utorok , 19 októbra 2021
Home / Dieťa / Batoľa / Váš príbeh: Martinko

Váš príbeh: Martinko

Narodenie dieťatka je veľkou udalosťou v živote každého z nás. Mnohí sa dočkajú dieťatka doslova vymodleného, niektorí nečakeného, ale väčšina žiadaného.

Tak to bolo aj u pána Vladimíra a jeho manželky Kvetky, ktorým sa narodil syn Martinko. No prvotné chvíľe šťastia sa v okamihu premenili na bolesť.

Prekvapenie č. 47

Už po narodení bolo jasné, že s Maťkom nie je úplne všetko klasické. Zistili totiž, že sa narodil s Downovým syndrómom. Nebolo to však jediné prekvapenie. Ale určite príjemnejšie. Krátko po narodení Martinka totiž jeho mamička umrela.

Ale pekne po poriadku. Martinko sa narodil v 36. týždni tehotenstva, 27. apríla 2017. Z pôrodnice v Revúcej, kde sa narodil, ho museli kvôli problémom s dýchaním aj srdiečkom previezť do Rimavskej Soboty.

„Martinka previezli do rimavskosobotskej nemocnice, keďže mal menšiu hmotnosť. Po piatich dňoch tam s kameňmi v žlčníku hospitalizovali aj Kvetku. Pred operáciou jej podali lieky, po ktorých skolabovala. Napokon boj o život prehrala.“ (zdroj)

O tom, že bude mať Maťko Downov syndróm vtedy netušili, prekvapenie prišlo až po jeho narodení.

„Zistili to prakticky hneď po pôrode. Kvetka mi volala a veľmi plakala. Výsledky skríningových testov mala dobré, bola mladá, nikto netušil, že Martinko sa narodí s postihnutím. Práve v tom čase sa dokonca prihlásila na špeciálnu pedagogiku. Chcela si po bakalárskom štúdiu urobiť aj magisterské, akoby tušila, že to možno bude potrebovať pri vlastnom synovi.“ (zdroj)

Po pôrode sa Martinkova mamička sťažovala na intenzívne bolesti brucha. Naplánovali jej operáciu žlčníka, pred ktorou jej podali antibiotiká proti zápalu, po ktorých dostala anafylaktický šok a to spôsobilo, že jej zlyhalo srdiečko.

A tak pánovi Vladimírovi neostalo nič iné, než malý Martinko. Prvé dni po smrti maminky sa Vladimírovi akoby zastavil život. Trvalo to niekoľko mesiacov, kým sa dokázal odhodlať odísť na chvíľu od syna a ísť medzi ľudí. No puto s Maťkom sa upevňovalo čoraz viac a pán Vladimír pochopil, že na tomto svete predsa len neostal sám, napriek bolesti, ktorú prežíval.

A túto príležitosť, mať v živote niekoho, kto mu je zmyslom pre ďalšie fungovanie, využil naplno. Napriek tomu, že dovtedy nemal poňatia, čo vlastne Downov syndróm je, rozhodol sa ísť do boja naplno a vynaložiť všetku snahu na to, aby jeho synček dosiahol v živote ciele, ktoré dosahujú aj jeho rovesníci.

Dnes žijú v Poltári, kde bývajú aj Vladimírovi rodičia. Tí mu s výchovou a starostlivosťou o synčeka pomáhajú.

S Maťkom sú nevídaní parťáci. Od prvého okamihu mu zastáva rolu mamy aj otca. Stará sa o neho, chodí s ním na rehabilitácie, pravidelne s ním doma cvičí. Každým dňom života s Martinkom sa jeho tatino učí niečomu novému.

Nemajú to jednoduché, ale nevzdávajú sa. Po každej rehabilitácii Maťko dosiahne nový míľnik a to jeho tatina posúva vpred. Navštevuje rôzne terapie, logopéda, a rôznych špecialistov, aby čoskoro nielen prešiel sám pár krokov, ale aby sa mu rozviazal aj jeho nezbedný jazýček.

„My sme taká dvojka, zatiaľ to zvládame,“ vyjadril sa Vladimír.

Práve tento príbeh je dôkazom, že nech nám život nadelí akékoľvek prekážky, je na nás nabrať sily a nedať sa nimi odradiť. Martinkovi držíme palce, aby sa aj on raz rozbehol úplne sám a začal dosahovať medzníky, na ktorých dosiahnutie má každé dieťatko.

foto: Facebook

Komentáre

komentáre