streda , 22 septembra 2021
Home / Recepty / Chutné obedy / Príprava na Chorvátsko

Príprava na Chorvátsko

More, piesok, slnko, to je Chorvátsko, ktoré obľubujú najmä rodiny s deťmi. Viete však, ako vyzerá obyčajný deň bežného Chorváta?

Jednoducho neskutočne. Farebne, živo a gurmánsky vrchovato. Aspoň na jeden deň sa teda prezlečieme do kože domácich, varešky a hrnce odložíme späť do kredenca, domáce konzervy do batožiny a vydáme sa po stopách Chorvátov. Vy ostatní, ktorí ste milovanú dovolenku odtisli na budúci rok, napustite si vaňu vody s morskou soľou, doprajte si pohár kvalitného červeného vína a ochutnávajte spolu s nami.

Nech sa páči. Ponúkame vám Chorvátsko od skorého rána do neskorého večera, namočené v olivovom oleji, pokvapkané vínnym octom a zaliate pohárikom domácej travarice tak, ako ho spoznal pán Pavol Čanecký, muž, ktorý s Chorvátskom spojil gény, záujmy i pracovné aktivity.

  1. Káva (kava)

Ráno na Balkáne začína VŽDY šálkou malej silnej kávy, ktorú domácu volajú espreso. V bežných domácnostiach sa káva pripravujú v džezve (djezva) na spôsob tureckej kávy, ktorá sa v Chorvátsku udomácnila ako pozostatok výbojov  a hegemónie Osmanskej ríše. Do džezvy, medenej či nerezovej nádoby, sa naleje voda a pomaly sa zohrieva na plynovom šporáku. Skôr než voda prevrie, odstaví sa nádoba nabok. Do suchej rajničky sa nasype na prach zomletá káva a pomaly sa zohreje. Zohriata káva sa vysype do džezvy s horúcou vodou a zmes sa opäť privádza do varu, pričom sa na jej povrchu tvorí bohatá pena. Nádoba sa opäť odstaví nabok tak, aby zmes neprešla varom. Postup sa opakuje 3 krát. Nakoniec sa džezva odstaví, lyžičkou sa prudko premieša jej obsah a prikryje pokrievkou, aby sa na spodku nádoby vytvorila kávová usadenina. Množstvo vody a kávy závisí od počtu porcií, ktoré pripravujeme. Káva3

Domáci pijú espreso 4-5 krát denne a neváhajú za kávou vyraziť do ulíc, ktoré sú bohaté na kaviarne reštauračného alebo domáceho typu, kde sa espreso podáva z kávovarov (presso stroj). V prípade, že si v Chorvátsku budete chcieť pochutnať na káve nášho typu, objednajte si radšej dvojité (duplo, dugo) espreso, inak vám personál podniku prinesie malú silnú kávu, tak ako ju Chorváti milujú nadovšetko.

  1. Obed (ručak)

Vzhľadom na dlhú prípravu kávy, raňajky (doručak) sa preskakujú a výživový deficit sa nahrádza včasným obedom. Skôr však, než hladný Chorvát zasadne k jedlu, nevynechá šálku espresa. Polievky sa v južných oblastiach Balkánu netešia prílišnej popularite, preto prechádzame priamo k hlavnému chodu a miesto polievky si objednávame gemišt, vínny strik, ktorý si namiešame podľa vlastnej chuti hneď potom, ako nám čašník na stôl prináša pohár bieleho vína a minerálku v krčahu. Ako hlavný chod sme si zvolili jahňacie mäso pečené pod pekou, guľatou keramickou nádobou s pokrievkou v dnešnom podaní. V minulosti mala peka podobu železného poklopu, pod ktorým sa na rozžeravenom uhlí piekol chlieb alebo mäso. K jahňacine nám domáci ponúkli ajvar, omáčku, ktorá sa pripravuje z pečenej papriky, baklažánu, paradajok, cesnaku a jej jemná alebo naopak pikantná chuť prenikla aj do našich končín. Na tanieri sa vyníma zelená obloha mangold (blitva), húževnatá zelenina, ktorej listy sa pred konzumáciou sparia vo vode. Blitva je v Chorvátsku veľmi obľúbenou prílohou, oblohou, ale aj súčasťou mnohých jedál.

Mangold2

K mäsu si môžte vybrať čerstvý šalát, ktorý domáci VŽDY ochucujú vínnym octom a olivovým olejom a ako prílohu vám ponúknu pečené zemiaky, ryžu, cestoviny, chlieb alebo polentu (kukuričnú kašu). Obed je za nami, ale ak sa chcete úprimne a celistvo ponoriť do života pravého Chorváta, za obedom si dáte šáločku espresa. 🙂

  1. Zmrzlina (sladoled)

Po dobrom obede prichádza na rad dezert. Domáci si radi pochutia na sladkých palacinkách, obľube sa darí závinom (pite), ktoré sa podobne ako u nás pripravujú z kysnutého alebo lístkového cesta. My si pochutnáme na pravej jadranskej zmrzline a za pravdou sa posunieme kúsok juhovýchodne do Macedónska, kolísky zmrzliny, z ktorej pochádza väčšina zmrzlinárov Európy, dokonca aj ten z nášho mesta. Presúvame sa do mestečka Gostivar a obce Vrapčište, v ktorej každý pozná každého a všetci sú jedna rodina. A aké je tajomstvo výroby rajského blata, ako oni volajú mrazenú pochúťku? Mlieko sa musí niekoľko hodín variť, kým nenadobudne jemnú lahodnú chuť, pridajú sa vajcia, veľa vajec a to hlavné: variť treba s láskou.

  1. Voľný čas (slobodno vremje)

Za ďalšou šálkou espresa sme sa vydali do ulíc miest. V kaviarňach aj na priedomí domov sa vyhrievajú turisti, ale aj domáci, ktorí nesedia len tak podaromnici. Venujú sa vášnivej národnej činnosti: hrajú karty. Len tak mimochodom, práve majstri sveta v bridži majú často korene v Chorvátsku. Ďalšie kroky sme nasmerovali do parku a natrafili na o málu aktívnejšiu formu odpočinku – bola, hra v našich končinách známa pod názvom petang. V prípade, že sadu plastových gulí s oloveným záťažím v ich vnútri nosíte so sebou, môžete si bolu zahrať na špeciálnych ihriskách, ktoré sú v Chorvátsku vybudované v každom mestskom parku.

  1. Večera (večera)

Obed sme si dali vnútrozemský, večeru navrhujeme v prímorskom štýle. Môžete si vybrať zo širokého sortimentu morských pochúťok a rôznych druhov rýb.

Ryby6

Ryby sa v Chorvátsku tradične pripravujú na rošte (roštilj), dusením so zeleninou na spôsob gulášu (brodetto, brodet) alebo varením vo vode s cesnakom a petržlenovou vňaťou (na lešo). My sme si vybrali pečenú pražmu na rošte s olivovým olejom, citrónom, bylinkami (petržlenová vňať, bobkový list, rozmarín), soľou, mletou rascou a paprikou. Na konci pečenia sa podlieva bielym vínom. Príprava ryby vo večerných hodinách býva veľkou spoločenskou udalosťou. Rodina sa zhŕkne okolo grilu a bohato diskutuje: Ktoré koreniny pridať? Koľko? Kedy? Koľko vína? Ale pozor, keď sa téma rozhovoru zvrtne na futbal a politiku, pre istotu si vezmite svoj sklenený pohár do ruky a s pobavením sledujte temperamentné divadlo, ktoré sa pred vami začne odohrávať.

  1. Hostia (gosti)

Chorváti sú spoločenský národ a úsmev im z tváre neschádza minimálne po dobu letnej sezóny. Voľné chvíle trávia v kruhu najbližších. Ak vás domáci pozvú na večeru, po ľahko stráviteľnej rybe vám na stôl predostrú domáce lahôdky, ako syr, pršut, olivy, figy, víno a pálenku. V kruhu priateľov sa popíja kvalitné domáce červené víno (Dalmatinski plavac) alebo rakija, destilovaný nápoj, ktorý sa vyrába z vylisovaných hroznových šupiek. Rakija môže byť ozvláštnená naloženou figou a bylinkami (mäta, rozmarín a iné) a stredomorskou trávou. Nápoj sa nazýva travarica. Ak medzi lahôdkami leží syr z ostrova Pag (Paški syr) a pršut, znamená to, že vám vaši hostitelia ponúkli doslova jedlý národný poklad. Paški syr sa vyrába na ostrove Pag z mlieka oviec, ktoré sa po celý rok pasú vo voľnej prírode. Syr má špecifickú chuť práve vďaka jedinečnej flóre ostrova Pag a morskej soli, ktorá sa v malých množstvách zachytáva na rastlinách. Pršut je na tenko nakrájané sušené bravčové mäso zo stehna, ktoré sa na niekoľko mesiacov nakladá do soli a ďalšie dva roky sa suší v prúdiacom vzduchu.

  1. Hudba a tanec (glazba i ples)

Domáci ich milujú. Tí starší inklinujú k tradičnému folklóru, ktorý je typický zvukom tamburín a povedzme strednogeneračnému folklórnemu popu. Tí mladí spojili tradíciu s modernou, ktorá vyústila v takzvaný turbofolk, ktorý ovláda miestne diskotéky a čerstvo rozmnožené „beach parties“. Známou interpretkou moderného prúdu je Severina, prezývana „Štikla“.

Na začiatku nášho rozhovoru nám pán Pavol vymenoval päť vecí, ktoré ho ako prvé napadli pri spomienke na Chorvátsko: more, piesok, kvalitné diaľnice, milí ľudia a skvelé červené víno. My pridávame svojou troškou: prímorské bylinky, koreniny, vnútrozemská prírodná scenéria, olivový olej, ktorý je najkvalitnejší z ostrova Hvar, na ktorom rastú prastaré olivové háje doposiaľ odolávajúce požiarom.

Pag1

Chorváti okrem kávy milujú aj cigarety a fajčí doslova celá rodina, najmä ženy! No a takto by sme mohli pokračovať donekonečna, musíme však počkať na nový deň plný slnka, vôní a chutí.

Putovanie je u konca a my sa ukladáme na spánok, ten však naše viečka obchádza s hurónskym smiechom. Ktohovie prečo?

Zdroj: Pavol Čanecký – prekladateľ; foto: pixabay.com

Komentáre

komentáre