štvrtok , 18 apríla 2024
Home / Rodina / Strach jednej mamy

Strach jednej mamy

Práve som dovysávala spálňu, dala som spať našu najmenšiu a šla som sa pozrieť, čo robí zvyšok rodiny. V duchu som pritom premýšľala, čo s dnešným obedom, že musím upratať aj zvyšné izby a ak sa podarí, skúsim sa na chvíľu dostať k počítaču. Nie, aby som mrkla posledné katastrofické správy zo sveta, ale aby som niečo napísala…

Lenže nedá sa byť za každú cenu pozitívna a tváriť sa, že to, čo sa deje tam vonku, mimo stien nášho domu, sa ma netýka. Týka sa ma to, nás všetkých, hoci sme viac-menej iba v úlohe nečinných pozorovateľov. A o to väčší je môj strach, čo nás čaká, kam to celé smeruje.

Je v poriadku, keď si v sobotu ráno, ešte s vysávačom v ruke vypočujem z rádia správu o pokuse o prevrat v Turecku? O ktorý sa pokúsila časť tureckej armády??? Nie je to tak dávno, čo som o tejto krajine vážne uvažovala ako o našej vysnívanej dovolenkovej destinácii a dnes by som tam nešla ani zadarmo.

Je okej, keď sa z Francúzska stáva nestabilná krajina plná teroristov? Paríž, Francúzska riviéra, nikde už nie je bezpečne.

Nebezpečný svet – bezpečné Slovensko?

Áno, viem, my žijeme na Slovensku a všetky zmienené miesta či udalosti sú od nás stále dosť ďaleko, našťastie, ale dokedy? Ako dlho ešte potrvá, kým sa stane niečo horšie, väčšie, globálne???

Politiku od istého času veľmi nesledujem, príliš nepozerám ani TV spravodajstvo, radšej deťom pustím Večerníček. Dokonca ani na webe nevyhľadávam negatívne správy. Ale tomuto sa jednoducho uniknúť nedá. Aj keby som ako chcela, a to by som veru chcela… No kam? V poslednej dobe, sledujúc všetko to šialenstvo naokolo, mám pocit, že už ani nie je kde. Hrozba je snáď všade, stále väčšia a môj strach narastá. Je o to väčší, o čo viac milujem svoje deti. Logické, veď ktorá normálna matka by chcela pre svoje deti niečo zlé?

Ja sa však veľmi bojím, že tento svet, otvorený, plný možností, no aj terorizmu a reálnej hrozby obrovského konfliktu, im nič dobré neprinesie.

bezpečný svet

Neriešiteľné problémy

Mám obrovský strach, že to nedopadne dobre. A my budeme už len nostalgicky spomínať na naše „neriešiteľné“ problémy s nedostatkom spánku, s prerezávaním zúbkov, so vzdorom, skrátka na všetko, čo nám dennodenne robí vrásky na čele.

Priala by som si, aby som sa nemusela báť o bezpečnú budúcnosť mojich detí a neželám si nič iné, len nech môžu aj ony žiť v relatívne pokojnom svete bez vojen. Keď si však čítam posledné správy o tom, koľko ľudí zahynulo v doteraz pokojnom Nice, o puči v Turecku, môj strach je stále väčší a väčší…

Idem radšej dovysávať, poriadok u nás doma ešte ovplyvniť viem. 🙁

foto: facebook.com

Komentáre

komentáre