štvrtok , 26 novembra 2020
Home / Dieťa / Hyperaktívne a dyslektické deti

Hyperaktívne a dyslektické deti

Hyperaktivita a dyslexia sa posledné desaťročie objavuje u detí čoraz častejšie. Čím to je podmienené, to sa stále zisťuje a upresňuje. Ale ako to zvládnuť?

Nejde o žiadnu prírodnú katastrofu obludných rozmerov

Detičky trpiace týmito poruchami to samozrejme majú v živote ťažšie ako ich rovesníci. No nebudeme si tu tvrdiť, že ide o niečo, čo im absolútne znehodnotí život. Tak ako iné poruchy, aj tieto sa dajú liečiť a dá sa s nimi naučiť žiť. Ide len o to, ako rýchlo sa s tým rodič, a najmä dieťa vyrovná a ako trpezlivo budeme s dieťatkom zaobchádzať a okoliu vysvetľovať, že sa nás ani našich detí báť nemusia.

Dieťa, Deti, Dieťatko, Leto, Pripojiť Sa, Stodola

Netreba brať na vedomie odsudzovanie okolia

Tak ako všetky iné poruchy, aj dyslexia a hyperktivita sú často spoločnosťou nechápané a odsudzované. Treba sa na to pripraviť, ale zároveň si to nebrať príliš k srdcu. Stále je tu väčšina osadenstva, ktorá je natoľko rozumná, že si predtým, ako si urobí úsudok, prečíta čo – to z kníh a iných zdrojov. Poďme si teda aj my najskôr vysvetliť, o čo ide.

Hypearktivita

Teda zvýšená aktivita detí. Respektíve neovládnuteľná aktivita detí. Dieťatko neobsedí, neobstojí, neustále musí byť v pohybe, keď aj sedí, tak hýbe rúčkami, nožičkami, hlučne sa prejavuje, má problémy s učením, správaním, prichádzajú aj poruchy spánku, porucha pozornosti.

Čo jej predchádza? Ćo ju spôsobuje? Odpovedí je niekoľko

Prinajmenšom to je vplyv rodinného prostredia. Teda, ak je dieťatko zo zdravotného hľadiska v poriadku. Všetko, čo sa v rodine deje, nemusí ísť len o známky týrania, či hádky medzi rodičmi, stačí nechuť k nejakým zvykom, rodinným príbuzným, aktivitám, môže mať na dieťa negatívny vplyv, ktorý zasahuje jeho emócie a ono si teda akoby kompenzuje tieto emócie zvýšenou aktivitou. Je nervózne, neobsedí? Možno ho niečo trápi. Možno sa snaží dať niečo najavo a nevie ako. Čo robiť v tomto prípade, Nájdite mu také množstvo aktivít, ktoré jeho energiu doslova vysajú. Keď potrebuje rozprávať, nechajte ho. Nech len rozpráva. Znovu. Energia pôjde preč. Uľaví sa mu.

Preto je najdôležitejšie, aby ste sa dieťatku venovali, počúvali ho. Ukázali mu, že vám na ňom záleží. Je pravdepodobné, že neskôr dôjde k upokojeniu týchto emócií.

Nemusia zmiznúť, rovnako ako nemusí zmiznúť hyperaktivita, ale aj možnosť „stlmiť prejavy“ je pre rodiča viac ako spásonosná.

Druhá možnosť vzniku hyperaktivity je zdravotný stav. Môžu naň negatívne pôsobiť nejaké pitraviny, alebo alergie, prípadne poškodenie mozgu. Je dôležité najskôr všetko konzultovať s lekármi.

Dieťa, Šťastný, Zábava, Šťastie, Deti, Dievča, Radosť

Komlikovanejší druh hyperaktivity: ADHD, teda nadmerná porucha pozornosti. Tu už nejde len o zvýšenú aktivitu a narušenú pozornosť, ale aj o prílišnú impulzívnosť. Nekontrolovateľnosť reakcií u dieťatka. Tu už nepomôže len obvodný lekár. Je potrebné vyhľadať aj psychiatrickú pomoc, bez nej život svojej ratolesti len skomplikujete ešte viac.

Dyslexia

Inak povedané, porucha schopnosti naučiť sa čítať. Jedna z najčastejšie sa objavujúcich sa porúch. Dieťatko má problém rozoznávať hlásky, nieto sa ešte naučiť, aký je rozdiel medzi samohláskou a spoluhláskou. Objavuje sa tu aj porucha tvorby slov, viet. Ale aj toto všetko sa dá zvládnuť, ak sa problém podchytí v skoršom veku a ak rodičia urobia všetko preto, aby detičkám pomohli. Je potrebná nielen trpezlivosť, ale zapojenie pokojne aj celej rodiny. Skúste svoje dieťatko učiť tvorbe hlások hrou. Napríklad mu povedzte slovíčko a nech vám ho vyhláskuje. Vyslabikuje. Pôjde to pomaly, ale pôjde to. Nevešajte hlavu. Postupne bude samo schopné tvoriť vety, aj keď nie perfektne čítať, ale bude čítať. A to je cieľ.

Rady, ako toto všetko zvládnuť

  1. Obrňte sa optimizmom. Vaše dieťa je stále vaše dieťa. Nie sú to neriešiteľné záťaže, ktoré mu zničia život. Skomplikujú, ale nezničia.
  2. Buďte trpezliví. Výsledky sa vo všetkých prípadoch dostavia.
  3. To, že je vaše dieťatko iné, neznamená, že nemôže byť socializované. Nerobte medzi ním a ostatnými deťmi rozdiely. Neporovnávajte ho.
  4. Porozprávajte sa s odborníkmi, naštudujte si literatúru, poraďte sa so psychológmi, oni vám určite dajú pár rád, ako zvládnuť všetky symptómy. Hlavne sa snažte o to, aby vaše dieťatko nezačalo trpieť pocitom menejcennosti. Tým to len zhoršíte. Jeho hodnota neklesá.
  5. Komunikujte s učiteľmi. Poväčšine majú porozumenie a sú stavaní a študovaní aj na takéto prípady. Vytvorte s nimi a so školským psychológom individuálny plán učenia sa, ak to je potrebné.
  6. Najdôležitejšie je, nesprávať sa k nemu tak, akoby robilo rodine hanbu. Toto je badateľné v rodinách najviac. Každý sme nejaký. Nezabúdajme na to.

zdroj: pixabay.com

Komentáre

komentáre