Všetko pre mamu Zacielené na mamy
„Je to v poriadku?“
Krátka otázka, ktorú si počas prvých mesiacov rodičovstva položí takmer každý – nie raz, ale desiatky či stovky krát. Či sa bábätko vyvíja tak, ako má. Či ho nosíme správne. Či ho môžeme dať na bruško. Kedy by sa malo začať otáčať, sedieť, loziť alebo chodiť?
V mori informácií na internete sa odpovede často rozchádzajú a stres rodiča rastie. Rozhodli sme sa preto porozprávať s odborníkom – detským fyzioterapeutom PhDr. Františkom Takáčom, detského fyzioterapeuta z Centra rehabilitácie Miroslava Náhlika – Ceremina, ktorý denne sprevádza rodičov aj ich deti od prvých mesiacov života. V rozhovore sa dozviete, čo je ešte v norme, kedy zbystriť pozornosť, aké chyby robíme často nevedomky a prečo môže byť aj preventívna návšteva fyzioterapeuta tou najlepšou investíciou do zdravého vývoja vášho dieťaťa.
- Aká je najčastejšia obava, s ktorou za vami rodičia chodia?
Najčastejšia obava rodičov spočíva v tom, že sa boja, či ich dieťa nebude postihnuté. Rodičia častokrát nesprávne chápu slová lekára a lekári nie stále interpretujú svoje slová zrozumiteľne rodičovi. Pre príklad uvediem slovo ,,hypotónia,,. Ide o veľmi rozsiahly pojem, ktorý v zjednodušenom slova zmysle znamená svalovú slabosť. Laik však nevie, že existujú stupne hypotónie, ktoré nemajú pre dieťa výrazné riziko ohrozenia, pokiaľ sa bude správne k dieťaťu pristupovať. Tieto ľahké stupne riešime najčastejšie a nie je dôvod na obavy o pohybové zdravie dieťaťa. Rodičia si však najčastejšie do nášho prvého stretnutia stihnú prečítať všetky dostupné články na rôznych – väčšinou neodborných platformách a prichádzajú na terapiu pod značným stresom. Boja sa najhorších scenárov a zbytočne si tak komplikujú situáciu. Aj keď sa samozrejme stretávam aj s tými ťažšími prípadmi, tak s odvolaním na celosvetovú situáciu, ako aj na Národné centrum zdravotníckych informácii na Slovensku, môžeme povedať, že centrálne parézy – to znamená stavy, ktoré končia tzv. postihnutím, sú v pohľade na celkovú pôrodnosť zriedkavé.
Vývojové míľniky – čo je normálne?
- Kedy by sa malo bábätko začať pretáčať a kedy spozornieť?
Obrat u detí je tabuľkovo záležitosť 6. mesiaca. Väčšinou sa nám ale deti otáčajú aj skôr. Pri pohyboch a obrate obzvlášť je vhodné sledovať nie len samotnú prítomnosť pohybu, ale najmä techniku. Správny obrat by mal prebehnúť plynule a bez výrazných záklonov či úklonov. Sledujeme taktiež či dieťa nepreferuje výlučne obrat do jednej strany. Ak už náhodou badáme, že u dieťaťa absentuje otočenie, potrebujeme zistiť či ide o nezáujem pohyb realizovať alebo by sa aj otočilo, avšak nemá na to k dispozícii svalovú silu. S týmto však už najlepšie pomôže odborník, v prípade pochybnosti nikdy netreba čakať.
- Je v poriadku, ak dieťa nesedí v 8 mesiacoch?
Neznamená to katastrofu, skôr malý signál že treba byť pozorný. Aj keď je voľný sed situáciou 8. mesiaca, nemôžeme byť 100% tabuľkový. Každé dieťa je iné a tabuľky nám pomáhajú správne pochopiť následnosť pohybových zručností u dieťaťa, avšak istá odchýlka musí byť tolerovaná. Konkrétne k sedu je vhodné doplniť, že je to náročný pohybový model, kde je telo po prvý krát držané vertikálne bez podpory rúk. V prípade že u 8 mesačného dieťatka nedošlo k samostatnému sedeniu, nie je potrebné dieťa pasívne posadiť. Ak má len malé omeškanie, určite sa samé posadí, v prípade že sa neposadí do 9. mesiaca, je vhodné opäť tento stav konzultovať. Detská chrbtica má byť v sede rovná, nie sú ešte totižto vytvorené esovité zakrivenia (lordóza a kyfóza) ako u dospelých. Pokiaľ dieťa sedí samé s rovným napriameným chrbtom, je to znak že chrbtica sa vyvíja správne.
- Musí každé dieťa liezť? Alebo môže rovno začať chodiť?
Lezenie alebo štvornožkovanie je veľmi dôležitá súčasť detského vývinu. V terapii mám aj deti ktoré z rôznych príčin neplazia, štvornožkovať však musia. Ide vlastne už o chôdzu, lezenie je chôdza po 4 končatinách. U detí ktoré štvornožkovanie nerealizovali sa častejšie vyskytujú poruchy držania tela, s ktorými sa potom pohybujú celý život. Ak chceme v skratke odpovedať na túto otázku, môžeme povedať že lozenie je podstatná vec ktorá má dosah na držanie tela ale aj na rozvoj kognitívnych funkcií. Pokiaľ zdravé dieťa nechce štvornožkovať, dokážeme mu jednoduchými cvikmi a polohami navodiť tento pohybový vzorec, ktorý by čoskoro malo začať realizovať samé.
- Kedy by malo dieťa urobiť prvé kroky a čo ak ich ešte nerobí?
Dieťa sa postaví pár dní až týždňov potom, čo sa naučí štvornožkovať. Prvotné postavenie však doprevádzajú horné končatiny, ktoré slúžia ako podpora. Potom sa dieťa začne pohybovať pomocou rúk do strán, najčastejšie popri nábytku. Samotné kroky prídu na rad až po natrénovaní týchto pohybov. Všetky tieto „stupne“ by mali byť zachované, pretože pri každom z nich si dieťa trénuje iné svalové skupiny, ktorých kvalita sa prejaví v samostatnej chôdzi. Dosiahnutie samostatnej chôdze je klasifikované u detí v rozmedzí 12. až 18. mesiaca. Ak však dieťa nevykazuje postup v rozvoji chôdze v okolí 12.-14. mesiaca, je lepšie ho začať riešiť, aby sme tak stále mali čas ho „rozchodiť“ do stanovenej hornej hranice. Na základe svojich skúsenosti si dovolím tvrdiť, že dieťa, ktoré nechodí do 18. mesiaca, bude mať s veľkou pravdepodobnosťou neurologický, ortopedický prípadne kognitívny nález.
Varovné signály a mýty
- Kedy by mal rodič zbystriť pozornosť ?
Väčšinou rodičia spozornejú, keď dieťa mešká vo vývoji. Ako sme už spomínali, nemôžeme brať dieťa doslova tabuľkovo a preto istú odchýlku tolerujeme. Samozrejme, keď je už spomalenie výrazné, je opodstatnené mať obavy a riešiť ich. Čo je však dôležitejšie a laickému oku menej nápadne, je pozorovať tie hlbšie veci, ktoré si len tak nevšimneme. Najmä problém častokrát nastáva u prvorodičov, ktorí nemajú skúsenosti a nemajú s kým bábätko porovnať. Dôraz na pozorovanie bábätka by mal byť najväčší v začiatkoch 3. mesiaca. Práve vtedy dieťa začína používať končatiny už izolovane a proti gravitácii. Pokiaľ si na dieťati všímame jednostranné vyrotovanie hlavičky, s minimálnym alebo žiadnym pohybom do druhej strany, je treba zbystriť pozornosť. Taktiež si všímame či dieťa používa obe rúčky a či otvára pästičky. Nôžky dieťaťa by mali byť voľné, prevažne ľahko pokrčené, pritiahnuté k brušku a bez prepínania alebo tzv. šponovania. O kvalite vývoja nám veľa povie aj poloha 1. vzpriamenia tzv. pasenie koníčkov, ktoré by už malo byť dieťa schopné realizovať v 3. mesiaci. Dieťa by nemalo vykonávať prepínanie sa, zakláňať hlavičku a podobne, naopak čím je dieťa staršie sme pozorní a sledujeme symetriu pohybového aparátu a optimálnu rýchlosť vývoja. Taktiež nesmieme zabudnúť, že dieťa nesledujeme len po pohybovej stránke, ale rovnako dôležitý je aj rozvoj psychiky. Džavotanie, úsmev a očný kontakt s okolím sú veľmi dôležité známky správneho prospievania.
- Existujú mýty, ktoré medzi rodičmi stále kolujú?
Mýty existujú stále, ale s dobrým pocitom môžeme povedať, že ich je čím ďalej, tým menej. Sociálne siete sú v dnešnej dobe plné aj edukačných príspevkov o ktoré sa mladí rodičia častokrát opierajú. Na základe toho sa darí celkom dobre eliminovať nesprávne a zaužívané prístupy staršej generácie. Pred zhruba 20 a viac rokmi bolo takmer neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o dieťa jeho posadzovanie, predčasné postavovanie a rozchodenie. Dnes, v dobe kedy je všade propagovaný prístup faktov založených na dôkazoch už vieme, že pohyb máme geneticky zakorenený v mozgu a jeho rozvoj nie je podmienený vonkajším stimulom. Samozrejme, toto platí u zdravých detí. Tie s vrodenou poruchou alebo iným pohybovým problémom naopak potrebujú niekedy pohyb ukázať. Úsmevné situácie sa vyskytujú, keď na konzultáciu s bábätkom dôjde mladá mamina so svojou mamou, prípadne svokrou a začnú konfrontáciu ohľadom posadzovania či postavovania bábätka. Vtedy sa človek cíti ako rozhodca a musí dva krát dávať pozor na to, čo povie. Celkovo však medzi najväčšie chyby v prístupe k dieťaťu radíme predčasné posadzovanie, postavovanie, chodenie za ruky či umiestnenie dieťaťa do chodítka alebo tzv. pavúka.
Kedy vyhľadať fyzioterapeuta?
- Musí byť vyslovene nejaký problém, aby rodič prišiel za vami s dieťaťom?
Prevencia je najlepšia terapia. Keď už problém máme, jeho riešenie trvá dlhšie. Hoc aj dieťatku nič byť nemusí, niekedy je veľmi vhodné prejsť si s rodičmi handling tzn. štýl, akým so svojim dieťatkom manipulujú. Stane sa, že rodičia nevedome môžu spôsobiť napr. preferenciu jednej strany, prípadne zvýrazniť úklon hlavičky, a to práve jednostranným nosením, kŕmením dieťaťa len od jednej strany, alebo aj nesprávnym dvíhaním dieťaťa. Niekedy počas konzultácie zistíme aj závažnejšie problémy, ktoré by sa neskôr riešili už ťažšie. Z tohto dôvodu je kontrola u detského fyzioterapeuta veľmi osožná.
- Ako vyzerá prvé stretnutie s vami – z čoho majú rodičia najväčší strach a čo ich najviac prekvapí?
Prvé stretnutie si dohadujeme s rodičmi väčšinou telefonicky, prípadne mailom či cez sociálne siete. Riešime deti odoslané od pediatrov, neurológov, rehabilitačných lekárov, ale taktiež konzultujeme deti, ktoré prichádzajú na popud rodičov. Nových klientov sa snažíme načasovať prednostne,aby sme ich vedeli vyšetriť do pár dní, nakoľko časový faktor je u bábätiek kľúčový. Rodičia majú občas strach z toho, čo na bábätku nájdeme a či to nebude mať trvalé následky. Ako som už uviedol, tieto obavy sú najčastejšie zbytočné a spôsobené čítaním neodborných článkov a diskusií rodičov. Vyšetrenie dieťatka spočíva najprv v pozorovaní jeho pohybového prejavu, z ktorého dokážeme vyčítať najviac. Neskôr testujeme reflexy a tzv. polohové reakcie, kde detailne a merateľne overujeme jeho stav. Podstatné sú tiež informácie od rodičov, ktoré pomáhajú uceliť si obraz o situácii dieťaťa. Výsledok kontroly potom tlmočíme zrozumiteľnou rečou rodičom. V prípade potreby domácich opatrení či cvičení ich vysvetlíme rodičom, ktorí si ich následne aj skúšajú. Záverom rodičom kontrolu buď už neindikujeme, prípadne im dáme možnosť sa prísť ukázať, keď sa im niečo nebude vzdať, prípadne budú chcieť poradiť. U detí, ktoré sú tzv. hraničné a nejde u nich o jednoznačnú indikáciu na cvičenie stanovujeme kontrolu v blízkom čase, aby sme nič nepodcenili. V treťom prípade ide o deti ktoré cvičiť jednoznačne potrebujú a v takejto situácii nastavíme tzv. rehabilitačný plán.
- Čo by ste odkázali rodičom, ktorí si kladú otázku: ‚Je to v poriadku?
Môj odkaz je na nič nečakať, negoogliť ale prísť sa ukázať certifikovanému detskému fyzioterapeutovi, prípadne stav konzultovať s pediatrom. Každé dieťa je jedinečné a môže sa vyvíjať individuálne, na druhej strane existujú isté mantinely, kde už na nič čakať netreba, pretože neriešené záležitosti z obdobia do 1. roka života sa môžu fixovať do postavenia tela a vyústiť napr. do plochonožia, skoliózy, hrbenia sa a pod. A práve túto dilemu môže pomôcť vyriešiť špecialista. Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie. V rodine sú však isté rozdielne názory. Jeden rodič utvrdzuje toho druhého, že to nič nie je, že treba počkať, dieťa sa rozbehne samé. Avšak niekedy nie je na čo čakať. V opačnom prípade zažívame až príliš silné – mikroskopické pozorovanie dieťaťa. Porovnávanie vlastného s inými, riešenie každého detailu, očakávanie nových pohybov podľa tabuľky presne na deň, to sú veci ktoré rodičom niekedy kradnú ten vzácny čas obdobia bábätka, ktoré je tak rýchle a netreba ho premárniť stresom a obavami. Dieťa treba posúdiť odborne, so skúsenosťami, bez emočnej väzby a hlavne na základe adekvátneho vzdelania. A práve na to tu sme…
Všetci chceme pre svoje deti len to najlepšie. A niekedy to najlepšie znamená nespoliehať sa len na rady známych či internet, ale obrátiť sa na odborníka, ktorý vie pohybový vývin dieťaťa objektívne zhodnotiť – bez stresu, bez porovnávania a bez zbytočných obáv.
Detská fyzioterapia nie je len o riešení problémov. Je o prevencii, správnej manipulácii, podpore prirodzeného vývoja a najmä o tom, aby sa rodičia cítili istejšie.
Nech už máte akúkoľvek otázku – nie je zbytočná. A nie ste v tom sami. Odborníci sú tu práve na to, aby vám pomohli zorientovať sa v období, ktoré je síce plné neistôt, ale aj veľkých radostí.
foto: ceremina.sk; pixabay.com; IG: PhDr. František Takáč
Som mamou, milovníčkou kávy a všetkého, čo vonia po domove. Najradšej tvorím články, ktoré prinášajú inšpiráciu, povzbudenie a praktické tipy do každodenného mama-života. Ďakujem, že čítate ❤️
