pondelok , 22 júl 2019
Home / Dieťa / Vývinové poruchy u detí – 2.časť (deti od 3-6 rokov)

Vývinové poruchy u detí – 2.časť (deti od 3-6 rokov)

V prvej časti seriálu sme sa venovali problémom vo vývine detičiek od narodenia po vek 3 rokov. Dnes sa povenujeme deťom v predškolskom veku. Aj u nich sa totiž s podobnými problémami môžeme stretnúť..

Mentálna retardácia

V období 3 rokov už postupne môžeme pri deťoch identifikovať príznaky retardácie a bližšie sa im venovať. Dovtedy sú lekári veľmi opatrní, rovnako, ako pri iných, v určovaní diagnózy. Mentálna retardácia sa definuje ako “stav spojený so zníženou úrovňou rozumových schopností, poruchami adaptívneho správania a schopnosti učenia.”Teda dieťa nie je schopné naučiť sa veciam, ktoré jeho rovesníci dokážu rozumovo spracovať automaticky. Je možná aj nízka socializácia v kolektíve. Táto porucha môže byť ovplyvnená mnohými faktormi, nielen prenatálnym vývinom, ale aj vývinom postnatálnym. Nejde o stav nemenný, ale trvalý. Dosť často sa pri deťoch objavuje aj detská demencia. Vtedy je u nich badateľná nízka úroveň kognitívnych, teda poznávacích procesov. Veľmi zaujímavé je, že mnohé demencie u detí sú spojené s výskytom epileptických záchvatov, a že po odstránení epilepsie je možné vidieť opätovný návrat k zlepšeniu poznávacích funkcii.

Pervarzívne poruchy

U detí v predškolskom veku sa postupne dokážu vyvinúť rôzne pervarzívne poruchy, ktoré sa vyvíjajú prakticky od narodenia a ide o ťažké vývinové poruchy. Patrí sem Autizmus, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm,Špecifické vývinové poruchy reči a jazyka (Špecifická poruchy artikulácie, Expresívna a Receptívna porucha reči, Získaná afázia s epilepsiou), či Úzkostné poruchy (Separačná, Fóbická, či Sociálna úzkostná porucha)

Povieme si k nim aspoň niečo…

Autizmus

Dá sa rozpoznať v ranom veku, približne v 30-36 mesiaci. Prevalencia? 3-5 prípadov detí na 10 000 detí. Prribližne 50 % autistov vôbec nerozpráva. Príčiny autizmu sú rôzne. Napriek predpokladom v minulosti, že za vznik autizmu môže vzťah matka – dieťa, tento predpoklad sa nepotvrdil, dnes sa hovorí o možných faktoroch, ktoré vznik autizmu podporujú ako napríklad o imunologických, genetických, neurologických, biologických.

Detičky s autizmom majú takmer nulovú schopnosť socializácie. Nerozumejú, ako funguje správanie, prežívanie. Prejav emócií býva minimálny. Ťažko si vytvárajú dokonca vzťah k rodičom. Nezdieľajú emócie, pocity, nekomunikujú, neudržia očný kontakt, majú narušený vývin reči. Často si vytvoria vlastné zvyky, pri ktorých zotrvávajú, aj keď nemusia dávať žiaden zmysel. Nemajú radi zmenu.

Aspergerov syndróm

Podobný autizmu, ale nie tak závažný. Sociálne správanie je lepšie, odlišnosti sú vidieť najmä v komunikácii, a to v neverbálnej. Je prítomná nízka úroveň neverbálnej komunikácie, teda žiadne gestá, mimika.

Rettov syndróm

Najmä u dievčat. Počiatočný vývin je v poriadku, neskôr nastáva jeho spomalenie. Napríklad sa spomalí rast hlavičky, pohyb rúčkami naberá stereotypnosť (krútia nimi, zvierajú ich pohyb ako pri umývaní ručičiek). Manuálne zručnosti sú spomalené, až pozastavené a tým sa aj komunikácie mení, až spomaľuje.

Špecifická porucha artikulácie

Dieťatko stráca schopnosť tvoriť slová, komolí ich, mení hlásky uprostred slova. Prognóza je podľa mňa celkom pozitívna, napriek tomu, že sa nemusí stav zmeniť, je tu možnosť zlepšenia v neskoršom veku. Všetko riešia logopédi.

Expresívna porucha reči

Dieťatko by chcelo komunikovať, ale nevie ako. Verbálnu komunikáciu nahrádza neverbálnou. Teda ak sa nevie vyjadriť, použije gestá. Pre určenie diagnózy sa robia rôzne testy, pri ktorých je jasne vidno, ktorá časť robila dieťaťu problém. Či tá verbálna časť, alebo názorová.

Receptívna porucha

Dá sa spozorovať už v období 1 roku, kedy dieťatko ťažko rozumie jemu hovoreným slovám. Jednoducho, nerozumie, čo sa mu ľudia naokolo snažia povedať. Je narušená expresívna zložka, slabo artikuluje.

Získaná afázia s epilepsiou

Charakterizuje ju strata schopnosti reči a porozumenia v dôsledku častých epileptických záchvatov.

Čo sa týka Úzkostných porúch, Separačná porucha je porucha charakteristická strachom dieťatka z odlúčenia, čo nie je nenormálne. Postupne mizne. Objavuje sa v období 8 mesiacov. V troch rokoch sa manifestuje napríklad pri nástupe do škôlky ( samozrejme, ak vtedy do škôlky ide, dnes môže byť vekovo nezaraditeľná z tohto pohľadu, ale z hľadiska charakteru a vývinu sa najviac prejavuje práve v období 3 rokov), ale môžeme sa s ňou u detí stretnúť aj v období 9 – 10 rokov, kedy sa prejavuje strach nie z odlúčenia, ale straty rodiča.

Fóbická úzkostná porucha: spojená je s fantáziou v ranom veku, kedy dieťatku fantázia funguje na plné obrátky. Postupne mizne, aj keď ak sa podporuje okolím, môže sa jej výskyt predĺžiť. Mnohé fóbie majú základ už v ranom detstve.

Sociálna úzkostná porucha: dieťatko má strach z cudzích ľudí. Stráni sa ich, odmieta ich. O poruche hovoríme až vtedy, keď stav odmietania cudzích začne narúšať socializáciu dieťatka pokračuje aj po 3.roku života.

Úzkostné poruchy v detstve postupne miznú, aj keď v niektorých prípadoch sa stávajú podnetom pre Úzkostné poruchy v dospelosti.

zdroj info: Heretik – Klinická psychológia

zdroj obrázkov: Pixabay

To máte tak. Rada píšem, rada premýšľam, rada sa informujem, rada sa zhováram o všetkom možnom… A ešte radšej toto všetko posúvam ďalej. :). A čo je najdôležitejšie pre mňa, napriek tomu, že nie som ešte mamina, chcem ubezpečiť všetky mamičk, ktoré k nám prídu na “návštevu” webu, že sú skvelé a pre svoje deti to najlepšie a že napriek zodpovednosti, ktorá z materstva plynie, netreba zabúdať na humor a nadhľad. Predsa sa jedna matka nescvokne 🙂

Komentáre

komentáre