piatok , 23 júla 2021
Home / Dieťa / Školská psychologička Katarína Zemková: Deti vám musia dôverovať, deti musia cítiť bezpečie a záujem

Školská psychologička Katarína Zemková: Deti vám musia dôverovať, deti musia cítiť bezpečie a záujem

Napriek tomu, že v súčasnosti zažívame lockdown aj na pôde školy a deti sa učia dištančne, ten čas, kedy sa vrátia do škôl príde. A tým príde aj chvíľa, kedy sa mnohým deťom vráti obdobie riešenia rôznych kríz nielen na pôde školy.

Tieto krízy im v škole pomáhajú riešiť okrem vyučujúcich aj školskí psychológovia.

Kríza nekríza, raz to príde

Je na mieste otázka, v akom rozpoložení sa deti do škôl vrátia a nemôžeme opomenúť aj možnosť, že to znovunadobúdanie vzťahov v kolektívoch bude o niečo ťažšie. Necháme sa “prekvapiť”. Nateraz vám ponúkam rozhovor s pani školskou psychologičkou, Mgr.Zemkovou, s ktorou som sa istý čas dostala do diskusie o tom, čo deti v škole prežívajú, ako sú schopné riešiť konflikty v kolektíve aj vo svojom vnútri a čo môžeme my, dospelí, urobiť pre to, aby sme im uľahčili toto vyrovnávanie a keďže sú naše deti momentálne v období, kedy všetky prežívania a vzťahy šli do úzadia, je na čase si niektoré veci zopakovať, pripomenúť a pripraviť sa, pretože to, čo platilo kedysi, môže byť o pár týždňov o niečo komplikovanejšie…

1.Náplň práce školského psychológa nie je vždy jednoduchá a môže sa zvrtnúť, a to doslova, do riešenia mnohých nečakaných problémov. Aký je však problém, s ktorým sa najčastejšie stretávate vo svojej praxi, u žiakov/študentov?

Špecifikovať najčastejší problém u žiakov nieje jednoduché. Plejáda problémov, s ktorými prichádzam(e) do kontaktu je široká. Problémy mladých ľudí sa začínajú niekde pri tom, že za mnou prídu dievčatá (chlapci až tak často o vzťahoch diskutovať nechodia) s problémom s ich priateľom, prípadne akú im napísal zvláštnu sms-ku, až po vážne prípady ako je sexuálne zneužívanie v rodine, alebo týranie. Žiaľ aj to som už v rámci mojej praxe riešila. Stretávam sa s mnohými problémami v rodine, od nezáujmu rodičov, úteky z domu, rodičov alkoholikov (a iné závislosti), jedného rodiča vo väzení a pod. S mnohými deťmi sa nik nerozpráva, nik sa nezaujíma o ich problémy, o to, o koľkej a ako prídu domov, nemajú hranice… Iná špecifická skupina problémov sú problémy s drogami, či už ľahšími, alebo aj tvrdými drogami. Záškoláctvo, podvody, vandalizmus, vysoká absencia žiakov… To všetko riešim ako školský psychológ.

2.Je niečo, čo vás za obdobie Vašej praxe prekvapilo, či dostalo do úzkych?

Prekvapení zažívam v mojej práci každý deň niekoľko. Tak ako pozitívnych , tak aj negatívnych. Deti sú odrazom tejto spoločnosti. Žiadne dieťa sa nenarodí zlé, zákerné, nevychované… Je jednoduché povedať, že deti sú dnes také- onaké… ale my sme tí, čo ich formujú. My dospelí im ukazujeme tú cestu. Preto ma občas dostáva do úzkych spolupráca s rodičmi. S niektorými je to problém. Ale hlavne sa cítim v úzkych, ak riešim nejaký problém, ktorý nie je v mojej moci vyriešiť. Najťažšie na mojej práci je to, že nedokážem pomôcť všetkým. A s tým sa zmieriť je občas ťažké.

S mnohými deťmi sa nik nerozpráva, nik sa nezaujíma o ich problémy, o to, o koľkej a ako prídu domov, nemajú hranice…

3.Čo by ste odporučili žiakom a ich rodičom, ktorí majú problémy s prospechom v škole, ktorý súvisí, povedzme (neviem, či to nazvem správne), s ich školskou nezrelosťou, respektíve problémami s prospechom, ktoré vznikajú vďaka podceňovaniu, či „nadceňovaniu“ schopností žiaka? Dá sa takéto niečo riešiť individuálnym študijným plánom?

Ja pracujem na Strednej odbornej škole, žiaci majú týždeň školu a týždeň sú na praxi, individuálny študijný plán by u nás nemohli žiaci mať. Je to potom hlavne na individuálnej spolupráce so žiakom, jeho rodičmi a vyučujúcimi. U nás je hlavne dôležité, aby žiaci rozumeli odborným predmetom, aj keď aj ostatné musia mať splnené. Raz som mala jeden prípad, kedy mala žiačka celú základnú školu z anglického jazyka 1.

Keď prišla na strednú školu, na pol roka skoro prepadla. Bola som sa aj na tej hodine pozrieť, pretože hneď aj mamina volala do školy… No žiačka naozaj nevedela vymenovať ani základné číslice v angičtine. Zavolala som si a rozprávala sa o jej známkach na základnej škole. Ona mi potom uviedla, že angličtinárka ju mala rada, lebo jej nosila knihy z kabinetu a do…. Žiaľ si pani učiteľka na základnej škole neuvedomila ako tejto žiačke tým ublížila (bola zvyknutá, že má jednotku za ,,nič“), takže si našla doučovanie a spoločne aj s mamou žiačky sme to postupne vyriešili.

4.Zapájajú sa do riešenia s prospechom aj jednotliví vyučujúci, alebo je to skôr riešenie problému len na báze komunikácie psychológ – študent/ možno rodič?

Tu je to veľmi individuálne. Naozaj ako kedy. Vyučujúci na danom predmete sa zapájajú , pretože je potrebné dohodnúť sa čo ďalej a rodičia sú tiež pozvaní. Riešenie sa snažíme hľadať spoločne. Tu skôr ja poskytujem poradenstvo a materiály ako sa správne učiť, kde robí žiak chybu…

5.Vašou náplňou práce je, myslím, aj riešenie konfliktov v kolektíve, v triede. Kde zlyháva najčastejšie táto komunikácia medzi žiakmi a kde vzniká najčastejšie konflikt?

Konflikty v kolektíve sú rôzne, od posmievania sa, náznakov šikanovania, hádok, kamarátstiev…. Vtedy to riešime individuálne najprv s tými konkrétnymi žiakmi, ale aj v kolektíve, lebo sa to týka všetkých. Ľudia majú spolu problém komunikovať všeobecne, ani dospelý človek si vždy neoverí informácie, ktoré sa mu dostanú do uší. Občas stačí niekomu povedať, že tá a tá povedala na teba to a to… a už je na svete konflikt. Žiaci sa dnes spolu rozprávajú medzi sebou často neúctivo a veľa ich vzťahov sú žiaľ len povrchné, preto dochádza k viacerým problémom. Spoločnosti chýba úcta.

6.Chodia za Vami žiaci aj s problémami, ktoré majú korene v rodine, teda doma?

Najčastejšie sa ich problémy týkajú  rodiny. Dokonca sa mi často stáva, že aj keď žiak nepríde priamo s problémom v rodine v rámci tých diskusií sme prišli na to, že problém pramení tam.

7.Čo by ste odporučili rodičom, ktoré majú dieťa v teenagerskom veku, či aj skoršom veku, čo je podľa Vás prioritou pre vyriešenie problémov žiaka v škole, či v kolektíve spolužiakov, kamarátov?

S deťmi treba komunikovať. Otvorene o všetkom… ale s tým treba začať skôr ako sú v pubertálnom veku. Deti vám musia dôverovať, detí musia cítiť bezpečie a záujem. Dieťa v teenagerskom veku si vyžaduje hlavne trpezlivosť a naslúchanie. Občas objasnenie hraníc, pretože to je vek, kedy deti skúšajú a hľadajú, často aj nevhodné spôsoby zábavy. Chcú byť už dospelí, ale zodpovednosť na to ešte mnohí nemajú. Potom už je to len o tom dúfať a spoliehať sa na to, že ste ich dobre vychovali a odovzdali im zo seba len to najlepšie veriť, že ak budú mať problém, prídu za vami… Pretože je ľahšie zísť z kratšej cesty ako sa zamotať kam nechcem…

                  Žiadne dieťa sa nenarodí zlé, zákerné, nevychované…

Na záver by som len chcela povedať , že neexistuje rovnica, kde problémoví rodičia majú problémové deti a naopak… Ale je aj na nás všetkých, na celej spoločnosti, aby sme chránili deti. Nie nadarmo sa vraví, že sú naša budúcnosť. Každý z nás by sa mal zamyslieť nad tým, aký obraz sveta im ukazujeme.

Myslím, že tieto slová nepotrebujú extra komentár, buďme jednoducho pripravení byť na blízku našim deťom a pomáhať im.

Pani Zemkovej ďakujem, že si našla čas a najmä za všetko, čo pre deti robí.

zdroje: Pixabay

Komentáre

komentáre