Keď sa žena stane mamou: na čo všetko si (ne)zvyknete
O každodenných maličkostiach, únave aj láske, na ktorú sa nedá pripraviť
Existuje veľa drobných vecí, ktoré odlišujú ženu bez detí od mamy. Sú to maličkosti, zvyky, situácie, ktoré pochopíte až vtedy, keď ich sami zažijete. Všetko sa to začína jedným jediným okamihom – pôrodom.
V tej chvíli sa z vás stáva mama. Držíte v náručí svoje dieťa, to najúžasnejšie stvorenie na svete, a máte pocit, že čas sa na chvíľu zastavil. Je to deň plný emócií, dojatia a lásky, akú ste dovtedy nepoznali. Vaše pocity sa ani nedajú úplne opísať slovami.
A potom prídete domov z pôrodnice.
A začne sa to.
Začne sa nekonečný kolobeh činností, ktorý sa zo začiatku môže zdať úplne neprehľadný: dojčenie, prebaľovanie, kúpanie, dojčenie, uspávanie, rýchle navarenie niečoho „na stojáka“, opäť dojčenie, upratovanie, pranie, žehlenie… a medzi tým znovu dojčenie a prebaľovanie. Deň sa zrazu meria nie hodinami, ale cyklami spánku a plaču.
A viete čo?
Zvyknete si.
Zvyknete si na to, že vstávať aj desať, či dvanásťkrát za noc sa stane novým normálom. Že slovo „vyspatá“ získa úplne nový význam.
Zvyknete si potichu šepkať: „Neplač, láska moja. Som tu. Dáme mliečko.“ A zistíte, že tieto slová máte v sebe hlboko uložené, aj keď ich už ani nahlas nevyslovíte.
Zvyknete si na „voňavé prekvapenia“ v plienkach a na to, že vás už len tak niečo nerozhodí.
Zvyknete si na únavu, ktorá ide až do kostí. Na dni, keď máte pocit, že domácnosť sa vám rozpadá pod rukami, a vy to jednoducho musíte nechať tak.
Zvyknete si, že pojem súkromie prestane existovať. Dieťa vás bude nasledovať všade – do postele, do sprchy, na toaletu. A vy sa nad tým po čase už len pousmejete.
Zvyknete si, že kedysi ste milovali módu, no dnes ste doma v teplákoch, ktoré zažili už všeličo. A dieťa ich pokojne použije ako utierku na ruky… alebo na ústa.
Zvyknete si počúvať plač. Dokonca ho začnete rozlišovať. Budete presne vedieť, kedy ide o hlad, kedy o strach, kedy o bolesť, hnev či obyčajnú potrebu blízkosti.
Zvyknete si odpovedať na úplne všetko. Stanete sa expertkou na milión otázok:
„Mamííí, ako sa robia deti?“
„Ako som sa dostal z tvojho bruška?“
„Prečo ja mám pipíka a ty nie?“
„Prečo človek prdí?“
„Prečo to musím zjesť celé?“
„A prečo sa tá voskovka nedá zotrieť zo steny?“
Zvyknete si na neporiadok. Na omrvinky na podlahe, ktoré vysávate už štvrtýkrát za deň. A aj tak tam budú znovu.
Zvyknete si, že veci, ktoré ste pred chvíľou čisto ožehlili, budú do dvoch minút opäť špinavé.
Zvyknete si na obdobie vzdoru, keď sa dieťa od hnevu pokojne hodí o zem – kdekoľvek a kedykoľvek.
Áno. Zvyknete si.
Pretože ste mama.
A v týchto chvíľach si možno ani neuvedomíte, že postupne prestávate vnímať samu seba tak, ako kedysi. Vaše staré „ja“ sa mení. Nie preto, že by zmizlo, ale preto, že vyrástlo spolu s vaším dieťaťom.
Pre niekoho ste „len mama“.
Pre svoje dieťa ste však celý svet.
Najdôležitejší človek v jeho živote.
A to je úloha, na ktorú sa nezabúda.
Užívajte si to. ❤️
foto: pixabay.com
