Slovenské mamy vraj deťom nevaria: V čom je problém?

Zrejme sú nadobro preč časy, kedy bolo samozrejmosťou, že mamy doma varili. Snaha ponúknuť dieťaťu vyváženú domácu stravu bola kedysi doslova prioritou každej mamy na materskej, no zdá sa, že dnes už to celkom neplatí.

Aspoň to tvrdí celoslovenský prieskum Výživa detí – pohľad z ambulancie pediatra, ktorý realizovala Slovenská pediatrická spoločnosť v spolupráci s iniciatívou Prvých 1000 dní.

Slovenské matky majú podľa pediatrov značné problémy s varením. Varujú, že nesprávne stravovanie batoliat môže ovplyvniť ich zdravie na celý život. Zlepšenie výživových podmienok v období tehotenstva a v prvých dvoch rokoch života pritom môže znížiť náchylnosť na mnohé civilizačné ochorenia budúcich generácií.

Varovanie pediatrov – Polotovary deťom NIE!

Detskí lekári upozorňujú, že stále častejšie sa v ambulanciách stretávajú s matkami, ktoré nedokážu/nechcú navariť ani jednoduché jedlá a spoliehajú sa iba na polotovary.

„Výživa počas prvých 1000 dní formuje základy optimálneho vývoja metabolizmu, môže pozitívne naprogramovať stravovacie návyky. Významným spôsobom sa dá pozitívne ovplyvniť riziko civilizačných ochorení, akými sú obezita, cukrovka typu 2, alergia, astma, kardiovaskulárne ochorenia,“ vysvetlil predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti Milan Kuchta.

Lekári by privítali pre matky praktické odporúčania s receptármi, ako variť a ako zostaviť denný jedálny lístok dieťaťa.

Problémy však vidia aj v nedostatku pohybu, čoho dôsledkom je badateľný nárast nadváhy a obezity u detských pacientov za posledných 20 rokov.

Strava podľa pediatrov „už nikdy nebude taká dôležitá, ako práve do skončenia sa batoliaceho veku, preto sa jej výberu má venovať náležitá pozornosť“. Podľa odborníkov stále platí, že v prvom polroku života dieťaťa je optimálnym zdrojom výživy materské mlieko, ďalej následné dojčenie so zavedením vhodných príkrmov.

Prehnane cukríme a solíme

„Pokiaľ mamička nemôže dojčiť, mala by zvoliť kvalitnú náhradnú mliečnu výživu,“ nazdávajú sa pediatri. Ako ďalej prieskum ukázal, najväčšími strašiakmi v strave batoliat je nadmerný príjem cukru a soli, ako aj vyberavosť v jedle podporovaná rodičmi, nevhodný pitný režim a zlé stravovacie a stolovacie návyky, nedostatok ovocia a zeleniny.

Rovnako ich znepokojuje nadmerná konzumácia kravského mlieka a nedostatočná konzumácia mliečnych produktov či nedostatok pohybu a spánku. Niektorí rodičia dávajú batoľatám už vo veľmi skorom veku napríklad párky a iné údeniny, ako aj polotovary.

Alternatívne stravovanie u detí a jeho riziká

Na základe prieskumu vnímajú pediatri aj nárast počtu rodičov s alternatívnymi spôsobmi stravovania, s rôznymi nutričnými obmedzeniami, vegetariánstvom až vegánstvom, pričom túto výživovo obmedzenú stravu podávajú aj svojim deťom.

Lekári však varujú, že deti tak vyrastajú bez kontaktu s niektorými potravinovými skupinami, čo môže negatívne vplývať na ich telesný i mentálny vývoj.

Dodávajú, že obdobie medzi štvrtým až šiestym mesiacom, teda tzv. „imunologické okno“, je ideálnym časom na vytvorenie imunologickej stopy.

V tomto období sa odporúča zoznámiť detský organizmus so všetkými bežnými potravinami, ako sú napríklad ovocie, zelenina, cereálie, ktoré sú z nášho geografického okolia. Práve včasný kontakt s nimi je totiž účinnou prevenciou potravinových alergií či celiakie.

zdroj/foto: TASR/Pexels