streda , 21 november 2018
Home / Zaujímavosti / Rozhovory / Tortičky tejto šikovnej mamičky vás nechajú v úžase

Tortičky tejto šikovnej mamičky vás nechajú v úžase

Každá žena dokáže v sebe objaviť talent. Keď sa stane mamou, je na nej, či v tom, čo ju baví, bude pokračovať, alebo nie. 

Našťastie, sme v dobe, kedy materstvo prestáva byť prekážkou v napĺňaní snov a cieľov a teda aj po narodení deťúreniec vie žena so svojím talentom a schopnosťami narábať a pracovať ďalej. Jednou z takých je aj Nikola Rafaj.

Príroda a cit pre umenie hrá svoju rolu

Jej tortičky sú doslovným umeleckým dielom. Už na pohľad je z nich niečo špecifické . Nájdete ju na Instagrame, kde sa so svojím sledovateľmi delí o tieto malé dielka (samozrejme, aj veľké) a ktoré vás nenechajú len tak v kľude. Každá torta totiž nesie v sebe čosi, čo bežná torta nie. A to dlhodobý proces, lásku, umeleckosť,a určite aj skvelú chuť . A v čom je ich výnimočnosť? Namiesto bežných poliev pani Nikola používa dary prírody. Ovocie, kvety, čokoľvek, čo cíti, že tam patrí.

Mňa zaujímalo, ako takáto tortička vzniká, ako dlho ju pani Rafajová dokáže tvoriť, kde berie inšpirácie na zdobenia, a či vôbec ešte stíha tempo, ktoré mala nastavené pred narodením dcérky 🙂

1.Vaše tortičky každému padnú hneď do oka, najmä vďaka svojej „živosti“. Kde a kedy ste prišla s nápadom tvoriť takéto tortičky a ako ste sa k nemu dostala? Väčšinou sme totiž zvyknutí (predpokladám) na typické zdobenie. 

Dobrý deň, v prvom rade veľmi pekne ďakujem za Váš záujem položiť mi tieto otázky 🙂 Čo sa týka mojich tortičiek, všetko okolo nich sa vyvíjalo postupne. Celý príbeh začal vo vegetariánskom bistre v Trenčíne. Tam som sa prvý krát stretla s profi kuchyňou a varením. Majka, majiteľka sa ma na prvom stretnutí opýtala, či by som zvládla upiecť aj nejaký koláčik (aby sme popri jedlách, mohli zákazníkom ponúknuť aj nejakú “zdravšiu” sladkosť.) Keďže ja milujem výzvy, zobrala som to od začiatku veľmi zodpovedne. V podstate som sa učila všetko za chodu, popritom som ešte aj umývala riady, robila šaláty, pomáhala v kuchyni s jedlami, starala sa o FB profil a počas obeda vydávala jedlá. Doma som po nociach čítala rôzne food magazíny, pozerala kuchárske show, sledovala Insta profily, foodbloggerov a tak nejako som sa dopracovala k tomu, kde som dnes 🙂 Musím povedať, že jedlo milujem a vždy som mala sen pracovať v modernom bistre, čo sa mi splnilo! 🙂

2.Kde čerpáte nápady a námety predtým, než sa pustíte do pečenia a zdobenia? Stáva sa vám, že vopred povedia dotyční, komu tortičku idete piecť a zdobiť, čo na nej aj v nej chcú?

V súčasnosti som v pozícii, že ľudia sa mi ozývajú práve pre tú moju originalitu a inakosť, čiže v drvivej väčšine to všetko nechávajú na mne. Samozrejme som radšej, keď dostanem konkrétnejšie inštrukcie, ale priznávam, že ma baví samotný proces tvorenia a to hrať sa s chuťami, kombinovať a hľadať, čo k sebe ladí 🙂 Je to obrovská zodpovednosť, ale tá satisfakcia, ktorá prichádza v podobe spätnej väzby od mojich zákazníkov, stojí za to. V dnešnej dobe môžem povedať, že mám už (okrem nových zákazníkov), aj stálu klientelu ľudí, ktorí mi veria, dávajú si piecť pri každej možnej príležitosti a torty odo mňa zbožňujú:)

Inšpiráciou je pre mňa všetko, čo vidím. Inšpirujú ma hlavne ľudia, blízke aj ďaleké cesty, farby, vône, emócie, každodenný život. Vo všetkom sa dá nájsť čosi, čo Vás zasiahne a prenesiete to do veci, ktorú tvoríte 🙂 Keďže nemám rada kopírovanie, tak sama sa snažím o to, aby som mala vlastný štýl a aby, keď sa niekto pozrie na tortu odo mňa, povedal: “Tak tá je isto od Nikoly Rafaj” 🙂

 

Inšpirujú ma hlavne ľudia, blízke aj ďaleké cesty, farby, vône, emócie, každodenný život.

 

3.Ako dlho približne trvá celý proces okolo tortičiek? Nechávate si nejakú tvorivú časovú rezervu? 🙂Torty väčšinou pečiem na fázy. Prvá fáza je upečenie korpusov. Tie si robievam väčšinou deň vopred. Druhá fáza je príprava krému, coulis, príprava čokoládovej ganache a všetkých vecí, ktoré do torty dávam. Potom prichádza fáza stavania/plnenia torty. Po tejto fáze putuje tortička do chladničky. Ja tomu vravím “nech si pekne sadne” 😀 a poslednou fázou, je fáza zdobenia. Tú mám najradšej. To je moment, kedy za seba nechávam naplno vravieť moje pocity. To je tá najviac kreatívna fáza. A čo sa týka rezervy, tak na ňu mi väčšinou nevyjde, lebo Mila (dcérka, pozn.red.) je už nevyspytateľná a keď najviac potrebujem, aby spala, nespí :D. Čiže niekedy sa mi stáva, že je to aj o 5 minút 12 🙂

4.Každá torta tvorí akoby vlastný príbeh (tak to na mňa pôsobí). Vlastný obraz, za ktorým je vlastný proces a vznik. Tie kvety, ovocie navrchu, je to zámer? 

Ďakujem. Tak sa to snažím vnímať aj ja. Pre mňa je každá jedna torta originál a tak k nej aj pristupujem. Sama nemám rada monotónnosť. Ku každej torte preto pristupujem veľmi osobito a snažím sa doslova naladiť na človeka, ktorému je určená. Často sa ma ľudia pýtajú, ako to robím a ja vždy odpoviem len “neviem, to samo” :D. Čiže to vlastne za mňa robí “nejaký Samo” 😀 Vždycky som mala ale blízko k umeniu. 11 rokov som aktívne tancovala, pochádzam z hudobníckej rodiny a kedysi som mala túžbu byť herečkou, čo sa mi chválabohu nepodarilo (:D), a tak ma osud zaviedol na filozofickú fakultu v Prešove, kde som vyštudovala estetiku.

5.Nestalo sa vám, že už vám ľudia, ktorým ste tortičku upiekla, povedali: Škoda do nej zahryznúť? (No ja by som s tým problém mala, úprimne, tie výzdoby a to všetko okolo, by mi bolo ľúto zničiť to :))

Áno, to sa stáva pri každej :)) Popravde, vždy keď tortu dokončím, sama si poviem “och no nechcela by som byť na mieste toho, kto ju bude musieť nakrojiť:))).  Ale zas na druhej strane bola by škoda ju neochutnať:)

6.Ste mamičkou bábätka. Dá sa to vôbec všetko naokolo stíhať? :). Venujete sa pečeniu a  tvoreniu , predpokladám, ešte z čias pred narodením dcérky 🙂

Celý tento príbeh má už vyše 5 rokov. Čiže cesta to bola určite dlhá a náročná, ale som nesmierne vďačná za to, že som našla v živote niečo, čo ma veľmi baví. Všetko som si to poctivo vydrela, ako sa vraví:)

Ja som toho názoru, že stíhať sa dá všetko, pokiaľ Vám okolnosti a dieťa prajú:) Nikdy by som nič nerobila na úkor Milky. Vždy je ona a moja rodina na prvom mieste a ja stále vravím, pokiaľ mi dcéra dovolí, robím:)) Musím sa ale priznať, že po narodení Pani Mily, som sa naučila lepšie manažovať si čas, aj keď všetky mamičky vedia, že nie vždy sa to dá – “človek mieni, dieťa mení” 😀 Piekla som aj počas celého tehotenstva, poslednú tortu som robila pre môjho manžela k narodeninám v 9 mesiaci:) . A prvú tuším mesiac/mesiac a pol po narodení dcérky. 🙂

Pani Nikole Rafaj ďakujem a želám veľa ďalších nápadov a úspechov! 🙂

zdroj obrázkov: súkromný archív N.R.

To máte tak. Rada píšem, rada premýšľam, rada sa informujem, rada sa zhováram o všetkom možnom… A ešte radšej toto všetko posúvam ďalej. :). A čo je najdôležitejšie pre mňa, napriek tomu, že nie som ešte mamina, chcem ubezpečiť všetky mamičk, ktoré k nám prídu na “návštevu” webu, že sú skvelé a pre svoje deti to najlepšie a že napriek zodpovednosti, ktorá z materstva plynie, netreba zabúdať na humor a nadhľad. Predsa sa jedna matka nescvokne 🙂

Komentáre

komentáre