streda , 22 septembra 2021
Home / Rodina / Rodičia a deti / Zuzka Slaninková: Vďaka deťom a rodinnému životu prišli nové námety

Zuzka Slaninková: Vďaka deťom a rodinnému životu prišli nové námety

Zuzka Slaninková je dlhé roky známa ako autorka kníh, umelkyňa, novinárka, tvorkyňa. Je to pár rokov, čo sme sa spolu rozprávali o jej nadchádzajúcich projektoch (v tom čase jej práve vyšla kniha Skrytý dar).

Už vtedy nosila pod srdiečkom svojho prvorodeného synčeka Maťka, z ktorého je už dnes veľký mládenec a najmä hrdý, starší brat malej sestričky Zuzky .

Píšem, rozprávam, tvorím, motivujem

Za ten čas sa Zuzka vyvíjala nielen ľudsky, ale aj umelecky, až to vyvrcholilo v projekt Kvetinový obchodík. V rámci neho tvorí doplnky z darov prírody. Popritom vedie vlastný blog, natáča vlogy, píše e-booky, ktoré neskôr prerozpráva aj do audio podoby, a to všetko v spoločnosti dvoch ratolestí, ktoré sú jej vernými spoločníkmi nielen pri fotení. Čo sa v jej živote za ten čas zmenilo? Ako sa jej dotkol predchádzajúci rok? Zažila tvorivú krízu? Aké zmeny si na sebe všimla od momentu, kedy sa stala mamou? A čo je cieľom jej projektu Upratovanie a ja?

Všetky odpovede nájdete v priloženom rozhovore.

Pozrela som sa, o čom sme sa rozprávali naposledy a uvedomila som si, že si vtedy bola tehotná s prvou ratolesťou. 😃 To je dosť dlhá doba a určite sa odvtedy veľa zmenilo. Skús zhrnúť prerod seba od prvého pôrodu po dnes. 🙂 Čo sa zmenilo v tvojom živote? 

Zhrnula by som to nejako takto:
Synček Maťko mi je veľmi podobný (nemyslím teraz na vzhľad) a veľmi intenzívne vnímam, ako mi ukazuje moje silné aj slabé stránky. Vďaka nemu som sa dozvedela veľa o sebe, povedala by som, že sa mi v mnohých súvislostiach “rozlepili oči” a dokážem so sebou efektívnejšie pracovať. Najmä čo sa týka sebapoznania, úprimnosti, sebalásky, využívaniu tých silných stránok a prijatie tých slabých.
Dcérka Zuzka mi, naopak, akoby ukazuje to, akí sú iní ľudia. Vďaka nej sa mi podarilo pochopiť ľudí s pre mňa úplne “cudzou” a odlišnou povahou. Zuzka, jej záľuby, spôsob vnímania sveta atď. ma zasa učí prijímať a chápať druhých, bez nejakého hodnotenia, posudzovania…
Obe deti ma významne učia búrať predsudky, pracovať na sebavedomí, byť k sebe úrpimná a ukazujú mi, o čom je pravá láska.

Ja si ťa pamätám najmä ako spisovateľku, tvorkyňu. Dnes sa viac menej orientuješ na umenie v inej oblasti, tvoríš výrobky z kvietkov a celkovo darov prírody. Ako si sa vlastne preorientovala od písania k súčasnej práci/praxi? 🙂. Bol to nejaký prerod, proces, alebo si si jednoducho jedného dňa povedala, že je čas skúsiť niečo iné, nové?

Ja som sa vlastne na kvety nepreorientovala. Kvetinový obchodík som “založila” ešte na vysokej, popri tom, ako som písala. Zároveň som pokračovala aj po škole, popri práci. No a do toho prišli deti, takže som sa venovala Kvetinovému obchodíku, hobby blogu a malej rodinnej farmičke a aranžovaniu popri nich. Písať som vlastne viac-menej prestala na ten čas, čo som bola vyšťavená písaním textov do práce a neskôr aj preto, lebo som sa pri malých deťoch nevedela sústrediť na pre mňa potrebne dlhý čas.

Akonáhle deti trošku odrástli a už mám opäť možnosť “nestratiť niť”, vrátila som sa a pohrúžila do písania. Pravdaže, vďaka deťom a rodinnému životu prišli nové námety. Aktuálne sa venujem najmä e-knihám, ktoré postupne uverejňujem a čítam, aby boli k dispozícii aj ako audioknihy, keďže viem, že dlho čítať z obrazovky nie je extra príjemné.

Zuzi, máme za sebou náročný rok. Prakticky každý umelec aj neumelec dostal príležitosť (nečakanú) mať viac času. Ako si ten rok vnímala ty, respektíve ako to bolo s tvorivosťou, nápadmi? Cítiš nejaký rozdiel medzi obdobím predtým a teraz? Zažila si nejaký extra tvorivý boom? Prakticky platí, že keď má človek príležitosť utíšiť sa a nemá sa kam náhliť (teda pri deťoch to platí asi pravidelne, tie si vedia čas užívať 😃 ), tak aj tie nápady dokážu v tom tichu viac vyjsť na povrch.

Určite. Uplynulé obdobie som si maximálne užila a môžem povedať, že vzniklo mnoho nápadov a celé moje podnikanie, tvorba a všetko s tým spojené prešlo veeeľkou transformáciou. Bolo to síce len niekoľko mesiacov, ale mám pocit, že som sa posunula roky vpred a je to dychvyrážajúce. Wau. Som za to veľmi vďačná.

Nemala si v tomto ťažšom období niečo ako tvorivú krízu? Mnohí sa aj odmlčali (ja som na sebe napríklad pocítila akýsi útlm na istý čas a tie fázy sa striedajú).

K tej kríze sa neviem vyjadriť. Ja si túto korona situáciu nejako nepripúšťam. Pravdaže, týka sa ma – prešla som si aj samotným ochorením, aj rozličnými opatreniami, ale ktovie, možno práve tým, že som z kategórie “vizionár”, ide to akosi mimo mňa, resp. moje myšlienky, predstavy, prežívanie sú na iných vlnách.

Všimla som si u teba aj novinky – e-booky. Dokopy sú už 4 a niektoré si stihla aj narozprávať do audio podoby. Skúsim sa zamerať na jeden z nich: Ja a upratovanie. Toto je vcelku komplexná téma. A pre mnohých nepríjemná až zaťažkávajúca činnosť. Z akého pohľadu si sa na to pozrela ty? 🙂

Čo sa týka projektu Upratovanie a ja, pomáham prostredníctvom neho ľuďom, klientom, čitateľom, záujemcom… ako využiť tému upratovania a domácich prác na svoj sebarozvoj. Všeobecne sa venujem osobnému rozvoju v kontexte každodennosti a tých najbežnejších záležitostí, ktoré denne všetci riešime. Nuž a práve tá starostlivosť o domácnosť do týchto denných povinností, činností patrí.

Projektom Upratovanie a ja pomáham ľuďom zmierniť nervozitu v domácnosti (čo sa ukázalo v tomto období ako zvlášť aktuálne a náročné) a rešpektovať, chápať svojich “spolubývajúcich” (deti, partnera, partnerku, rodičov, súrodencov…).

A v neposlednom rade (ba práve na samom začiatku tohto procesu) je to, že upratovanie, domáce práce patria medzi prvé povinnosti, s ktorými sa od útleho detstva stretávame. A s tým spojený náš prvý kontakt s pochvalou, kritikou, hodnotením, príkazmi… A toto všetko sa do nás zapisuje. My na to rokmi zabudneme, je to hlboko v nás uložené, fungujeme podľa týchto vzorčekov, programov… Riešime si prinízke sebavedomie, snahu zapáčiť sa, závislosť na pochvale, zle znášame kritiku… čokoľvek, s čím v živote “bojujeme” môže mať korene nejakým spôsobom aj tu, v domácnosti a pri domácich prácach.

Poslaním projektu Upratovanie a ja je práve uvedomovať si to a využívať tieto “inkriminované” bežné činnosti na “liečbu” – prepis programov, vzorcov, ktoré škodia, na náš ďalší osobný rast a rozvoj.

zdroj: Facebook/Kvetinový obchodík, Zuzka Slaninková

Komentáre

komentáre