Keď dieťa ovládne strach: Prečo NIE je riešením ustupovať jeho fóbiám
Stačí jeden nepríjemný zážitok a svet sa pre dieťa môže stať strašidelným miestom. Ako mamy chceme svoje deti chrániť, no pri fóbiách platí prekvapivé pravidlo: Útek situáciu len zhoršuje. Prečítajte si, ako pomôcť deťom nájsť odvahu.
Injekcie, psy, tma alebo obyčajná včela. Deti majú najrôznejšie fóbie, ktoré sa nám dospelým môžu zdať nepochopiteľné. Niekedy to prejde samo, inokedy ich vedia potrápiť dlhšie.
Ako môžeme deťom pomôcť prekonať ochromujúci strach?
Prečo neustupovať dieťaťu?
Veľmi výpovedný je príbeh mamy päťročnej dcéry, ktorú v letnom tábore pichli osy. Hoci to najprv vyzeralo v poriadku, po niekoľkých týždňoch dievčatko odmietalo jesť vonku, neskôr sa bálo vyjsť z domu. Rodičia jej v snahe pomôcť vyhoveli a nosili ju na rukách až do auta. Avšak tým, že dcére poskytli priestor na vyhýbanie sa strachu, jej fóbiu len posilnili.
Fóbia totiž vytvára v detskom mozgu falošný pocit nebezpečenstva a ak my ako rodičia potvrdíme, že sa danému miestu či zvieraťu naozaj treba vyhnúť, dieťa nadobudne pocit, že svet je skutočne strašidelné miesto.
Ako zareagovať na strach dieťaťa správne?
Ako uvádza heroine.cz, fóbiou trpí až 9 % detí. Ak sa dieťa pri pohľade na psa v panike vrhá do vášho náručia, vyskúšajte tento postup:
- Zostaňte v pokoji a buďte empatickí. V prvom momente dieťa potrebuje cítiť bezpečie. Prijmite jeho pocity, objímte ho a pomôžte mu upokojiť sa.
- Pátrajte po príčine detského strachu. Keď emócie opadnú, pýtajte sa: „Čoho presne sa bojíš? Že ťa pes zje?“ Deti si niekedy v hlave vytvoria priam neuveriteľné scenáre a je na nás, aby sme im ich pomohli racionálne korigovať.
- Nevyhýbajte sa spúšťačom. Ak sa dieťa bojí psov, materský inštinkt radí prejsť na druhú stranu cesty. Tým však situáciu len zhoršujeme. Konfrontácia so strachom je dôležitá, iba tak ho možno postupne poraziť.
Malými krokmi k veľkej odvahe
Neznamená to, že máte dieťa hodiť do bazéna, keď sa bojí vody. To by zničilo jeho dôveru. Skúste radšej metódu postupného vystavovania tomu, z čoho má obavy.
Rozprávajte sa o tom a hľadajte zaujímavosti o včelách alebo psoch. Pozrite si videá a fotky týchto živočíchov a predstavte mu ich v pozitívnom svetle. Nech si detský mozog zvykne na prítomnosť „strašiaka“ v bezpečnom prostredí.
Znižujte vzdialenosť. Najprv psa sledujte z diaľky, neskôr z okna, potom z piatich metrov. A nezabudnite na pochvalu za každý malý pokrok v prekonávaní strachu.
Pozor na slová
Často strach v deťoch nevedomky prebúdzame my sami. Ak sa pri rozlúčkeí v škôlke dcérky spýtame: „Bojíš sa, zlatíčko, že ti bude smutno?“, podsúvame jej tým myšlienku, že sa vlastne má čoho báť. Skúsme radšej prejaviť zvedavosť a nadšenie: „Som zvedavá, čo dnes v škôlke zažiješ! Uži si krásny deň a večer mi o všetkom porozprávaš.“ Keď deťom ukážeme, že im dôverujeme, o to viac sa nám budú snažiť predviesť, čo všetko už dokážu samy a bez obáv zvládnuť.
Zdravá odvaha a sebadôvera dieťaťa nie je o úplnej absencii strachu, ale o tom, že ho dokážu zvládať a prekonávať.
zdroj/foto: heroine.cz/Pixabay
