Všetko pre mamu Zamerané na mamy
Je tu nová séria pre malých detektívov! Traja pátrači KIDS a ich prvý prípad Noc medzi vlkmi.
Traja malí detektívi Jupiter, Bob a Peter sa stali obeťami falšovateľov bankoviek. Išli pre strýka Titusa prevziať objednávku k tlačiarenskému majstrovi Templerovi. Strýkovi sa pokazil pikup a tak poslal chlapcov, aby vyzdvihli škatule s firemným papierom.
Chlapci zaplatili 200 dolárov, ktoré im dal strýko…a majster Templer im vydal desaťdolárovku.
A tam sa začína ich príbeh.
Tá desaťdolárovka sa totiž ukáže ako falošná. Keď sa vzápätí objavia aj ďalšie falošné bankovky, chlapci začnú tušiť, že v mestečku je falšovateľ peňazí.
Najprv sa v pátraní pustia nesprávnym smerom, dokonca zapoja do akcie komisára Reynoldsa a ten sa na nich poriadne nahnevá. No potom naďabia na novú horúcu stopu, ktorá vedie do cirkusu Rondini – priamo do klietky s vlkmi! Ak si chcú s prípadom poradiť, musia nabrať všetku odvahu a poriadne zariskovať. A v jednej chvíli dokonca musia stráviť noc priamo s týmito šelmami.
Prvý príbeh z novej série je napísaný veľmi sviežo a pútavo. Má necelých 100 strán, ilustrácie a deti si rýchlo obľúbia našu trojicu. Všetci majú 10 rokov.
Jupiter má rád jedlo, knihy, nezodpovedané otázky, hádanky všetkého druhu. Neznáša, keď mu hovoria bacuľko a nerád upratuje pre tetu Matildu. Jeho poznávacím znamením je biely otáznik.
Bob rád počúva hudbu, chodieva do kina, snorí po knižniciach a miluje kolu. Tiež nerád upratuje pre tetu Matildu a neznáša pavúky. Jeho poznávacím znamením je červený otáznik.
Peter miluje plávanie a ľahkú atletiku. Žiadne prekvapenie – tiež nerád upratuje pre tetu Matildu J a nemá rád ani domáce úlohy. Jeho poznávacím znamením je modrý otáznik.
Začítajte sa do prvého detektívneho príbehu Noc medzi vlkmi:
Obchody v Rocky Beach sa práve otvárali, keď Jupiter Jonas s bicyklom zahýnal za roh. Bicykel tak škrípal a rachotil, že aj tí najvzdialenejší obyvatelia malého mesta sa strhli zo spánku. Jupiter sa udychčane potácal hore hlavnou ulicou a v tvári celý červený konečne dorazil na námestie. Pri studni svoju rachotinu odstavil, do dlaní si nabral vodu a ochladil si tvár. Podľa všetkého bude zasa horúci deň. Odrazu sa námestím ozval známy hlas.
„Ahoj, Jupi, čo ty tu?“ Bob Andrews prichádzal k nemu.
„Chceš vychlípať celú studňu?“ zasmial sa a oprel si bicykel o Jupiterov.
„No určite! Ale asi som dostal úpal. Túto kopu šrotu už ledva vytlačím,“ vzdychol si Jupiter a opovržlivo zazrel na svoj bicykel. Poskladal mu ho strýko Titus zo starých dielov. Jupiter by ho najradšej daroval do múzea, ale ešte stále to bolo lepšie ako šliapať pešo.
„Mám vyzdvihnúť pre strýka Titusa nejaké veci z tlačiarne. Konečne dal vytlačiť normálne firemné papiere pre naše šrotovisko. A ty čo tu robíš?“
Bob ukázal na malú práčovňu oproti. „To isté, čo aj Peter.
Obidvaja musíme namiesto rodičov odnášať do práčovne kopy bielizne a šatstva. Peter by už mal byť naspäť.“
O chvíľu bol už Peter pri nich a trio bolo kompletné. Rozhodli sa, že pôjdu s Jupiterom. Tlačiareň bola ukrytá v úzkej bočnej uličke na kraji mesta. Jupiter ukázal na malú neudržiavanú budovu.
„Strýko Titus povedal, že tlačiareň a obchod by sa mali nachádzať niekde tu v suteréne. Len aby sa táto chajda na nás nezrútila.“
Vedľa domu objavili strmé kamenné schody a opatrne po nich schádzali. Nad vchodom bola pripevnená zhrdzavená tabuľa. „Templerov rozličný tlačiarenský tovar,“ prečítal Peter a otvoril ťažké železné dvere. Ich oči si len pomaly zvykali na úsporné svetlo vnútri. Voňalo to tu farbami a po miestnosti sa rozliehalo rytmické klopanie, ťukanie a hučanie tlačiarenských strojov. Bob si prezeral staré zariadenie a krútil hlavou. „Vyzerá to tu ako v nejakom múzeu.
Dnes už nikto netlačí na takýchto zaprášených strojoch. Bol som s otcom v modernej ofsetovej tlačiarni – oproti nej mi táto starina pripadá ako z čias Gutenberga.“
Vtom spomedzi dvoch veľkých strojov vykukla tvár umazaná od tlačiarenskej černe. „Len sa Gutenbergovi nevysmievajte! Bez neho by sme ešte dnes vyškrabkávali písmená do skalných stien ako v dobe kamennej! Tieto stroje sú síce staré, ale plnia svoj účel.“ Pomenší muž si poutieral ruky do zástery a zjavne podráždený k nim podišiel. „Čo si vlastne predstavujete pod tlačiarenským remeslom, čo? Nemyslím tým vaše lacné komiksy, ale veľké umenie na kvalitnom papieri. Máte vôbec predstavu, koľko to dá práce, kým sa vyrobí takáto tlačovina?“ rozčúlene sa spýtal a ukázal im farebný propagačný plagát o kočovnom cirkuse.
Milan Buno, literárny publicista
