piatok , 19 apríla 2024
Home / Dieťa / Večný boj súrodencov o hračky: Kto z toho vyjde ako víťaz?

Večný boj súrodencov o hračky: Kto z toho vyjde ako víťaz?

Rodič veru nie. Nie, ten je všetko iné. Sudca, tyran, nechápavý a najnespravodlivejší človek na celom svete…

Že preháňam? Neviem, neviem. Veď si len spomeňte, koľkokrát ste aj vy neochotne zasahovali do hádok vašich ratolestí!? Bavili ste sa pri tom, alebo ste nevedeli, kam z konopí?

Ako postupovať a zachovať si tvár férového rodiča s patričným nadhľadom, ak sa jeho deti opakovane šklbú o hračky???

Nekonečný boj o hračky

My, rodičia dvoch a viac detí dobre poznáme každodenné škriepky a prieky, ktoré si naše milované zlatíčka navzájom robia. Zvyčajne pritom ide o úplné banality, presnejšie o hlúposti v našich očiach, ale pre moju 5-ročnú dcérku a jej o tri roky staršiu sestru je boj o knižku niečím bytostne dôležitým. Asi aj preto je deťom celkom fuk, že svojím ranným hádaním sa o hračku pobudia zvyšok domácnosti, aj to, že v izbe je kvantum ďalších vecí na hranie, ktoré si nik nevšíma.

To sa potom mame udržiava chladná hlava, keď ju krik jej deciek vytiahol rovno z postele! Aká psychologická rada tu pomôže, na čo sa zmôže??? Neraz len na zúfalú prosbu o to, aby sa pekne dohodli a knižku, hračku, farbičku si požičali. A slušne si od súrodenca tú inkriminovanú vec vypýtali.

Kto to mal ako prvý??

Toľko reakcia ukážkového rodiča. Realita bežných dní a väčšiny rodín je však o čosi odlišná. Poznám to dobre, máme doma tri dievčatá a skutočne dennodenne riešime, kto komu čo vzal, čo je koho a ktorá mala čo prvá. Hra na detektíva pre pokročilého rodiča, ktorý nech sa snaží, ako najviac vie, nikdy neulahodí každému. A vlastne, neraz ostatnú nespokojní kompletne všetci.

Niekedy je preto najlepším riešením nezapájať sa. A nechať deti, nech si hračkový spor vyriešia samy. Pravdaže, len do istého momentu, keď už počujete veľký plač alebo nebodaj padajú buchnáty o sto šesť, je treba zakročiť. Obzvlášť deti staršie, medzi ktorými nie je veľký vekový rozdiel, už sú schopné si to vydiskutovať a dohodnúť sa. Otázne ale je, či sú aj ochotné.

Jednotní rodičia verzus rozhádané decká

Keď už sa nevedia dohodnúť naše deti, aspoň my – rodičia by sme mali držať spolu a byť jednotní. Je veľmi dôležité dohodnúť sa s partnerom na rovnakej komunikácii s deťmi, aby nemali pocit, že každý rodič to vníma inak, prípadne, že s jedným môžu vyjednávať.

Žiadne odmeny za to, že sa o hračku podelia, im nesľubujte! Deliť sa je predsa treba, nielen s bratom či sestrou, ale aj s kamarátmi, spolužiakom, celý život sa budú musieť s niekým o niečo deliť, takže čím skôr to pochopia a naučia sa to robiť slušne, tým lepšie. Pre nich aj pre vás.

Rovnako tak nie je dobré deti za hádky trestať bitkou. Hoci je neraz veľmi náročné udržať si nervy na uzde, skúsme s nimi o delení sa o hračky komunikovať a dávať pozitívne príklady, nie uchyľovať sa k rýchlym, ale neefektívnym riešeniam.

Dobrý príklad je najviac

Ako pri všetkom, aj pri delení sa o veci a spolunažívaní so súrodencami platí, že príklad je najviac. Ak deti vidia, že sa my o svoje veci delíme, aj s nimi, a to celkom slušne a bez problémov, skôr či neskôr si to aj ony samy osvoja.

Nikdy však neberme niečo staršiemu dieťaťu len preto, že je veľké a my sme usúdili, že danú hračku už nepotrebuje. To je veľká chyba, deti si totiž neuvedomujú význam týchto slov a nechápu, prečo by sa mali vzdať svojej veci na úkor mladšieho súrodenca. Vnímajú to ako krivdu, veď čo bolo raz ich, je ich navždy! Omnoho lepšie je mu navrhnúť, aby svoju hračku požičalo bratovi/sestre vždy vtedy, keď sa bude hrať s niečím iným.

Naše deti vnímajú všetko, čo sa okolo nich deje, predovšetkým správanie nás, dospelých. Sme ich vzory a sme zodpovední za ich správanie. Skúsme sa s nimi preto viac hrať, rozprávať, dávať pozitívne príklady a menej súdiť a hrešiť.

Naučme ich, že požičať hračku je celkom bežná a normálna vec, nie nevyhnutný, nekonečný boj kto z koho.

zdroj: Parents, Pexels

Komentáre

komentáre