pondelok , 10 december 2018
Home / Dieťa / Aktivity / Môj život s Johnnym: Z denníka malého dieťaťa, ktoré rastie

Môj život s Johnnym: Z denníka malého dieťaťa, ktoré rastie

Život s naším Johnnym je jedna veľká jazda po svete fantázie a občas absurdity. O to viac som sa vždy na ňu tešila.

Johnny je malý, asi 2-ročný chlapček, s ktorým je každý deň kopec zábavy, ale aj „trápenia“. Dávam tam úvodzovky. Veď s ktorým dieťaťom je trápenie reálne? Príbehy a dobrodružstvá s ním mi začali v období, keď mal niečo cez 9 mesiacov. Ako správna teta som sa snažila a aj sa snažím o to, aby mal humorne naladený život. To som ešte netušila, že humorne mi ho bude chcieť naladiť aj on…

Aby sme mali, keď bude on veľký a ja stará s Alzheimerom, načo spomínať…

Ešte v období, keď bol bábätko, som sa rozhodla, že niektoré naše zážitky zúžitkujem a pokryjem fantáziou, ale zanechám náboj a odkaz, ktorý nesú, aby sme mali, keď bude on veľký a ja stará s Alzheimerom, načo spomínať…

Okrem toho mi prišlo vtipné obyčajné detské hlášky a správanie a zážitky pretvoriť a urobiť z nich niečo vtipné.

Mohla by som to nazvať Dobrodružstvá malého Johnnyho, ale mám pocit, že mňa náš spoločný život, sporadicky spolu trávený, ovplyvňuje viac…

Aby som nebola nespravodlivá, niektoré príbehy som trošku pozmenila, z čisto osobného dôvodu. Rovnako jeho meno. Máme vlastné prezývky. Samozrejme, zmysel nabrali až teraz, keď už vie plynulo bez problému rozprávať a klásť otázky..A že ich kladie…veľa, veľmi veľa, mááárnosť…

Tak, či onak, ak si toto malý Johnny prečíta, keď bude dospelý, budem mu dlžná minimálne jedno pivo.

Život s Johnnym, part 1: Hlášky v trolejbuse

S Johnnym sme veľmi radi chodievali na dlhé prechádzky. A keďže niektoré miesta boli občas viac, či menej vzdialené od miesta, kde býval, museli sme sa na ne prevážať mestskou hromadnou dopravou. My to voláme MHD, v Prešove vraj MAPka. Neviem, čo to  znamená…Vysvetlia vám tam.

Johnny veľmi miloval tieto jazdy. Pozoroval okolie, zdravil príchodzích ľudí, občas si pri vstupe do vozidla zajednal pivo. Toto on rád. Vojdeme do trolejbusu, vodič na dverách vycapené Nehovorte za jazdy s vodičom a on zrúkne na neho : Pivo…Zaujímavé, že mne nikdy poldeci neobjednal…

A potom sa tam rád smial a balil ženy. No fakt. Blond vlasy, modré oči, všetky mu ležali pri nohách. By ma zaujímalo, či si to bude pamätať, keď bude veľký…

Z Johnnyho denníka:

Dnes sme šli s tetou Maťou na výlet trolejbusom. Ono to bývajú celkom fajn jazdy. Vždy ma nechá sedieť pri okne, aby som mohol kopať do sedadla oproti, či aby som mal lepší výhľad na ľudí. To by jeden neveril, aké nemehlá dokážu vstúpiť…Dnes mi povedala, že je už čas, aby som sa naučil správať slušne. Toto povie 15 mesačnému šteňaťu (vtedy naše výlety začali)…Tak sme vošli prednými dverami, pretože som mal premiéru bez kočíara a mal som sa pozdraviť. Zrúkol som na vodiča Pivo a šiel…Maťa na mňa zazerala ako babka po tom, čo jej zjem celý obed a čakám na duplu…Akože fakt som netušil, že Pivo nie je oficiálne schváleným pozdravom ako Ahoj…

Život s Johnnym, part 2: Poriadok

Poriadok je silné slovo. Johnny ho mal rád. Niekedy som mala pocit, že ten bordel robí len preto, aby mohol neskôr upratovať.

Pri Johnnym som sa odnaučila základnému poriadku. Načo? Jeho životná filozofia predčila všetky pravidlá poriadku doma.

Vidíš oblečenie na zemi? Nechaj ho tam. Dlážka stratí všetok prach a keď správne oblečením pohneš, tak aj špinu a potom ho jednoducho šmaríš do práčky a máš postarané. Lego na zemi? Vieš ty, koľko zaplatíš za masáž nôh a rôzne procedúry v tých wellness centrách? Ja ti to zrobím vždy doma. Nesťažuj sa, ušetríš.

Zavadzajú ti nejaké veci na posteli? Zhoď ich na zem. A na zemi už vieš čo s nimi. Pozri vyššie…Chceš umyť podlahu, ale nechce sa ti? Zhoď na zem misku s jogurtom. Máš aspoň dôvod vytiahnuť mop….A tak ďalej a tak ďalej

Z Johnnyho denníka:

Tak sme dnes robili doma poriadok. Šmaril som všetky postavičky z lega do krabice od topánok a hodil do koša. Keď mi povedali, aby som si uložil pančuchy, neveril som. Nikdy to odo mňa nikto nežiadal, vždy som to robil sám od seba. Tak som ich chytil a skryl do šufríka od ponožiek. Len sa stalo to, že ma zastihla menšia nehoda a počúral som ich. Mne sa fakt nechce stále utekať kvôli pár sekundám na záchod. Chcel som to nejako vynahradiť a tak som sa rozhodol, že pozametám. Asi som zhodil zaváraninový pohár, ale cieľ som splnil.

… pokračovanie nabudúce… možno…

foto: Pixabay

To máte tak. Rada píšem, rada premýšľam, rada sa informujem, rada sa zhováram o všetkom možnom… A ešte radšej toto všetko posúvam ďalej. :). A čo je najdôležitejšie pre mňa, napriek tomu, že nie som ešte mamina, chcem ubezpečiť všetky mamičk, ktoré k nám prídu na “návštevu” webu, že sú skvelé a pre svoje deti to najlepšie a že napriek zodpovednosti, ktorá z materstva plynie, netreba zabúdať na humor a nadhľad. Predsa sa jedna matka nescvokne 🙂

Komentáre

komentáre