sobota , 5 decembra 2020
Home / Dieťa / Spánok s deťmi – Dokedy?

Spánok s deťmi – Dokedy?

Každý rodič, špeciálne mamičky poznajú ten pocit, keď ich dieťa spáva s nimi. Trvá to od narodenia. Najskôr ako bábätko, neskôr ako batoľa, u niektorých to trvá pokojne až do škôlky.

Odnaučiť dieťa spávať s rodičmi býva omnoho ťažšie, ako odstavovať ho od materského mlieka. Je už totiž väčšie, puto je silnejšie. A zvyk je zvyk. Potrebuje to však?

Spať s deťmi – Áno/nie?

Odpoveď je veľmi komplikovaná. Keď je totiž dieťatko ešte menšie, je to prijateľné. Je maličké, do postele sa zmestí, nezabúdajme tu ani na to, že prežíva stav úzkosti, keď nemá pri sebe mamu. Niektoré detičky sú schopné spať samy už v období, keď sú ešte úplne maličké, niektoré toho schopné nie sú ani vtedy, keď už chodia do škôlky. Kedy je však vhodné im to už doslova zakázať?

Je to ťažké. Zakázať určite nie je to správne. Vhodnejšie je skôr vysvetliť im výhody toho, prečo spať vo svojej vlastnej postieľke.

Aj matky sa ťažko odpútavajú od svojich detí a mnohokrát sa preto, že mu zakážu spať s nimi, považujú za zlé mamy, ktoré im odopierajú maminu blízkosť. Úplne zbytočne. Tak ako mama s otcom, aj dieťa už v období 3 – 4 rokov potrebuje priestor samo pre seba. Teda nielen sa pohodlne vyspať, ale hlavne vyspať sa samo, v kľude. Mať ako – tak súkromie. Že to potrebujú najmä rodičia? Samozrejme. Ale dieťa má prednosť.

Výhody vlastnej postele

Nie je zlé nechať dieťatko spať s jeho rodičmi, ale aj tu sú potrebné hranice. V období, keď už nastupuje do školy, by to malo byť naozaj ojedinelé. Nastávajú totiž problémy so socializáciou, samostatnosťou, netreba zabúdať na to, že v škole už prichádzajú prvé školské výlety na viac ako jeden deň, teda je nútené spať bez rodičov. A my mu to predsa nechceme sťažiť… mama s tatom predsa nepôjdu s ním.

Druhý pohľad je pohľad na rodiča. Predstavte si ten pocit, že ráno vstávate do práce. Vyspatí. Tento efekt ťažko dosiahnete vtedy, keď  ste v posteli traja… Nehovoriac o pocite vlastného súkromia. Nepredstaviteľné, však?

Teda si to skúsime zhrnúť. Výslovne vášmu drobčekovi nezakazujte vliezť k vám do postele. Zbytočne ho tým vystrašíte, začne si myslieť, že nič pre vás neznamená, že ho nechcete. Pravdaže, pokiaľ už nie je väčšie. V takom prípade na to skúste ísť hravou formou. Vysvetľujte mu, aké je výhodné byť vo svojej vlastnej postieľke, izbičke. Ako tam má kopec hračiek, ktoré ho potrebujú, aby tam neboli osamelé, že mama s tatom to zvládnu, sú predsa dvaja. Že ráno ho očakávate so všetkými štyrmi v postieľke, namiesto budíka.

Že je vlastne už dosť veľké a veľkáči spávajú sami.

Že ho mama s ockom veľmi ľúbia. Kľudne mu čítajte rozprávky na dobrú noc, ukladajte ho spoločne, ak máte na to priestor, plánujte s ním aktivity na ďalší deň, nechajte ho si pripraviť veci do škôlky na ráno. Nech dá pusu na dobrú noc pokojne všetkým plyšákom. Začne si pripadať dôležito a ranné aktivity si zvykne vykonávať samo, vrátane vstávania.

Tvoriť zdravý vzťah rodič – dieťa bez odopierania či obmedzovania strán je niečo skvelé.

foto: Pixabay, Facebook

Komentáre

komentáre