pondelok , 16 december 2019
Home / Dieťa / Spisovateľka Gabriela Futová: “Deti aj ich rodičia potrebujú nádej”

Spisovateľka Gabriela Futová: “Deti aj ich rodičia potrebujú nádej”

Pri rozhovoroch platí jedno zlaté pravidlo. Novinár či akýkoľvek iný pisateľ by mal robiť rozhovor s ľuďmi a o veciach, ktoré ho zaujímajú. Nie vždy sa to podarí a nie vždy sa podarí robiť rozhovor s niekým, kto by podľa mňa mal inšpirovať väčšiu skupinu ľudí. Zatiaľ mám šťastie a pre tento portál sa snažím kontaktovať najmä ľudí, ktorí by mali mať čo povedať. Gabika Futová je takým príkladom pre mnohých, ak nie aj všetkých. Spisovateľka píšuca príbehy o deťoch a pre deti (Keby som bola bosorka, Hľadám lepšiu mamu a iné…), no nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Aby rodičia lepšie chápali deti, ale občas aj samých seba.

Ja ako milovníčka literatúry a osoba snažiaca sa literatúru akýmkoľvek spôsobom tvoriť, som mala strach túto pani osloviť. Veď som tiež len laik a začiatočník. Ale pani Gabika bola zlatá. Veľmi. Jej knižku O bezvláske tento rok zaregistroval snáď každý človek, prinajhoršom aspoň každý druhý. Knižka, ktorá vyrozprávala detičkám príbeh o princeznej, ktorá stratila vlásky… A nie bezdôvodne.

Ale nebude to smutný rozhovor. Ja som sa totiž okrem zamyslenia aj pobavila, tak verím, že sa aj vy sa pri čítaní minimálne pousmejete. 🙂

10428589_1446695348913306_8860175213826397283_n

1. Tvorbe pre deti sa venujete 15 rokov. Pamätáte si na svoje spisovateľské začiatky? Ako ste sa vlastne k detskej tvorbe dostali? Bolo to niečo, čo prišlo náhle, alebo ste sa spisovateľkou chceli stať už dávnejšie?

Spisovateľkou som sa chcela stať odmalička. Ako malú ma fascinoval rukou písaný text, plné popísané riadky, neskôr knihy a možnosť vyskladať slová podľa vlastného uváženia. V pláne som pôvodne mala písanie pre dospelých, lenže nedostala som nápad. Zato ma kopla detská múza a ja som napísala svoj prvý rukopis pre deti Naša mama je bosorka. Vtedy som prišla na to, že písanie pre deti je pre mňa to pravé.

2. Mali ste v detstve nejakú knihu či autorku/autora detských kníh, ktorého/ktorú ste obdivovali a ktorých knihy ste vždy museli mať?

Mala som veľa obľúbených kníh, ale pokiaľ si pamätám, tak som jeden čas naozaj bažila po knihách Karla Maya a Jacka Londona. Neobdivovala som však spisovateľov, ale milovala som ich príbehy. Vedela som, že ma nikdy nesklamú a ani nesklamali.

3. Pamätáte si na svoj úplne prvý príbeh, ktorý ste „položili na papier”? O čom bol?

Áno pamätám. Bol o mojom psíkovi Fliprovi, čiernom pudlíkovi. Bol to príbeh o tom, ako som ho dostala a ako som sa z neho nesmierne tešila. Tuším tam boli aj nejaké jeho vylomeniny. Príbeh mal 21 strojom písaných strán aj s obrázkami, ktoré mi tam nakreslila moja mama.

14729328_1733369913579180_8421512876626753912_n
Knižky chodí “tourovať” po slovenských školách

4. Pri tvorbe pre deti je potrebná veľká dávka fantázie a empatie. To znamená, že ste sa v tom detskom svete adaptovali pomerne dobre. Je niečo, čo vás na ňom fascinuje, čo vás zaujíma či čo absolútne milujete? 🙂

Ja milujem spôsob, akým deti uvažujú. Ich logika niekedy nemá chybu a aj keď sa pri rozmýšľaní dokážu parádne zamotať, je to úplne perfektné. A ešte sa mi páči detská úprimnosť. To, že dokážu vytresnúť aj niečo, čo dospelý z nejakého diplomatického alebo zbabelého dôvodu radšej nepomenuje vôbec.

5. Nedávno Vám vyšla knižka O bezvláske, v ktorej je zachytený príbeh dievčatka, princeznej, ktorej chýbajú vlásky. Vznikla v spolupráci s Dobrým anjelom. Ako táto spolupráca vlastne vznikla a kde sa vzal nápad takúto knihu vytvoriť?

Bezvláska vznikla náhodou. Sama som kvôli liečbe rakoviny prišla o vlasy, akurát, že pre mňa strata vlasov neznamenala absolútne žiadny problém.  Skôr som bola zvedavá, aké to bude. Lenže uvedomila som si, že nie každý človek takúto situácia prežíva tak ako ja a že existujú aj deti, ktoré takisto kvôli chorobe prišli o vlásky a sú z toho smutné. Tak som si povedala, že pre ne napíšem rozprávku a že im ju pôjdem do nemocníc taká holohlavá čítať. Aby som ich trošku povzbudila. No a najschodnejšia cesta mi pripadala cez Dobrého anjela, v ktorom Ľudka Kolesárová môj nápad dotiahla až do knižky. A áno, bola som rozprávku čítať na onkológiách v Košiciach aj Banskej Bystrici, teraz pôjdem do Bratislavy a ak to bude potrebné, pôjdem tam znovu a veľmi rada.

Lebo deti, a najmä ich rodičia potrebujú nádej.

13339597_1684151351834370_4415189798132349163_n
Bezvláska a jej príbeh má zdravé deti poučiť a tým chorým zasa dodať nádej

6. Keď píšete knihu, máte už dopredu predstavu o tom, že bude mať pokračovanie? Predsa len (z mojej vlastnej skúsenosti), občas sa stane, že človek píše a píše a tých myšlienok a nápadov je veľa a nie vždy sa dajú zhrnúť do jedného diela.

U mňa je to tak, že nad pokračovaním absolútne nepremýšľam. Raz som si to takto s pokračovaním vymyslela už pri písaní prvej časti a to pokračovanie dodnes nie je napísané.

Tituly kníh od Gabiky Futovej :)
Tituly kníh od Gabiky Futovej 🙂

7. Odkiaľ čerpáte nápady pre svoju tvorbu? Je vám akýmsi námetom aj prežívanie vašich ratolestí? Nezaskočia vás občas niektorými nápadmi, ktoré neskôr pretransformujete do písanej podoby? 😀

Moje deti som pri písaní nejako obchádzala. Akoby som sama v sebe oddelila písanie od domáceho rodinného života. Ale syn mi raz, keď bol malý, povedal, že by bol rád, keby som o ňom napísala knižku. A že aby som mala o čom písať, on bude vystrájať. Svoju časť dohody veru splnil a už aj vyrástol a ja tú svoju časť splním o pár dní, keď mi vyjde nová knižka. O ňom.

8. Taká otázka dosť stereotypná: Čítajú vaše deti vaše knihy? Dávate im ich čítať skôr, ako ich pošlete vydavateľstvu a pýtate sa ich na názor? 🙂

Moje deti sú už veľké a keď boli v puberte, vyhlásili, že ich tie moje somariny fakt nezaujímajú. Takže nečítajú. Beriem to v pohode. Nech čítajú to, čo ich baví.

Ďakujem za rozhovor a ešte veľa skvelých kníh prajeme. 🙂

zdroj: Facebook/Gabriela Futová

To máte tak. Rada píšem, rada premýšľam, rada sa informujem, rada sa zhováram o všetkom možnom… A ešte radšej toto všetko posúvam ďalej. :). A čo je najdôležitejšie pre mňa, napriek tomu, že nie som ešte mamina, chcem ubezpečiť všetky mamičk, ktoré k nám prídu na “návštevu” webu, že sú skvelé a pre svoje deti to najlepšie a že napriek zodpovednosti, ktorá z materstva plynie, netreba zabúdať na humor a nadhľad. Predsa sa jedna matka nescvokne 🙂

Komentáre

komentáre