Všetko pre mamu Zamerané na mamy
Možno ste sa niekedy sami seba pýtali… Je moje dieťa úplne úplne v poriadku? Je bežné, že má takéto správanie? Alebo je niečo, čo sa vám nezdá? Pribúdajú príznaky „iného“ správania a postoju dieťaťa voči všetkému, čo sa deje okolo neho, prípadne príde podnet zo školského prostredia od učiteľa? V porovnaní s rovesníkmi badáte isté zmeny a odlišnosti? Môžno sa nič nedeje a možno ide o aj vývinové ochorenie s názvom Aspergerov syndróm.
Čo je vlastne Aspergerov syndróm?
Toto ochorenie patri do skupiny porúch autistického spektra. Nepredstavujte si to však ako typický autizmus. Skôr ide o takú miernejšiu formu autizmu, t.j. sociálnu dyslexiu. Je to neurologická porucha, ktorá má silný vplyv na človeka, na jeho správanie, myslenie a na spracovávanie aj informácii okolo neho. Zaujímavosťou je, že týmto syndrómom viac trpia chlapci než dievčatá. Ide o ochorenie, ktoré je spojené s trvalými problémami v sociálnej komunikácii, s rovnakými vzorcami správania, väčšinou od skorého detstva, s rovnakými činnosťami, ktoré ďalej obmedzujú ostatné fungovanie, oslabujú ďalšie vnímanie a rozvíjanie.
Rozpoznanie prvotných príznakov sa môže objaviť v škôlkárskom veku, keď je dieťa už v kolektíve, alebo aj neskôr, čo môže byť potom o čosi náročnejšia pomoc pre samotné dieťa. Preto, ak je už akékoľvek podozrenie na tento syndróm, je naozaj veľmi dôležité dieťa dlhodobo sledovať. Spočiatku sa totiž naozaj nemusí javiť ako „Asperger“, ak je napríklad dieťa hravé, alebo nemá problémy s rečou, prípadne s učením.
Prejavy, pri ktorých by mal rodič spozornieť:
Deti s Aspergerovým syndrómom majú v celku dobré rečové schopnosti, no v konverzácii s druhými, či už deťmi alebo aj dospelými, sa môžu vyskytnúť určité ťažkosti – nedokážu pochopiť, čo sa od nich očakáva, často opakujú vety, ktoré im druhý človek povedal, nedokážu obšírnejšie popísať svoje vlastné záujmy a pocity. V rozhovoroch si nevšímajú ako druhý v komunikácii reaguje, pretože len oni sami majú potrebu stále rozprávať, a to veľa rozprávať.
Väčšinou hovoria o jednej téme, ktorá ich zaujíma. Sú to opakujúce sa vedomosti, ktoré ich zaujali a nedajú priestor na vyjadrenie niekoho iného. Zaujímavosťou je, že pri rozprávaní majú problém pozerať sa do očí a všetko hovoria príliš nahlas, lebo nevedia šepkať. Používanie komplikovaných výrazov u Aspergerov môže vyznieť, že majú bohatú slovnú zásobu, avšak veľa je len „odpozeraných“ a nerozumejú im.
Deti s týmto ochorením niekedy pôsobia ako takí čudáci, resp. ako keby boli nevychovaní a nevedeli svoje správanie jednoducho vhodne použiť, ani vyhodnotiť, ani prispôsobiť danej situácii. Majú zaužívané svoje rituály, ktoré robia každý jeden deň a akonáhle pocítia zmenu plánu alebo tlak, že majú alebo musia niečo inak urobiť, môže to u nich vyvolať až nervový záchvat, hnev alebo agresivitu.
Aspergeri si dokážu všímať niekedy nezmyselné detaily, pri čom podstata im uniká. V porovnaní s bežnými rovesníkmi, tieto deti sú motoricky nešikovné, t.j. môžu mať problémy s písaním, kreslením. Nevynikajú ani v pohybovej oblasti, maloktorí sú šporotovo nadaní.
Čo sa týka emocionálnej stránky, mávajú veľmi časté zmeny nálad, sú precilitvelí, až výbušní. Maličkosti ich dokážu vyviezť z rovnováhy. Niekedy stačí naozaj málo, napríklad ich vyrušíte pri ich stereotypných činnostiach,alebo niečo od nich navyše chcete, dokážu urobiť cirkus, ktorý možno prirovnať k emočnému zrúteniu. Maličkosti, ktorými im nevyhoviete, ich dokážu rozplakať. Naopak, oni sami môžu pôsobiť aj necitlivo voči iným ľuďom, s ktorými sa necítia dobre.
Dôležité je povedať, že od Aspergerov nemožno očakávať akúsi empatiu. Nevedia to. Myslia si, že len oni majú svoje pocity, pocity druhých sú menej dôležité. Majú svoj názor, ktorý dokážu tak presadzovať, že ak nesúhlasíte, sú schopní sa opäť rozplakať práve pre odlišnosť týchto názorov. Dokázali by sa za svoju pravdu pobiť, nahnevať, uraziť.
Deti s Aspergerovým syndrómom si veľmi ťažko hľadajú kamarátov, vôbec netušia ako na to. A ak sa aj s niekým rozprávajú, myslia si, že získali hneď najlepšieho priateľa.
Aspergeri sú pokojnejší, keď sú sami. Rutina je pre nich oddych, t. j. rovnaké činnosti, rovnaké jedlo, rovnaký režim dňa.
Dá sa vôbec Aspergerov syndróm vyliečiť?
Nie, žiaľ nedá. Toto ochorenie nie je liečiteľné, príznaky pretrvávajú do dospelosti. Pri deťoch by mal byť určite v pravidelných intervaloch nápomocný psychológ alebo psychiater, ktorí budú neustále poukazovať na spôsob, ako správne reagovať, naučia ich zručnosti, ktoré ak začnú ovládať, neskôr v dospelosti môžu byť úspešne zaradení do spoločnosti.
Ako im teda pomôcť?
U detí je najdôležitejšie najprv prísť na to, či naozaj o Aspergerov syndróm ide. Často sa zamieňa aj s ADHD, ktoré sa prejavuje hyperaktivitou, nesústredenosťou a silnou impulzivitou. Deti s ADHD majú zopár podobných znakov s Aspergermi, ale väčšinou pri ďalších príznakov sú už podstatné rozdiely.
Pre potvrdenie Aspergerovho syndrómu je potrebné navštíviť v prvom rade pediatra, ktorý určí ďalší postup. Väčšinou ide následne o vyšetrenie u psychológa, ktorý má viac skúsenosti s diagnostikou. Ďalším krokom je návšteva detského psychiatra a neurológa, ktorí diagnostikujú samotnú diagnózu. Keďže ide poruchu vývoja mozgu, spravidla sa vykonáva aj EEG, CT alebo MRI.
Ťažké to majú aj samotní rodičia. Prečo? Pretože sú často obviňovaní zo zlej výchovy. Málokto chápe život s Aspergerom a nie každý o tom má vedomosti.
Pomôcť takýmto deťom okrem rodičov môžu aj učitelia v škôlke a škole a aj samotní odborníci venujúci sa práve tejto diagnóze. Odporúčajú sa sedenia, cvičenia, rozvíjanie komunikačných zručností, časté rozprávanie sa v rodinnom prostredí.
Aspergerov syndróm by sa určite nemal podceňovať. Ak doprajete svojmu dieťaťu kvalitnú pomoc a aj sami sa budete zapájať, v budúcnosti môže mať naozaj normálny plnohodnotný život.
Na záver prinášame zopár rád, ako komunikovať s dieťaťom:
- Rozhovor by mal byť čo najstručnejší, priamy a vecný, mal byť mať v sebe aj logickosť.
- Dopredu si premyslieť ako čo dieťaťu povieme, aby mal rozhovor úspech, musíme si najprv zaistiť pozornosť dieťaťa, pretože Aspergeri majú „svoje“ myslenie. Zložité vysvetľovanie spôsobí, že vás prestanú počúvať.
- Ideálne je, keď dieťa od začiatku naučíte pýtať sa, keď niečomu nerozumie. Je super, keď sú zvedaví.
- Pri nepochopení a nedorozumeniach netreba stupňovať napätie alebo tlačiť na dieťa, lebo sa neposuniete nikam.
Skutočne naozaj veľa spraví, keď dieťa správne navigujete a počúvate. Aspergerov syndróm by sa určite nemal podceňovať. Ak doprajete svojmu dieťaťu kvalitnú pomoc a aj sami sa budete zapájať, v budúcnosti môže mať naozaj normálny plnohodnotný život. Chce to skutočne obrovskú trpezlivosť, aby sa deti vedeli v budúcnosti lepšie a hlavne sami orientovať vo svete „ľudí“, kde sa už nebudú môcť zavrieť do svojej izby a nechať veci tak. Najdôležitejšou vecou je nielen spoznať život detí s Aspergerom a pochopiť ho, ale hlavne naučiť sa s tým žiť.
zdroj foto: pixabay.com
