nedeľa , 18 august 2019
Home / Zaujímavosti / Krása a móda / Folklór náš, len sa nám zachovaj! Plissé sukne od Jankiv Siblings

Folklór náš, len sa nám zachovaj! Plissé sukne od Jankiv Siblings

V dnešnej dobe je veľký boom v návratoch starších techník výroby rôznych výrobkov , ktoré používali naši starí rodičia.

Nielen modrotlač, ale aj plissé

Okrem návratu modrotlače sa tešíme aj z návratu folklórnych a tradičných motívov v hudbe a móde. Nie sú to len party, ale aj výroba plissé sukien.

A presne tú sa rozhodli obnoviť súrodenci z Prešova, ktorí si hovoria Jankiv Siblings. Karolínka a Michal Jankivovci naštartovali na Slovensku biznis s plissé sukňami, ku ktorým sa neskôr pridali aj vlastné modely tričiek s potlačou.

My sme sa s nimi pozhovárali o tom, aké to bolo, začať podnikať na Slovensku, čo odporúčajú mladým, čo ich ťahalo späť domov a čo – to aj z ich plánov do budúcna 🙂

1.O tom, že ste vrátili do povedomia druh výroby, ktorá na istý čas zapadla prachom, niet pochýb. Čo vás však doviedlo k tomu, že ste sa plisovaniu začali učiť? Bol u vás v rodine niekto, kto sa mu venoval? Mali ste skúsenosti s ním už ako deti?

 V prvom rade ďakujeme za pochvalu 🙂 . Plisovaniu ani odevníctvu sa u nás v rodine ani okolí nikto nevenoval. Keď sme si na úplnom začiatku zisťovali informácie ohľadom plisovania, tak sme objavili ako sa hovorí dieru na trhu. Informácií ohľadom tohto odevného odvetvia bolo veľmi málo. Jediné,  čo sme vedeli bolo, že to existuje, je to vzácne a robí to len pár ľudí a firiem na svete. Taktiež sme zistili, že v zahraničí je plisovanie na najvyšších priečkach, čo sa týka haute couture,  tz. vysokého krajčírstva. Svetoznáme značky ním zvyšujú celkovú hodnotu látky a odevu a dávajú im nádych luxusu a jedinečnosti.  Keďže sme s bratom odmalička inklinovali k inakosti a tomu, že chceme podnikať, tak bolo rozhodnuté.  Keď sme teda do plisovania išli, nič sme o ňom nevedeli. Teraz, keď sa nato spätne po necelých troch rokoch pozeráme, tak si vravíme, že sme mali fakt šialenú odvahu 😀 .

Dostať sa do kruhov ľudí, ktorí plisovať vedeli a presvedčiť ich o našom zapálení voči tomuto umeniu, že to s ním myslíme vážne, nám dalo veľmi veľa námahy. Je to akoby malý kruh, do ktorého nechcú prijímať nových a hlavne mladých ľudí, hlavne z dôvodu vzácneho know how. Väčšinou však išlo o starších ľudí, ktorí nemali nasledovníkov a tým pádom hrozilo, že plisovanie zapadne prachom. No s postupom času, ako videli, že napredujeme bez ohľadu na to, či nám niečo prezradili, alebo nie, si nás začali pripúšťať stále viac k telu. Teraz sa nám napr. párkrát stalo, že nám zavolali starí ľudia, ktorí mali na povale plisovacie formy a pomôcky na plisovanie. Zverili nám ich do užívania, lebo o ne nikto nemá záujem a vedia, že u nás budú v dobrých rukách. Taktiež nám vraveli, že to kadekomu núkali, no nikto nevedel, čo to je a ako sa to používa, tým pádom to pokladajú za haraburdu a chcú to vyhodiť. Nám to pri práci veľmi pomôže a čo viac, vdýchneme tomu opäť život :).

2.Dnes je skôr typické z krajiny odchádzať, s čím sa postupne vyrovnávajú aj rodičia detí a mládeže, ktorá vychádza posledné ročníky škôl. Vy ste urobili opak. Napriek tomu, že ste chodili do školy v Čechách, vrátili ste sa na Slovensko. Bola za tým nostalgia, chýbal vám obom domov, či ste to brali viac ako výzvu? Máte nejaké rady pre tých, ktorí premýšľajú, či po štúdiu v zahraničí ostať na Slovensku, alebo hľadať prácu mimo neho? Ako reagovali na váš nápad návratu a usadenia sa na Slovensku vaši rodičia?

 Je dobré,  ak človek odíde na určitý čas z domova a skúsi si iný život. Myslíme si, že je dôležité zažiť nejakú krízu, veľmi ťažké obdobie, ktoré vás posilní. Od tohto momentu budete vedieť, v čom ste skutočne dobrý, naučíte sa disciplíne a tvrdej práci. A ak pomýšľate na vlastne podnikanie, tak to je ten kľúčový moment, keď zistíte, ako ďalej. My sme napríklad v Prahe mali veľmi náročné obdobie, ktoré sa však z dlhodobého hľadiska ukázalo ako veľmi poučné. Žili sme, ako sa povie „z ruky do úst“, práca, ktorú sme robili, nás nebavila, nemali sme prečo ráno vstávať a tešili sme sa len na dni voľna, kedy nepôjdeme do práce. Lenže to nie je princíp života, každý deň na niečo čakať, že skončí práca, že príde víkend… Pracovať budeme predsa celý život, preto si treba nájsť niečo, čo nás baví a napľňa. Niečo, pri čom si nebudeme vravieť: och, zase je ten hnusný pondelok. Práve naopak: super, dnes je začiatok nového týždňa, tak poďme makať, zarábať peniaze a plniť si svoje sny.

To, prečo by sa tu mal človek usadiť, je o celkovom pocite toho, kde sa človek cíti dobre a šťastne. My sme sa v Prahe trápili, boli sme smutní, žili sme ďaleko od rodiny a ľudí, ktorí sú nám blízki. Dnes žijeme a pracujeme v Prešove, máme okolo seba skvelých ľudí, ktorí nás podporujú, plníme si sen a sme spokojní. Prešov nám taktiež ponúka nižšie náklady na prevádzku, čo bolo hlavne na začiatku veľmi rozhodujúce. Mať iba status Prahy sme nepotrebovali.

Rodičia boli na jednej strane veľmi radi, že sa vraciame domov, na druhej sa zas obávali o našu budúcnosť a o to, čo sa vlastne chystáme robiť. Otec napríklad, pokiaľ nás nevidel v telke, stále nechápal, čo vlastne robíme 😀 . Myslím, že najťažšie bolo pre nich zvládať tlak okolia a nespočetne množstvo otázok, čo z nás bude, keď sme nešli na vysokú, ale vyštudovali sme za dámskeho krajčíra na učilišti. Dnes sme na rodičov hrdí, že to ustáli a verili nám 🙂

3.Čo bolo na vašich začiatkoch najťažšie? Pamätáte si ešte na váš prvý vážnejší kontakt s technikou plisovania? Nebáli ste sa do toho pustiť? Takáto technika vyžaduje sústredenie a trpezlivosť.

 Prvé najťažšie obdobie bolo, keď sme zháňali potrebné vybavenie na plisovanie. Nie je to tak, že prídete do obchodu, alebo si dáte do vyhľadávača „čo treba k plisovaniu“ a vyhodí vám všetky pomôcky. Ide o spojenie vecí, ktoré by vám možno v prvom okamihu nenapadlo, že potrebujete. Sú to veci, ktoré nie sú úplne bežné a vyplývajú zo znalosti daného odboru. To, čo všetko k plisovaniu potrebujeme, sme zistili až časom. Ide napríklad o rôzne veľké drievka, popruhy, pevné gumičky, rolky, závažia, no hlavne papierové formy, v ktorých sa plisuje.

Po zaobstaraní vybavenia prišlo druhé ťažké obdobie a to učenie sa samotnému plisovaniu. To nám dalo poriadne zabrať, keďže sa jednalo v podstate o súvislý rok, kedy sme nič nevyprodukovali, len sme sa učili správne a kvalitne plisovať.  Bol to stále dookola pokus a omyl. Ak mám zo všetkých tých momentov spomenúť jeden, tak je to určite prvá zákazka plisovania látok. Išlo o 1 cm stojatého plisse na sukňu, ktorá sa mala skladať z troch dielov. Látka nám ráno prišla a na druhý deň si chceli už prísť po ňu. Nevedeli sme, ako na to, nemali sme správny postup, nešlo nám to, boli sme zúfalí a nešťastní. Keď sme na to ako tak prišli, tak sme po otvorení formy zistili, že nám sklady preskočili a vznikla nevyplisovaná medzera. Látku sme museli následne celú dôkladne vyžehliť do rovna, čo trvá pomerne dlho  a znova ju vyplisovať. Tieto tri látky sme úspešne vyplisovali niečo po 3. hodine v noci. Boli sme úplne vyčerpaní, no šťastní, že sme to nejako  zvládli. Ráno o 7 si po látky prišla zákazníčka, skontrolovala ich, povedala, že je spokojná a že zajtra donesie latky na 10 takýchto sukní. Vtedy sme si povedali „aha, tak asi to má zmysel“.  Potvrdilo sa nám, že sebazaprenie a hlavne tvrdá drina sa vyplatí.  Plissé nás teda na začiatku poriadne vybičovalo. Vyžiadalo si veľa síl, práce, nadšenia, odhodlania a samoštúdia. Základom všetkého je to v začiatkoch nevzdať a vytrvať v tom, čo sa učíte robiť. Tie začiatky otestujú človeka, či má reálny záujem a vôľu robiť to, do čoho sa púšťa.

4.Dnešné deti a mládež poväčšine netušia, ako sa sukne a oblečenie, ktoré nosia, vyrábajú. Máte skúsenosti s tým, že vás žiadali o akúsi exkurziu po vašom ateliéri, alebo skúsenosti s takou zvedavosťou?

 O samotnú exkurziu plisovania nás ešte nikto nežiadal. Avšak v ateliéri sme už mali dvoch praktikantov, ktorí si vybrali našu firmu ako miesto výkonu odbornej praxe. Išlo o stredoškolského študenta odevného návrhárstva a vysokoškoláčku, študujúcu odevný dizajn na univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Bola to pre nás veľká česť a zároveň zodpovednosť učiť niekoho, kto je len o pár rokov mladší, ako my. Títo dvaja ľudia mali záujem sa niečo nové naučiť, čo nás príjemne prekvapilo. Nechceli len papier s pečiatkou, že prax absolvovali, ale mali záujem k nám aj reálne chodiť. V ateliéri si vyskúšali prácu s plisovaným materiálom, učili sa ich spracovávať a šiť a na konci si odniesli svoje prvé plisované produkty vyrobene pod našou taktovkou. Vďaka nim sme trosku zistili, ako v súčasnej dobe funguje školstvo v tomto odvetví. Študenti majú veľmi málo poznatkov z reality a vo veľkej miere vytvárajú veci, ktoré nie sú reálne použiteľné a nositeľné. Nedbá sa na to, aby bol výrobok dlhodobo využiteľný a kvalitne vyrobený, ale aby ho vedeli krásne nakresliť a aby vyzeral čo najviac uletene na mole. A to je smutné.

5.Ako dlho trvá výroba jednej plisovanej sukne?

 Celková dĺžka výroby sa líši a záleží od typu sukne – či sa jedná o rovnú ležatú, stojatú, protiskladovú, štvrťkruhovú, kruhovú, prípadne veľkú kruhovú na druhú z 10 metrov látky. Každý tento typ sa inak plisuje a spracováva. Bežne výroba trvá od 2 dní do 5 týždňov, v záležitosti od celkovej náročnosti.

 

6.Aké boli reakcie vášho okolia na to, že ste sa rozhodli podnikať na Slovensku? Všade počuť len sťažnosti a negatívne informácie o podnikaní u nás, čo veľkú časť mladých odrádza od vlastných projektov, alebo sa nestretnú s porozumením vo svojom okolí.

 Takto, napíšme Vám náš pohľad na podnikanie na Slovensku. Veľa ľudí si myslí, že je ľahšie podnikať, alebo pôsobiť,  povedzme na západe alebo v okolitých štátoch. No nemusí to byť úplne pravda. Je tam väčší trh, vyššia konkurencia, vyššie vstupné náklady, viac možností výberu pre spotrebiteľa, vyššie nároky na celkovú kvalitu a podobne. Medzi také hlavné výhody podnikania a zotrvania na Slovensku patria určite nižšie výdavky na chod firmy, taktiež nižšie náklady na živobytie a možnosť absolvovať celý administratívny ceremoniál pri začiatku podnikania v slovenčine, čo je jednoduchšie. Dnes je vďaka internetu a kuriérskym službám v podstate jedno, odkiaľ pochádzate alebo kde tvoríte. Ľudia majú možnosť sa o vás dozvedieť napríklad už len tak, že dlhodobo obohacujete sociálne siete kvalitným obsahom s pozitívnym príbehom. Slovensko je štát s malým množstvom obyvateľov, takže je jasné, že tu nie je taká veľká kúpna sila, ako v iných krajinách. Samozrejme, je tu byrokracia, milión papierov, kopu odrádzajúcich vplyvov, každý tlačí cenu na minimum alebo chce maximálnu kvalitu za minimálnu cenu. No napriek tomu si myslíme, že na Slovensku sa dá zostať a podnikať.

Máme pocit, že vyššie spomínané sa každý rok zlepšuje, mení sa pohľad ľudí na veci. Tým, že sa presycuje trh nekvalitou a stále viac sa hovorí o podmienkach, v akých sa veci vyrábajú, tak to ľudia nechcú podporovať, ale práve naopak, chcú sa odlíšiť a zároveň byť ohľaduplnejší a lepší k sebe, k druhým a k planéte. Ľudia by si mali uvedomiť, čo všetko obsahuje výsledná suma za produkt alebo službu vyššej, vysokej a odbornej kvality. .Aj keď tu sa zas ľahko dostávame k tomu, že tak, ako na východe, tak aj na západe je veľa vecí, alebo služieb, ktoré sú drahé, no ich spracovanie alebo celková výroba tomu nezodpovedá. Zavádzanie, klamanie a okrádanie zákazníka sa deje bohužiaľ všade, nie len na Slovensku. Mnoho vecí má krásny obal, no obsah je zhnitý. My sa snažíme netvoriť okolo seba násilné pozlátko. Chceme to byť my, náš príbeh a náš proces výroby. Chceme aby za nás hovorili naše jedinečné výrobky a ich kvalita.

Sme toho názoru že ak všetci dobrí a nadaní ľudia odídu zo Slovenska, tak kto tu ostane?! Pozrite sa na to takto. Nemáme tu žiadnu vojnu, nemusíme sa báť ísť len tak do mesta alebo do obchodu na nákup. Máme dostatok jedla, vody, elektrickej energie. Slovensko je krásna krajina a tak ako každá, aj naša má svoje pozitívne a negatívne stránky. Je na každom z nás, ktorú stránku si osvojíme a budeme ju intenzívnejšie vnímať.

7.Stáva sa vám počas komunikácie ohľadom výroby a vyberania látok, že sa nezhodnete? Ako to riešite? Kto prišiel ako prvý s nápadom skúsiť plisovanie? Bolo to takým štýlom prehovárania jeden druhého? 🙂

 Jasné, že sa nám stáva, že sa nezhodneme 😀 . Ale tak to má byť, aby sa prišlo stále s iným pohľadom na vec a mohlo dochádzať k napredovaniu. My všetko spolu riešime a veľa sa rozprávame. Nie je vec, ktorú by sme nedokázali spoločne zvládnuť. Sme odmala spolu, rozumieme si a vieme, čo na toho druhého zaberá.  Ak aj vznikne nejaký konflikt, tak sa vypočujeme navzájom, vymeníme si názory , ktoré stále dospejú k nejakému úspešnému záveru. Vždy sa nám podarí spoločne sa dohodnúť. Nechodíme si odrobiť 8 hodín do práce, ktorá nás nebaví, my to robiť chceme, baví nás to, je to naše spoločné dielo a chceme napredovať. Neviem už, kto z nás dvoch prišiel s nápadom plisovania, ale je podstatné,  že obaja sme súhlasili, chceli sme do toho ísť, sme tu spolu a chceme napredovať. My sme už pár rokov predtým vedeli, že chceme spolu podnikať, mať odevnú značku, len sme nevedeli, na čo konkrétne sa v našej tvorbe zameriame. Po zistení toho, že plisovanie je niečo úplne iné, úzkoprofilové, sme sa rozhodli do toho pustiť. Môžem povedať za obidvoch, že odkedy sme s tým prišli, ani jeden nezapochyboval, či to bolo správne rozhodnutie.

 

8.Čo vaše plány do budúcna? Ako vnímate vy rozmach a návrat tradičných spôsobov výroby rôznych výrobkov akéhokoľvek charakteru a zvýšený záujem o tradície a folklór? Nemáte v pláne neskôr zaviesť aj nejaké kurzy plisovania?

Teší nás, že sa konečne propaguje niečo, čo je naše slovenské. Je to niečo, čo tvorí našu kultúru, vzácne dedičstvo a mali by sme byť právom na to hrdí. Konečne sme si začali vážiť a pýšiť sa niečím, čo pochádza od nás a nie z iných západných krajín. Prepracovanosť našich výšiviek je dokonalá ukážka šikovnosti a zručnosti slovenských rúk. Boli by sme radi, keby tento trend vydržal čo najdlhšie, lebo si myslíme, že sa oplatí tieto naše krásy propagovať. Mohlo by to zájsť až tak ďaleko, aby sa o to začali prirodzene zaujímať mladí ľudia, mali potrebu to uchovávať a študovať to. Odvrátenú stránku vidíme v tom, že niektorí sa až nasilu snažia robiť všetko folklórne ladené, čo pôsobí už gýčovo. Napríklad na obyčajné „kraťasy“ z veľkoskladu našívajú folklórne stuhy. Čo majú kraťase spoločné s folklórom?! Ale to už necháme na každého vkuse.

Čo sa tyka našich plánov do budúcna, tak tých je naozaj veľa. Dúfam, že nám na ne jeden život bude stačiť  😀

Aktuálne je naším cieľom dostať sa na zahraničný trh. Sme radi, keď môžeme prostredníctvom našej práce vzdelávať ľudí a ukazovať im, čo všetko výroba obnáša. Ak by sme si mali trošku v snoch uletieť, tak určite je to obliecť nejakú celosvetovo známu osobnosť, možno herečku na nejaké odovzdávanie cien. Prioritne sa chceme aj naďalej venovať plisovaniu, zviditeľňovať ho a propagovať našu tvorbu a príbeh. Budeme radi, ak nás budete sledovať, podporovať a kúpite si naše produkty, aby sme aj vďaka vám mohli napredovať 🙂

Kurzy plisovania neplánujeme ponúkať,  no chceli by sme v budúcnosti zaviesť kurzy šitia, možno vlastnú školu a zriadiť múzeum plisovania . Tak držte palce!

Karolínke aj Michalovi prajem všetko len to dobré, ďakujem im a už teraz sa teším na ďalšie kapitoly ich príbehu tvorby! 🙂

fotky: Jankiv Siblings archív

To máte tak. Rada píšem, rada premýšľam, rada sa informujem, rada sa zhováram o všetkom možnom… A ešte radšej toto všetko posúvam ďalej. :). A čo je najdôležitejšie pre mňa, napriek tomu, že nie som ešte mamina, chcem ubezpečiť všetky mamičk, ktoré k nám prídu na “návštevu” webu, že sú skvelé a pre svoje deti to najlepšie a že napriek zodpovednosti, ktorá z materstva plynie, netreba zabúdať na humor a nadhľad. Predsa sa jedna matka nescvokne 🙂

Komentáre

komentáre