streda , 23 október 2019
Home / Rodina / Rodičia a deti / Školstvo (2. časť) – Rozhovor s Máriou Staňkovou, spoluzakladateľkou súkromnej alternatívnej školy

Školstvo (2. časť) – Rozhovor s Máriou Staňkovou, spoluzakladateľkou súkromnej alternatívnej školy

Do akého typu vzdelávacieho zariadenia umiestniť svoje dieťa je ťažká otázka, správna odpoveď však môže ovplyvniť ich budúcnosť či už v zmysle kariéry, alebo osobného života. Rodičia čoraz častejšie vyhľadávajú alternatívne školy, ktoré dbajú na dodržiavanie nosných princípov ľudskosti a individuálneho prístupu ku každému dieťaťu zvlášť. O netradičnej škole, pedagogickom prístupe a láske k deťom sa rozprávame s pani Máriou Staňkovou, spoluzakladateľkou školy Združená škola Majka Brno, ktorá sa deťom venuje doslova od prvej sekundy ich života…, možno aj skôr.

1. Majka, spolu s manželom a tromi synmi žiješ v Brne. Roky sa venuješ krásnej profesii – si dula, laktačná poradkyňa, sprievodkyňa tehotenstvom, podnikateľka a už aj pedagogička. Ako sa všetky tieto profesie dajú skĺbiť a čo ťa viedlo k založeniu vlastnej školy?

Pôrodníctvo som zdedila po svojej babičke, pôrodnej asistentke, ale naplno som sa mu začala venovať až po pôrode svojho prvého syna. Vlastne ku všetkému, čo od tej doby robím, ma priviedli moje deti. Keď som sama ako tehotná videla, koľko žien má z pôrodu strach, pritom ja osobne som zažila inú skúsenosť, rozhodla som sa s nimi pracovať a pomôcť im prejsť podobným zážitkom. Zo začiatku to teda bolo len o pôrodníctve. Ako však rástol môj najstarší syn a nastal čas škôlky, sledovala som terén a hľadala najvhodnejšie miesto, kde by sa o neho postarali s láskou a s prístupom, ktorý je mi vlastný. Učila som ho, že plakať je v poriadku a hnevať sa, keď má na to dôvod, tiež. Zrazu som ho mala dať do škôlky, kde sa o 28 detí stará jedna učiteľka. Keď deti plačú, povie sa im neplač. Keď sa hnevajú, povie sa len nekrič, kde deti musia spať, jesť, prispôsobiť sa režimu v cudzom prostredí, s cudzími ľuďmi a k tomu všetkému separované od matky. Toto pre mňa bolo neprijateľné. Rozhodla som sa teda založiť vlastnú škôlku, kde je jedna učiteľka na 10 detí.

Majka 0Režim, program aj prístup sa prispôsobuje deťom a rodičia sú viac než vítaní. Nuž a keď sa zo syna stal predškolák, zistila som, že v oblasti základného školstva je situácia ešte zúfalejšia. Ak pôrodníctvo a škôlky potrebujú zmenu, potom základné školstvo ich potrebuje desať. Prvé dva roky som syna učila doma (o rok neskôr sa k nemu pridal aj prostredný syn) a keď som videla, že podobné pochybnosti má viacej rodičov, otvorila som pred štyrmi rokmi moju združená školu pre 1. stupeň ZŠ. A keď som túto jar stála pred rozhodnutím, do ktorej školy od septembra nastúpi náš syn na 2. stupeň, vyriešil to on sám. Raz večer ku mne prišiel a požiadal ma, aby som urobila druhý stupeň v našej škole, že si lepšiu školu pre seba nevie predstaviť. Väčšie ocenenie a potvrdenie toho, že ideme správnym smerom, som si nemohla priať, a tak za pár dní otvárame aj 2. stupeň našej školy.

2. Si majiteľka, zriaďovateľka alebo riaditeľka školy?

Som majiteľka a spoluzakladateľka. Musím totiž spomenúť, že základnú myšlienku, euforický a zanietený vklad do projektu spolu so mnou vložila moja kamarátka Eliška Lukonchik. Zakladateľky sme teda dve. Eliška je dnes mojou zamestnankyňou a riaditeľkou školy.

3. Aký oficiálny štatút nesie vaša škola? Je zastrešená príslušným ministerstvom školstva?

Nie, naša škola nie je v registri škôl MŠMT (Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy) a na rozdiel od iných súkromných škôl o to ani neusilujeme. Možno by sme potom dosiahli na štátne dotácie a financovanie prevádzky by bolo jednoduchšie, ale stratili by sme slobodu. Deti sú zapísané v kmeňových školách (podľa svojho výberu) v režime individuálneho vzdelávania a tam chodia dvakrát do roka na preskúšanie. Sú to viac menej orientačné skúšky, ale pevný výstup je až na konci piatej triedy, čiže na konci prvého stupňa. Dieťa má teda 5 rokov na to, aby do tohto cieľa došlo. Máme napríklad detičky, ktoré už v prvej triede zvládajú matematiku tretej triedy, ale aj tie, ktoré sa naopak v tretej hrajú s učivom prvej triedy. Myslím napríklad na jednu dievčinku, ktorá k nám prešla zo štátnej školy s pocitom, že je nemožná, keďže z matematiky mala trojku. Snažila sa, ale bolo vidieť, že v danú chvíľu jej mozog nedokázal matematicky myslieť. Bola zmätená a nešťastná, lebo látke nerozumela. Dopriali sme jej čas a na matematiku sa rok nepozrela. Prestala ju brať ako nepriateľa a za rok, keď sa k učivu vrátila, povedala: „Aháááá, už to chápem, to je predsa ľahké!“ A za dva týždne dohnala učivo celého predchádzajúceho ročníka. Toto si však nemôže dovoliť žiak klasickej školy, v ktorej to musí vedieť hneď v danú chvíľu. A ak nevie, má zlé známky a ťahá sa to s ním do nekonečna. Takže my klasický systém nechceme. Na druhej strane, na konci piatej triedy aj náš žiak musí vedieť všetko.

4. A vie?

Áno, vie, ale dôjde si tam vlastným tempom, bez stresu, keď to nevie vtedy, keď ostatní. A toto nie sme ochotní obetovať ani pre štátne dotácie.

5. Založiť školu nie je jednoduché. Ako ste postupovali vy?

Pre nás to až tak ťažké nebolo práve preto, lebo sme sa rozhodli byrokraciu spojenú so zaradením školy do registra ministerstva vynechať a ísť vlastnou cestou. Jediné, čo sme teda potrebovali, bol priestor, dobrí pedagógovia a rodičia, ktorí chcú ísť touto cestou s nami a sú ochotní za dobré a slobodné vzdelávanie svojich detí zaplatiť. Aby to však neznelo, že sme tým pádom nadštandardne drahí, musím s hrdosťou dodať, že sme najlacnejšia súkromná škola v Brne. Aj väčšina škôl so štátnou dotáciou majú školné vyššie než my.

6. Ako je to možné?

Je to preto, lebo financovanie školy nie je odkázané len na chod samotnej školy. Táto je totiž pridružená k môjmu rodinnému centru, ktoré ponúka celú škálu služieb pre rodiny od prenatálneho obdobia až po druhý stupeň ZŠ. Máme teda možnosť dotovať chod školy z ostatných aktivít.

7. Vaša škola teda funguje na princípoch „homeschoolingu“, len v určitej skupinovej verzii, pochopila som to správne?

V podstate áno. Všetky naše deti sú zapísané v režime domáceho vzdelávania. Buď sú  kombinovane vzdelávané doma svojimi rodičmi a k nám chodia len niektoré dni v týždni (napríklad na pondelkové výlety alebo piatkovú angličtinu) alebo k nám chodia na plnú dochádzku. Systém plného domáceho vzdelávania však naďalej, aj napriek tomu, že som zriaďovateľka tejto školy, považujem za najlepšiu a najefektívnejšiu formu vzdelávania. To by však bolo na celý ďalší článok.

8. Chápem, tak poďme rýchlo ďalej 🙂 , keďže téme “homeschooling” venujeme čoskoro samostatný článok. Dokedy sa deti v Čechách môžu vzdelávať individuálnym spôsobom?

Do konca povinnej školskej dochádzky, čiže do 9. triedy.

9. Poďme si bližšie rozobrať vašu školu. Čím sa Združená škola Majka Brno odlišuje od klasického školského zariadenia a čo všetko svojim žiakom ponúka?

Pokúsim sa byť stručná, ale rozdielov je toľko….
Vyučovanie začína o 9:00 hod., čo pre mnohé deti znamená až po ich prirodzenom prebudení. Učíme sa do 13:00 hod, takže 4  hodiny, a aj v tomto čase máme vyhradený priestor na spoločný úvodný a záverečný kruh, v ktorom má každý priestor prejaviť svoje pocity a potreby. Kruh môže trvať iba 10 minút, kedy každý za minútu povie, ako sa vyspal, či je v pohode alebo hodinu, ak napríklad niektoré dieťa príde s tým, že mu v noci zomrel psík a potrebuje si to s ostatnými vyplakať. Je úžasné ich v kruhu pozorovať. Spomínam si na konkrétnu situáciu, keď jedno dievča povedalo, že sa dobre nevyspalo, lebo sa v noci pocikalo. Nielenže to bol dôkaz čistej dôvery v celý kruh, lebo si vo svojich takmer 10. rokoch dovolila povedať niečo tak intímne a nebála sa, že bude zdrojom posmechu, ale aj moment, keď môžte sledovať nesmiernu vyspelosť a emočnú inteligenciu týchto detí. Namiesto posmechu totiž ostatní reagovali vetami typu: „Vďaka, že sa nám zdôveruješ.“ alebo „Z toho si nič nerob, mne sa to minule tiež stalo a to som ešte o trošku starší.“ Deti majú čas na seba. Ich psychická pohoda je pre nás prioritná. Ďalší rozdiel je v tom, že nemáme rozvrh, učíme sa projektovo, v celkoch. Ak máme napríklad tému ´Advent´, čítame si o ňom –  to je čítanie; napíšeme si zoznam darčekov, ktoré by sme si priali – to je písanie; vytvoríme si adventný veniec – to je tvorivá činnosť; potom sa rozprávame o jeho tvare, narysujeme si kružnicu a pri tej príležitosti sa naučíme pojmy ako polomer, priemer a výpočet obvodu a pod. – to je geometria. A keď píšeme, na aké rozprávky by sme cez vianočné prázdniny chceli ísť do kina, povieme si, prečo je v slove „kino“ mäkké i napriek tomu, že sa jedná o tvrdú spoluhlásku – a to je čeština. Môžete spolu jednoducho tráviť príjemný čas a u toho sa intuitívne učiť. Vybrané slová sa dajú naučiť pexesom alebo pohybovou aktivitou s loptou a tu sme u ďalšieho rozdielu. Naše deti síce majú v triede stoly, ale väčšinu dňa trávia na koberci na zemi, píšu po ležiačky, čítajú si v kúte v tureckom sede.

Majka2Na rozdiel od bežnej školy si môžu vybrať, na čom budú v danú chvíľu pracovať. Učiteľ im teda ponúkne nejakú aktivitu a ono môže povedať, že sa na to teraz necíti naladené a má možnosť si vybrať inú činnosť, ale je aktívne a na niečom pracuje. Nemáme tabuľu, ale špeciálny náter na celej jednej stene, na ktorý sa dá písať kriedou. U nás teda môžu na „tabuľu“ písať všetky deti naraz.

Majka3

V našej škole nezvoní, deti si samé kontrolujú čas prestávok. Máme vlastné osnovy a neriešime ospravedlnené alebo neospravedlnené hodiny. Niektoré deti k nám chodia len jeden – dva dni v týždni, iné od pondelka do piatka. Deti majú naplánovaný svoj týždenný plán. Keď teda nejdú do školy, môžu na ňom pracovať doma s rodičom. A ak aj chodia do školy a svoj týždenný plán si stihnú vypracovať za dva dni, ostatné dni si môžu tráviť čas slobodne.

10. Takže, keď si dieťa porobí naplánované úlohy, má voľno?

Áno, ale v podstate aj tak sleduje výuku ostatných a aj pri pomyselnom nič nerobení sa intuitívne učí, pozoruje, pritom je vnútorne motivované si svoje týždenné úlohy urobiť rýchlejšie, ak chce.

Ale vrátim sa k predošlej otázke. Ďalší rozdiel je v tom, že máme triedy vekovo zmiešané. V jednej sú deti od 0. do 2. ročníka, čiže od predškolákov až po druhú triedu a v druhej skupine deti 3., 4. a 5. ročníka. Vzájomne sa ťahajú, idú si príkladom. Trávenie času len s rovnako starými ľuďmi je patologické a pre budúci život absolútne nepoužiteľné. Dôležitým rozdielom je aj to, že naše deti sa učia aj mimo priestoru školy. Ak sa majú učiť o živote, musia sa ho aj dotknúť. Každý pondelok vyrážame na program mimo školu. Brno ponúka nekonečne veľa možností, a tak namiesto sedenia v laviciach (na koberci) raz skúmajú vážky či iný hmyz na brnenskej priehrade, učia sa o živote vlkov priamo v ich pavilóne v zoologickej záhrade, o hviezdnej sústave v planetáriu, o balete v divadle, o chemických reakciách v laboratóriu Masarykovej univerzity….., príkladov je neskutočné množstvo. Minulý rok sme absolvovali viac než 60 programov.

Majka 4a

Majka4bJa som toľko nezažila za celý svoj školský život. Nuž a určite dôležitým rozdielom je aj to, že naše deti nepíšu testy, neodpovedajú pred tabuľou, nedostávajú známky a nemajú domáce úlohy. A jeden celý deň v týždni prebieha v angličtine s „rodilákom“ –  v našom prípade ide o multikultúrnu výučbu, lebo pedagógom je černoch z Jamajky 🙂 .

Schránka01

A v neposlednom rade sa líšime aj v reakciách na školu. Kamarátkine deti mi včera na vetu, že za pár dní začína škola, povedali: „Nie.., zase!“,  a moje vlastné deti, „Jé, no konečne.“ Ale nehovorím, že je to vždy optimálne, sú dni, keď sa ani mojim deťom nechce do školy a frflú, ale väčšinou sa tešia.

11. Akou metódou, prvkami či vzormi sa riadia procesy výučby vo vašej škole?

Je to od všetkého trocha. Niečo málo z montessori, niečo z intuitívnej podagogiky, niečo zo zážitkovej pedagogiky. Nie sme presne zameraní, motto našej školy je „sloboda byť sám sebou.“

Majka5

12. Aký je hlavný cieľ, úloha vzdelávacieho procesu u vás?

Každé malé dieťa je prirodzene zvedavé. Chce vedieť všetko o všetkom, má milión otázok. Toto sa však môže za pár týždňov zmeniť. Zrazu deti netúžia vedieť, boja sa opýtať, nemajú názor a čakajú, že im niekto povie, čo si majú myslieť. Na otázky zrazu nie je čas a už vôbec nie na otázky, ktoré by zajímali práve ich. Deti strácajú vnútornú motiváciu, snahu i kreativitu. Takže hlavným cieľom a úlohou vzdelávacieho procesu v našej škole je to, aby to malé, zvedavé dieťa v nich nezomrelo, ale chcelo naďalej vedieť viac a na svoje otázky dostalo aj odpovede.

13. Vaša škola sa vyznačuje špecifickým prístupom k žiakovi – dieťaťu, ale aj interným prostredím, ktoré je vzdušné, svetlé, detsky lahodiace. Ďalšia vec, ktorá ma na vašej škole zaujala, je zodpovedný prístup vás ako vzdelávacieho zariadenia ku strave. Prečo?

Strava je neoddeliteľnou súčasťou nášho zdravia. Je to ako keď chceme po onkologicky chorom pacientovi, aby zvládol dopady chemoterapie, ale pritom mu namiesto ovocia a zeleniny prinesú vyprážaný rezeň a hranolčeky. Ak chcem po dieťati, aby bolo sústredené, aktívne, neutlmené, je dobré ponúknuť mu stravu, ktorá ho neubije. Nechávame teda našim deťom dovážať zdravšie obedy. Túto ponuku však rodičia nemusia využiť. Môžu svojmu dieťaťu zabaliť vlastné jedlo alebo ho zo školy zobrať pred obedom.

14. Aké kritéria kladiete na pedagogický personál a kto všetko ho tvorí?

Aké? Vysoké, veľmi vysoké. Máme dve učiteľky, pre každú skupinu jednu a družinárku, ktorá sa venuje deťom poobede. Tak, ako nie sú naše deti nútené dodržiavať systém nastavený ministerstvom, ani ja ako zriaďovateľka nemusím dodržiavať kritériá žiadané od pedagógov v klasickej škole. Nevyberám podľa pedagogického titulu, ale podľa osobnostnej zrelosti, schopnosti komunikovať s deťmi a vlastnej kreativity. V ich životopise nepotrebujem vidieť diplomy z pedagogických fakúlt (to je výhodou, ale nie podmienkou). Skôr preferujem absolvovanie montessori kurzov, zážitkovej pedagogiky či prístupu „rešpektovať a byť rešpektovaný“. nahrada2

 

Veď mám v škole aj vlastných synov a chcem pre nich to najlepšie 🙂 .

15. Majka, je zjavné, že raz aj vaši zverenci narazia na brány tradičného školského systému. Čo potom?

Predstav si šesťročné dieťa, čisté, zraniteľné a nevinné. Keď mu niekto povie, že je hlúpe, alebo že keď nedá staršiemu kamarátovi desiatu, jeho mama zomrie. Hrozné, však? Pritom sa to deje a tieto detičky tomu uveria a na základe toho si tvoria pravdu aj o sebe samom. Keď vezmeš rovnakú situáciu s dvanásťročným dieťaťom, ani na chvíľu nezapochybuješ, že ono už vie, kto je a na hrozbu smrti mami neskočí. Pred rokmi som položila rovnakú otázka mladej 20 ročnej dáme, ktorú na prvom stupni učila jej maminka doma. Povedala, že nemala problém zaradiť sa a prijať, ako to v bežnej škole chodí, len jej prišlo ľúto času, ktorý tam premrhá s vedomím, že by sa to všetko doma naučila o polovicu rýchlejšie. O tieto deti nemám strach.

16. Podľa tvojho subjektívneho názoru, je alternatívna škola vášho typu vhodná pre všetky deti? Čo napríklad tie, ktorých povaha smeruje ku súťaživej forme učenia?

Súťaživosť sme deťom vštepili my, dospelí. Ale s tým už sa nedá nič robiť. A áno, sú deti, ktoré sú súťaživé a forma súťaživosti im v škole môže vyhovovať. Pravdepodobne však len do tej miery, kým nosia dobré známky. Obávam sa, že zlé známky a z nich plynúci pocit nedokonalosti či pochybností o seba samom v ich pláne neboli. Osobne si myslím, že alternatívna škola je vhodná pre všetky deti, nie však pre všetkých rodičov 🙂 .

17. Majka, aký typ vzdelávacieho procesu si absolvovala ty ako dieťa?

Prešla som klasickou základnou školou, na gymnáziu som chodila až do triedy E. V jednom ročníku bolo 5 tried po 30 študentov. Dokážete si v tom všetkom predstaviť individuálny prístup? Nehovorím, že bola škola len zlá, ale tak ako sa hovorieva, že by sme sa hneď vrátili do škôlky, tak do školy by som sa ja veru vrátiť nechcela. Ale je to všetko veľmi individuálne. Prešla som rovnakými triedami ako moja sestra, moje dvojča. Sedávali sme v rovnakej lavici. Cez to všetko som ja našla hneď niekoľko dôvodov, pre ktoré bola pre mňa škola veľmi stresujúca. Sestra tam sedela v rovnakú chvíľu so mnou a tieto momenty pre seba vyhodnotila ako v poriadku.

18. Aj ja som drala stoličku pár lavíc za tebou a musím priznať, že mňa škola nestresovala, skôr nespĺňala očakávania vo viacerých aspektoch. Na druhej strane je podstatné, že to všetci vnímame rôzne a práve o tom je individuálny prístup, ktorý by sa nemal podceňovať. Čo si myslíš, aké sú hlavné problémy súčasného školstva?

Obrovský nátlak na výkon, kedy ide viac o známky a nie o vedomosti. Napríklad vo Fínsku je dieťa prvýkrát testované vo veku cca 12 rokov. To už je zrelé ustáť aj prípadný neúspech. Ale keď 6- ročné dieťa dostane za svoju prácu zlú známku či „neškodného“ smutného smajlíka, nemusí si vedieť túto jednu známku oddeliť od vnímanie seba samého ako celku. Ďalej je to neustále sa stupňujúca náročnosť učiva. To, čo som sa ja učila v siedmej triede, majú dnes deti v osnovách v piatej. Deti sú dlhodobo preťažované, po ťažkom dni idú domov a tam pokračujú povinnými domácimi úlohami. Domáce úlohy by som zakázala. Sú to nezákonné cez časy, a to neplatené. Rodičia unavení z práce, namiesto toho, aby trávili s deťmi čas hrou alebo tým, že spolu „len“ sú, sedia pri stole a trápia sa nad úlohami, do ktorých musia deti nútiť. Tak ako kedysi aj dnes školy, ako ich poznáme, ničia deťom kreativitu a prirodzenú chuť sa učiť. Pre dieťa je prirodzený pohyb, ale chce sa po ňom, aby niekoľko hodín denne sedelo na jednom mieste. Problém školstva je aj v systéme vzdelávania pedagógov. Ako môžu byť noví učitelia inovatívni, keď ich na pedagogických fakultách k tomu nevzdelávajú? Môj manžel je študovaný učiteľ. Napriek tomu som naše deti dva roky doma učila ja, nie on. Keď som povedala, že to on má na to školy, povedal pre mňa nezabudnuteľnú vetu: „Ja mám síce štátnicu z pedagogiky, ale nikto ma neučil, ako mám učiť.“ Problémom je veľký počet detí v triedach a aj to, že vo väčšine regiónov nemajú rodičia možnosť voľby inej než klasickej školy. A dovolím si poukázať ešte na jeden problém, ktorý je pre mnohých isto kontroverzný, ale aj tak sa nebojím, aby zaznel. Podľa mňa je chyba aj v tom, že je škola povinná. Nič, čo je z povinnosti, nevedie ku snahe, chuti a vnútornej motivácii.

19. Majka, ďakujeme ti za zaujímavý, stručný 🙂 , v každom prípade veľmi podnetný rozhovor, v ktorom by sme mohli pokračovať donekonečna. Naša téma ani v najmenšom nebola vyčerpaná, ale naši čitatelia už možno áno :), preto nám ešte na záver prezraď svoje plány do budúcnosti?

Ak myslíš, či v budúcnosti založím aj strednú školu, tak to v túto chvíľu neviem. Ale mám pred sebou isté osobné ciele. Aktuálne sa chystám na rozšírenie svojej predajne s potrebami pre tehotenstvo a rodinu, vybudovanie menšej pobočky a malinkej kaviarničky. A tiež sa po svojom on-line predpôrodnom kurze www.PorodBezObav.cz chystám na natočenie pokračovania v podobe rodičovského on-line videokurzu www.MamaBezObav.cz
Drž nám palce.

Palce na rukách držíme a možno sa pridajú aj tie na nohách 😉 .

Zdroj, foto: facebook, www.Skola-Majka.cz; www.majka-kurzy.cz

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Rodičia mi dali život a naučili ma ho milovať. Mojim deťom som dala život ja a oni ma naučili milovať samu seba… A tak mám rada rodinu, deti a ľudí okolo seba, ktorí sú mojim najväčším koníčkom.

Komentáre

komentáre