Všetko pre mamu Zamerané na mamy
Každý rodič chce byť pre svoje deti prirodzenou autoritou, aby ho rešpektovali a boli slušne vychované. Niektorí sa však snažia až príliš a v túžbe po dokonalosti zachádzajú tak ďaleko, že zabúdajú na to podstatné: Byť predovšetkým rodičom milujúcim a chápajúcim potreby svojho dieťaťa.
Detský psychológ a rodinný terapeut Dr. Kevin Leman to vo svojej knihe Ako vychovať deti a neprísť o rozum povedal na rovinu. Toto sú podľa neho 4 chybné presvedčenia rodičov, ktoré sú pre ich deti značne deštruktívne…
1. Som majiteľom svojich detí
Byť bezchybným rodičom = snaha vlastniť ich. Lenže to, že sme rodič, nám nedáva žiadne právo myslieť si, že dieťa nám patrí. Toto chybné presvedčenie ospravedlňované tým, že chceme pre deti len to najlepšie, pričom vieme lepšie, čo je pre ne dobré a čo až tak nie, robí z rodiča diktátora, nie láskyplného človeka, ktorý je dieťaťu vždy nápomocný.
Dobrý rodič nie všetko vie, často krát skôr háda, učí sa od vlastných detí a nehanbí sa za to. Keďže 100% funkčná príručka na výchovu neexistuje, inak to ani nejde.
2. Som žalobca aj sudca
Deti k nám vzhliadajú, sme pre ne prirodzenými vzormi, akýmsi neomylným sudcom aj prostredníkom k ich úspechom. Záruka ich šťastia, počnúc každodennými radosťami, až po väčšie životné víťazstvá. Nečudo, že sa neraz do roly sudcu pohrúžime viac, ako by bolo treba.
Kto by nepoznal a aspoň raz nepoužil známu vetu: „Kto z vás dvoch začal?“ Rodič hľadá súrodencami vinníka,ukladá trest, zväčša trpia všetci zúčastnení. Najviac rodič. Iba„dokonalý rodič“ sa hrá na sudcu vlastných detí, ten skutočne milujúci by mal však dbať najmä na vytvorenie domova, v ktorom panuje porozumenie, povzbudenie, riešenie konania a snaha pochopiť pocity a správanie detí. A taktiež im umožní, aby sa čo najviac učili samy na vlastných chybách. To ich prinúti uvažovať múdro a privedie ich to k správnym rozhodnutiam, ktoré sa im v živote neraz veľmi zídu. Aj vtedy, kedy nebude mama nikde nablízku.
Vo výchove sa zaručene dopustíte chýb, rovnako ako sa ich dopustili vaši rodičia. Chyby jednoducho k životu a rodičovskej výchove patria.
3. Moje dieťa nemôže urobiť chybu
Pokiaľ sa začnete považovať za dokonalého rodiča, chyba a omyly jednoducho nie sú prípustné. Vaše, ale ani detí. Prioritou je dôslednosť pomýlená s prehnanou prísnosťou.
Pritom práve rodina by mala byť tým miestom, kde je neúspech dovolený. Netrestá sa zaň, ale sa z neho, rodič aj dieťa, snaží poučiť. Veď, kde inde a s koho pomocou si môže dieťa vyskúšať pády a spoznávať svoje limity, ak nie v bezpečí svojho domova?? Chyby jednoducho patria do nášho života, učíme sa z nich a vďaka nim sa posúvame vpred. My aj naše deti.
4. Som šéf, takže tu rozhodujem
Áno, faktom je, že rodičia vedia viac ako ich deti, pretože mnohé situácie už zažili. Dôsledky ich konania, ktorým ich učí sám život, by však mali dopomôcť k tomu, aby sme dieťa správne viedli, nie ho manipulovali, alebo mu panovali. Tvrdé tresty obvykle vyvolávajú iba hnev a túžbu po pomste. Nahnevané dieťa sa toho veľa nenaučí. Pokiaľ trest vníma ako nespravodlivý, často sa uchýli k odplate, prípadne sa začne hádať. Tým sa však spustí deštruktívny kolotoč, ktorý je niekedy veľmi ťažké zastaviť.
Menej kriku, súdov a zákazov, viac bezpodmienečnej lásky a dobrých príkladov. Možno to nebude dokonalé, ale o to predsa ani nejde, však?
zdroj: Kevin Leman: Jak vychovat děti a nepřijít o rozum. Principy, jež učí sám život. Praha, Návrat domu, 2011, ISBN 978-80-7255-241-2
Som mama, rada píšem a málokedy veci stíham tak, ako by som chcela… Nevadí, aj taký je život mamy. 🙂
O to viac sa teším, že sa s Vami na našej stránke vsetkopremamu.sk môžem deliť o svoje pocity, názory, skúsenosti a prinášať Vám zaujímavé informácie a novinky nielen zo sveta materstva.
