Deti nie sú zlé. Dôvody, prečo sa tak občas správajú
Syndróm zlého dieťaťa. Kde a komu sa rodia zlé deti? Alebo je to o nás, rodičoch a našom prístupe k vlastnému dieťaťu?
Zlé deti jednoducho nie sú, sú len deti so zhoršeným správaním. A to nie je to isté! Často sme navyše za ich neprimeranými reakciami práve my, dospelí. To naše prehnané, nesprávne volené slová a skutky robia z detí to, čím sú a ako sa prejavujú.
Ako to teda zmeniť, aby sme deťom nemuseli hovoriť, že sú zlé? V prvom rade si to o nich prestaňme myslieť a už vôbec im nič také nehovorme.
Pozitívna výchova
Kto chce mať dobré dieťa, mal by byť pozitívny rodič. To je hlavná myšlienka teórie pozitívnej výchovy, ktorá podľa jej zástancov významne prispieva k posilneniu väzieb medzi rodičom a dieťaťom. Vďaka nášmu pozitívnemu vzoru totiž aj dieťa učíme reagovať pokojne, bez kriku či hnevu. Pozitívne myslenie tiež znižuje výskyt depresií u detí, takéto deti dokonca dosahujú lepšie úspechy v škole a celkovo sú viac fit, po psychickej aj fyzickej stránke.
Výchovné pravidlá nerušte
Pozitívna výchova však ešte neznamená, že neplatia nijaké pravidlá. Rodič musí ostať autoritou za každých okolností, iba o čosi menej ukričanou a rozhnevanou. Rešpekt a pozornosť dieťaťa si udržíte aj pozitívne naladení.
Chváľte deti
Upriamujte pozornosť na to dobré, čo vaše dieťa urobí. Lebo, priznajme si, zväčša je to presne naopak. Situácia: Dieťa niečo vyvedie a my máme hneď po ruke trest či pokarhanie, avšak keď je štedré k súrodencovi, podelí sa o hračky s kamarátom či vykoná inú láskavosť, to prejdeme bez slovka uznania. A to je veľká výchovná chyba.
Chváľme, všímajme si a zdôrazňujme, že byť dobrý je skvelé, hodnotné a že si to veľmi vážime. Ale keď náhodou predsa len vymyslí nejakú lotrovinku, skúsme ju zbytočne nerozpitvávať a zamerajme sa na poučenie, čo z toho plynie do budúcna, aby sa to už neopakovalo.

Poslať dieťa upokojiť sa do kúta nepomáha
Minimálne nie, ak chceme byť pozitívni rodičia, ktorí vychovávajú pozitívne deti. Pritom technika upokojenia kdesi v pokoji, najlepšie osamote je veľmi rozšírená. Ale tým, že deti vnímajú čas osamote ako trest, nepomáha im to v pokoji spracovať emóciu, respektíve celú situáciu. Namiesto toho, aby sme dieťa poslali upokojiť sa do izby či rovno do kúta, radšej si k nemu sadnime a spolu si niečo prečítajme, prípadne si vymyslime nejakú inú činnosť, ktorá ho pozitívne naladí. Až kým sa neupokojí a nebude pripravené uvedomiť si, že urobilo niečo nesprávne a ospravedlní sa za to.
Čas osamote, v hneve a smútku tak zmeníme na čas spoločný, ktorý hnev na oboch stranách rozpustí omnoho účinnejšie.
Netlačte deti do defenzívy
Pozitívna metóda výchovy aj vnímania detí radí: Namiesto príkazov typu „Uprac to!“, „Umy sa!“ skúsme používať jednoslovné, menej prísne vety ako: „Poriadok.“ či „Čistota.“ Pri jemnejšie formulovaných slovíčkach sa dieťa nestiahne automaticky do protiútoku, respektíve nevypína uši hneď, ako sa naladíme na známy (a neželaný) tón.
A občas ich nechajte aj vyhrať, najmä, ak ide o niečo banálne, privrite obe oči a doprajte dieťaťu pocit, že zvíťazilo. To z vás ešte nerobí zlého rodiča a ani z neho zlé dieťa.
Deti skutočne nie sú zlé, nerodia sa tak, iba my ich často pretvárame na svoj nedokonalý obraz. A potom ich podľa neho veľmi prísne súdime.
zdroj/foto: BBC, autorský text/Pixabay

