Tieto vety tínedžeri neznášajú (a my ich hovoríme stále)

Možno to poznáte.
Poviete jednu obyčajnú vetu a atmosféra sa zmení. Tínedžer stíchne, zatvorí sa do izby, prevráti oči alebo reaguje podráždene. Vy zostanete s pocitom, že ste povedali niečo normálne… a predsa to zabolelo.

Nie preto, že by ste boli zlý rodič.
Ale preto, že niektoré vety znejú v ušiach tínedžera úplne inak, než ich myslíme my.

Odborníci dlhodobo upozorňujú, že počas dospievania je človek mimoriadne citlivý na tón, hodnotenie a zahanbenie. Tínedžeri síce túžia po samostatnosti, no zároveň veľmi silno vnímajú, či sa cítia rešpektovaní a braní vážne. Práve preto môže aj dobre mienená veta vyvolať presný opak toho, čo rodič zamýšľal.

„Keď som ja bola v tvojom veku…“

Pre rodiča je to často pokus o pochopenie alebo zdieľanie skúsenosti.
Pre tínedžera to však znie ako porovnanie a zľahčovanie jeho prežívania.

Psychológovia upozorňujú, že dospievajúci vnímajú túto vetu skôr ako signál: to, čo prežívaš, nie je dôležité. Vzniká pocit nepochopenia a dieťa sa začne uzatvárať. Tínedžeri potrebujú najmä pocit, že ich realita je uznaná. Nie porovnávaná s minulosťou rodiča.

„To je len puberta, prejde ťa to“

Možno je to fakticky pravda. Emočne však táto veta znie ako odmietnutie.

Pre tínedžera znamená, že jeho pocity netreba brať vážne. A ak sa emócie opakovane zľahčujú, dieťa sa postupne prestane zdôverovať. Nie preto, že by nechcelo hovoriť ale preto, že má pocit, že jeho vnútorný svet nikoho nezaujíma.

„Prestaň sa správať ako malé dieťa“

Táto veta zasahuje veľmi citlivé miesto – identitu.

Tínedžer stojí medzi detstvom a dospelosťou. Ešte len hľadá, kým je, a zároveň nechce byť vnímaný ako dieťa. Keď ho v tomto období zahanbíme, nevníma to ako výchovu, ale ako útok na svoju hodnotu.

Odborné zdroje jasne uvádzajú, že hanba nevedie k zmene správania, ale k uzatváraniu sa a prerušeniu komunikácie. Psychology Today vysvetľuje, že zahanbovanie narúša dôveru a vedie k obranným reakciám, nie k spolupráci.

„Ty si stále na mobile“

Áno, technológie sú reálny problém. Rozhodujúci je však spôsob, akým o nich hovoríme.

Pre tínedžerov je mobil miestom kontaktu, identity aj regulácie emócií. Ak rodič reaguje len výčitkou, dieťa má tendenciu ešte viac sa uzavrieť. Kritika bez záujmu totiž posilňuje pocit, že mu nikto nerozumie.

„Iné deti to zvládajú, len ty nie“

Toto je jedna z viet, ktoré môžu zanechať dlhodobú stopu.

Porovnávanie v období dospievania oslabuje sebavedomie a posilňuje pocit zlyhania. Namiesto motivácie často vzniká úzkosť, vzdor alebo rezignácia.

Americká psychologická asociácia (APA) vysvetľuje hanbu ako silnú emóciu spojenú s pocitmi menejcennosti, ktorá vedie k uzatváraniu sa, vyhýbaniu a narušeniu vzťahov, najmä ak je opakovane zažívaná v citlivých obdobiach vývinu.

Prečo tieto vety rodičia hovoria tak často

Pretože sú unavení.
lass=“yoast-text-mark“ />>Pretože majú strach.
>Pretože chcú, aby ich dieťa „fungovalo“.

Rodičovstvo je náročné. Často balansujete medzi hranicami a slobodou, medzi ochranou a rešpektom. Slová niekedy vyjdú skôr, než ich stihnete zvážiť. To z vás nerobí zlého rodiča. Len človeka, ktorý sa snaží.

Čo funguje lepšie než „správne vety“

Nie dokonalá komunikácia. Ale vzťah.

Tínedžeri nepotrebujú rodičov, ktorí povedia všetko správne. Potrebujú rodičov, ktorí vedia počúvať, uznať emócie a v prípade potreby povedať: Asi som to povedala zle.

Práve to vytvára pocit bezpečia.

Ak máte pocit, že váš tínedžer reaguje precitliveno, nemusí to znamenať, že robíte niečo zle.

Často ide len o to, že niektoré vety majú v jeho svete oveľa väčšiu váhu, než si uvedomujeme.