás nebudí ich plač a krik. Keď v noci po tme iba ležíte a premýšľate, ako sa vaše už veľké deti majú, čo práve robia a s kým sú. Napriek únave sa pýtate, či sú šťastné, či ste ich naučili všetko, čo treba a ako zvládajú všetko to, čo zažívajú?
Noci sú dlhé.
Keď tí, ktorí vás kedysi dennodenne zasypávali otázkami, prosbami a pozornosťou zrazu mlčia a ani nezavolajú. Keď len sedíte a chcete vedieť, či je všetko v ich životoch v poriadku. A hoci nič netúžite počuť viac, ako ich spokojný hlas, niekedy nie ste schopní prekročiť neviditeľné bariéry, ktoré medzi vás čas postavil.
Noci sú dlhé.
Keď je na rande a vy sa zaujímate o to, či je to dobré, ako to prebieha, či ste ho naučili, ako sa má v podobnej situácii zachovať.
Áno. Všetky tie noci sú dlhé. Ale roky? Oh, tie roky sú také krátke.
Keď je ten drobný uzlíček, ktorý kedysi celé noci prebdel, a vy s ním, zrazu príliš veľký na to, aby ste ho zdvihli do náručia a zo svojej detskej postieľky už dávno vyrástol.
Roky sú krátke.
Keď tá maličká rúčka, ktorá s takou istotou a silou vždy našla váš prst, teraz celkom bez zaváhania pustí vašu dlaň a veselo vykročí v ústrety novým školským zážitkom.
Roky sú krátke.
Keď ten, o ktorom ste si mysleli, že nikdy nezaspí, by teraz spal až do obeda, ak ho necháte.
Roky sú krátke.
Keď vidíte ruku, ktorá sa vás ani za svet nechcela pustiť a teraz máva na rozlúčku, akoby vás odháňala.
Roky sú krátke.
Keď sa z malých bábätiek, čo boli na nás závislé a nevedeli si bez nás predstaviť ani jeden deň, stávajú veľkí, nezávislí a samostatní ľudia, ktorí nás čoraz menej a menej potrebujú…
Budeme si to všetko navždy pamätať …
Že noci boli také dlhé. Ale roky sú také krátke.
zdroj: Facebook
Som mama, rada píšem a málokedy veci stíham tak, ako by som chcela… Nevadí, aj taký je život mamy. 🙂
O to viac sa teším, že sa s Vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať Vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.