utorok , 2 júna 2020
Home / Dieťa / Aktivity / Východ tour: Na motorky aj s deťmi

Východ tour: Na motorky aj s deťmi

Pôvodne mal tento blog byť fotoreportážou, ale viete, ako to chodí. Človek mieni… A možno nakoniec ani nemusel. Nie je to tak dávno, čo som sa až príliš plánovane ocitla na východnej polovici našej úžasnej krajiny. Cieľ bol jasný. Motozraz na Šírave.

Niekto by si pomyslel, že motorky a ženy k sebe asi veľmi nejdú. Deti a motorky už vôbec nie. By ste boli prekvapení, ale akosi tie motorky pasujú ku všetkému. Teda, ku každému. A tak sa to, čo som na začiatku považovala za vtip, vlastne ukázalo ako realita. Motozraz na Šírave je vážne rodinná akcia. Teda, môže byť.

V momente, ako som sa o tomto zraze dozvedela, vedela som, že pôjdem. Samozrejme, do určeného dátumu sa odohralo mnoho vecí, objavilo mnoho prekážok a pôvodný plán sa pozmenil o dobrých 180 stupňov. Ale(!) dostala som sa tam.

Už týždeň vopred som si robila záchytné body v časovom harmonograme, aby mi nič neušlo. Moje „Trimše“ turné predsa nemohlo dopadnúť zle. Prečo Trimše? Tento pojem bol zo základných slov, ktoré som pred cestou na východ akosi odchytala a znamená Drž sa. . A stalo sa akýmsi spájateľom mňa aj iných faktorov ovplyvňujúcich tento výlet. Ledabolo sa totiž stalo, že som sa o svojom turné prekecla aj pred neznýmym Juniorom Milanom. A on sa vyznamenal a dostala som od neho predvýchodňárský darček. Tričko s týmto slovom. Asi aby som sa nestratila. A ja som sa fakt že nestratila!

Tak a prišiel teda Deň D. Piatok, predo mnou päťhodinová cesta vlakom. Už v Bratislave sa nám pokazil rušeň. Pýtate sa, ako je to možné? Netreba odpoveď, stačí si uvedomiť, že proste na Slovensku to tak chodí….Takže namiesto pôvodného času odchodu som sa po napätí, nervoch a úvahach o vystúpení a vzdaní sa vysnívaného výletu roka ocitla mimo Bratislavy o dve hodiny neskôr…Nič to. Treba to brať pozitívne. Hlavne, že sme sa až do Košíc nepokazili. Príchod do Košíc sa niesol v znamení popolnočnej aktivity zháňania taxíku a vhodných MHD spojov. Nakoniec sa po zúfalých pokusoch podarilo získať kvalitný odvoz bez prehnanej ceny a vyjednávania a vyžiadaný oddych mohol začať.

Trimše tričko zabralo

To, že som na východe a nie doma, som si neuvedomila ani na druhý deň. Jedno vám poviem. Ochotnejších ľudí som asi v živote nestretla. Necítila som sa ani na chvíľku ako cudzinec. Vlastne, akoby som bola cudzincom tu u nás… Nebol problém zohnať radu, pomoc, priateľský prístup. Stres šiel bokom. Nikto sa nikam neponáhľal, všade samý pokoj. Niečo, čo zažijete málokedy.

Dominanta Košíc

Hneď ráno, som si, spolu s kamarátkou, ktorá ma verne doprevádzala, dopriala dovolenkové raňajky. V tomto prípade ma pochopia vážne len ženy, je jasné, že diéty sú dôležité, ale nie na dovolenke! Tak som si jednoducho dopriala. Nebite ma 🙂

Kým som sa dostala na vysnívanú Šíravu, prešlo pol dňa. Z Košíc som musela zas cestovať, tentoraz do Michaloviec, takže polovica víkendu sa niesla v znamení trénovania sebaovládania na cestách.

V Michalovciach sa práve odohrával jarmok, ale keďže sme boli tlačené časom a jediným poriadnym cieľom okrem Košíc bol jednoducho zraz a Šírava, nezdržali sme sa dlho (inak v centre majú veľmi dobré pivo, informácia pre milovníkov, stačí sa ozvať, dám súradnice :)). No užili sme si folklór a utvrdili v tom, že ten Zemplín má svoje obrovské čaro.

No ten pohľad stál za to. Je rozdiel písať o nej a vidieť ju. Už z autobusu (inak, len tak mimochodom, cesta autobusom z Košíc do Michaloviec je len pre silné žalúdky. Mala som pocit, že mi pred očami prešli všetci, ktorých som v živote stretla…okrem toho je to aj dosť adrenalínová cesta. Vodiči už asi majú v tom prax…) smerom z Michaloviec na Zemplínsku Šíravu sa vám naskytne krásny pohľad. Nie nadarmo sa tej Šírave nehovorí Slovenské more.

Vždy som bola najďalej na Liptovskej Mare, ale Šírava akosi zanechala vo mne krajší dojem.

Vystúpite a ocitnete sa akoby v inom svete. Spomalí sa vám dych a vy len pozeráte a kocháte sa tou nádherou. Ani odísť sa vám nechce. Motorky k tomu? Jediné ľutujem. Že som zmeškala spanilú jazdu. Podarilo sa mi stihnúť len jej časť v Michalovciach a aj to zanechalo vo mne úžasný pocit.

A stres z vás opadne 🙂

Už samotná Šírava sa tiahne od nekonečna do nekonečná a v spojení s atmosférou motorkárov, ktorí boli jasne so svojimi motorkami spätí aj dušou, zanechá vo vás potrebu ostať a akoby sa všetko naokolo ani nedialo. Ocitnete sa v pokoji, ktorý sa hľadá ťažko. V sebe nesiete ešte dlho po tom krásny pocit.

 

Samotný motozraz je, samozrejme, o motorkách. Ťažko si človek dokáže predstaviť, že by sa z takého niečoho mohla stať rodinná udalosť. Viete, ako to chodí s predsudkami voči motorkárom…

Vidieť motorku, to možno nič neznamená. Ale sedieť na nej, to je ako vlastniť svet…

No tie nespočetné „detváky“ v motorkárskom oblečení a na malých motorkách so svojimi rodičmi, hovoria o opaku. Očividne sa láska k motorkám, rovnako, ako to býva aj v športoch, presúva z generácie na generáciu. Bez rozdielu, či ide o chlapca, alebo dievča. Samozrejme, väčšinou túto lásku do rodiny prináša a na svoje deti aj prenáša asi otecko.  Aspoň tak sa mi zdalo. Celý Lúč (tak sa oblasť volá) žil motorkami od štvrtku až do nedele. Motorka pri chatke, motorka pri stane, motorka za stanom, motorka pri záchodoch…

No takto vám poviem, ja vám, rodičia, takýto výlet s deťmi len odporúčam. Koná sa každý rok. Nie je to len o tých motorkách, ale aj o uvoľnení sa, oddychu, prírode, kultúre…A čase strávenom s rodinou niekde, kam tak často nechodia.

Jednoducho sadnite s nimi do auta, zbaľte to najnutnejšie a choďte. Nehovorím o tom, že pri nádrži je nespočetné množstvo možností stanovať, či ubytovať sa v rôznych chatách, takže ak ste z mesta, a nechcete, aby vaše  ratolesti prišli o možnosť zosobniť sa s prírodou, neváhajte. Vy si oddýchnete a oni pocítia, čo to vážne znamená byť slobodným a čo to je ten adrenalín a schopnosť odosobniť sa. Pretože vidieť motorku, to možno nič neznamená. Ale sedieť na nej, to je ako vlastniť svet…

Moja cesta na Šíravu trvala dokopy takmer 4 roky. Cez to všetko, čo mi vždy zabránilo sa k nej dostať, tých pár hodín pri nej stálo vážne za to.

Inak Juniorovi ďakujem za tričko. Už od Bratislavy som sa cítila ako východňárka.

zdroj obrázkov: osobný archív M.Š, osobný archív Ivany Dudovej, Facebook/Motozraz Zemplínska Šírava, Svet motocyklov

Komentáre

komentáre