piatok , 19 október 2018
Home / Radíme / Som mama, ale nezbláznim sa predsa!

Som mama, ale nezbláznim sa predsa!

Byť matkou, to je povolanie na celý život. Okrem toho je to povolanie, na ktoré sa kladie veľký dôraz, tlak, sú veľké očakávania. „Je to stres…”

No matky si musia priznať, že sú zároveň ľuďmi, ženami. A na to počas materstva zabúdajú. Všetok čas venujú ratolestiam, manželovi, priateľovi, práci, rodine… Na zoznam akosi nestíhajú pridať aj seba.

Príliš veľký tlak

Dnešná spoločnosť kladie na matky veľký tlak. Musia všetko. Byť, nebyť, konať, nesedieť. A potom príde niekto a položí otázku: Prečo si neoddýchneš? Prečo nevenuješ čas aj sama sebe? Odpoveď? Pretože nemám kedy.

Pri prvorodených deťoch to býva z hľadiska tlaku a stresu pre mamičky najhoršie
Pri prvorodených deťoch to býva z hľadiska tlaku a stresu pre mamičky najhoršie

Ono to najhoršie je, že samy mamičky od seba čakajú zázraky. Takže všetky matky Slovenska, prosím, upokojte sa, sadnite si, vykašlite sa na to, že vám práve preletel pes na koberci pred nosom, že deti kričia, že sa polievka varí, že otecko na gauči zaspal, že vaša ratolesť práve vytopila susedov a skúste sa zamyslieť, či vážne to všetko musíte.

Skúsme sa venovať teda otázke, či sa vážne musia mamy z detí a všetkého naokolo zblázniť.

Jasné, že nemusia. Byť matkou má byť príjemné, nie stresové a život berúce. To, že ste porodili deti, znamená, že ste porodili a do sveta „dodali“ svoje “produkty”, vaše, veľakrát a veľmi často, verné kópie.

Aj tie deti hľadia na vás a to, ako sa k nim správate a ako sa správate k sebe si berú do života. Na to ste mysleli?

Okrem toho, ruku na srdce, nikdy ste si nepoložili otázku, na čo to všetko vlastne robíte? Či to tie vaše deti vážne potrebujú? Neponúkate im toho už aj tak dosť?

Ak máte doma len jedno dieťa, či ešte úplne maličké, je jasné, že patríte do tej skupiny najúzkostlivejších. Inak povedané, stále ste mu v pätách, nesadnete si ani na chvíľu, utierate po ňom každú, čo i len najmenšiu škvrnku, periete všetko hneď po zašpinení, ak náhodou zhltne niečo, čo nie je jedlo (piesok, omietka, žrádlo pre mačku, či korytnačku), už voláte pohotovosť, či na infekčné. Logické. Kto by sa o svoje dieťa nebál, že? Ale priznajte si, že po dôkladnom zvážení, občas sa stane, že to s tou úzkostlivosťou prepísknete. Položte si nasledujúcu otázku: Vážne toto všetko musím? Dávam svojmu dieťatku teplo domova, materinskú lásku, nehladuje, nie je nahé, netrpí v pocikanej plienke, ani nemá problémy zdravotné, hrám sa s ním, venujem sa mu. Nemohla by som mierne ubrať? P.S. Ak si neviete odpovedať, skúste si predstaviť budúcnosť vašej ratolesti. Ono sa jedného dňa osamostatniť musí a samozrejme, zážitky toho, ako ste ho kŕmili najbiostravou, mu v pamäti neutkvejú. Pamätať si bude len to, čo s vami prežije. A teplo vašej lásky.

Zážitky a čas venovaný deťom, to je to, čo si detičky želajú od maminky dostať. A čomu venujú najväčšiu pozornosť. Keď je mama v pohode, je aj dieťa v pohode. Veľakrát sa práve deti snažia mamu do pohody dostať. maminka by sa nemala nechať dlho prehovárať :)
Zážitky a čas venovaný deťom, to je to, čo si detičky želajú od maminky dostať. A čomu venujú najväčšiu pozornosť. Keď je mama v pohode, je aj dieťa v pohode. Veľakrát sa práve deti snažia mamu do pohody dostať. maminka by sa nemala nechať dlho prehovárať 🙂

Staršie deti sú iná kapitola

Mamičky starších detí, či viacerých detí, to majú inak. Úzkostlivosť už taká prítomná nie je, ale predsa sa idú pretrhnúť. Takže pre ne sú tu nasledujúce otázky: Vážne musíte robiť všetko za vaše deti? Nemajú všetky štyri končatiny? Nepripravia si jedlo samé? Nenajedia sa? Musím za ne zbierať veci po zemi? Nedokážu si ich upratať samé? Nedávam im toho zo seba tiež dosť? Veď ich zahŕňam láskou, starostlivosťou. Ale ( ! ) som tiež len človek.

A na záver: Poznáte ten vtip, aký je rozdiel medzi mamou a otcom, kde dieťa kladie všetky možné otázky o zabezpečení svojej mame a otcovi len jednu: Kde je mama? Výborne. Skúste si to vymeniť. Na všetky otázky, ktoré vám kladie, odpovedzte: Spýtaj sa ocka :).

Jednoducho sa aspoň raz za čas odbremeňte, vykašlite sa na chod domácnosti, vezmite deti so sebou von, alebo si len tak vyložte nohy na stôl, vyhláste pre ne súťaž, kto sa o mamičku najlepšie postará, najrýchlejšie umyje riad, povysáva, uprace, či pripraví večeru (zahŕňa to v sebe niečo podobné ako obyčajné pečivo natreté príborovým nožom, nie trojchodová večera založená na ohnivých trikoch), má o hodinu predĺženú večierku a určte im jasné pravidlo: Volať a kričať len v prípade ohrozenia na živote :). A nezabudnite. Byť matkou neznamená zblázniť sa!

zdroj: pixabay

To máte tak. Rada píšem, rada premýšľam, rada sa informujem, rada sa zhováram o všetkom možnom… A ešte radšej toto všetko posúvam ďalej. :). A čo je najdôležitejšie pre mňa, napriek tomu, že nie som ešte mamina, chcem ubezpečiť všetky mamičk, ktoré k nám prídu na “návštevu” webu, že sú skvelé a pre svoje deti to najlepšie a že napriek zodpovednosti, ktorá z materstva plynie, netreba zabúdať na humor a nadhľad. Predsa sa jedna matka nescvokne 🙂

Komentáre

komentáre