utorok , 13 november 2018
Home / Dieťa / Budem mama – absolútne nečakané zistenie

Budem mama – absolútne nečakané zistenie

Opäť tu máme príbeh jednej mamičky. Rozpráva o tom, že nie vždy je všetko tak, ako by človek čakal. Ale napriek tomu sa s tým dokázala popasovať…

Volám sa Milka a môj život sa obrátil naruby v jednu krásnu noc. Bola som študentkou na výške a v období, kedy sme mali medzi skúškami, ma kamarátky vytiahli na párty.

Nebolo to nič nezvyčajné, na podobné flámy sme chodili vždy, keď nám to skúškové dovolilo. Táto noc však bola iná. Bola som unavená, pripitá a vtedy sa tam zjavil on. Bola som doňho platonicky zamilovaná už od začiatku školy. Ani neviem ako a už bol pri mne a bozkával ma. Klasika. Snažil sa o ďalší zárez, no to mi došlo až neskôr.  V tom momente som z neho bola celá paf, až tak, že som s ním bez slova zo žúrky odišla a skončili sme uňho doma. Vedľa v izbe mal brata, ale to mu nejak neprekážalo. Začal ma zase zvádzať, a je jasné, ako to dopadlo…

Ráno som sa prebrala so strašnou opicou. On ešte spal, tak som sa obliekla, nechala mu odkaz, nech mi zavolá a že vie, kde ma nájde. Neozval sa však celý deň. Ani ďalší… Až o tri dni som ho stretla na chodbe školy a už sa oblizoval s inou… zabolelo to… viac ako som čakala. No s odstupom času sa len dívam na to, aká som bola hlúpa. Veď som videla xy filmov, kde dievča skončilo podobne ako ja.  Ale stalo sa.

Tri mesiace bolo viac-menej všetko po starom, no onedlho som si už na sebe všimla zmeny. Áno, aj doktor sa ma pýtal, ako to, že som si nevšimla, že som tehotná. Žiaľ, už od detstva som mala veľké problémy s obličkami a celkovo aj časté zápaly močových ciest, takže čo sa aj môjho cyklu týkalo, bol strašne nepravidelný. Čiže jeho absencia ma nerozhodila. Až po takmer štyroch mesiacoch som to zistila.

Bola som v takom šoku, že som nevedela, čo skôr mám robiť. Najlepšia kamaráta mi radila, aby som mu to povedala a žiadala od neho pomoc a podobne. Ja som vedela, že si bábo nechám. Nielen preto, že už bolo na prerušenie tehotenstva neskoro, ale preto, že by som s tým nevedela žiť. Veď je to kúsok mňa.

Rozhodla som sa to tomu donchuanovi povedať. A urobil niečo, čo som nečakal. Vysmial ma. Ponížil pred svojimi kamarátmi. Že neverí, že by to bolo jeho, veď on si dáva pozor, a bohvie s kým som spala a chcem to hodiť naňho. Neverila som vlastným ušiam, ale rozhodla som sa to neriešiť. Pochopila som, že takéhoto otca by som pre svoje dieťa ani nechcela.

Lenže čo teraz? Vrátila som sa naspäť k mame. O otca som prišla pred dvoma rokmi. Vedela som, že do mňa vkladala nádej, že budem žiť lepšie ako oni dvaja, že nebudem drieť tak, ako môj otec, skoro až do smrti. Ale mama prijala to s kľudom. Skoro dokonca s nadšením. A pomohla mi a veľmi.

Pomáhala mi s malou kedykoľvek som potrebovala. Bola skvelou maminou aj babkou. Bez nej by som to nezvládla. Čiže za mnohé ďakujem len a len jej.

A čo otec malej? Zara má už 4 roky a zrazu sa ozval, že ju chce spoznať a brávať si ju a podobne. Lenže má smolu. Zara má mňa a maminu a takého chrapúňa k životu nepotrebuje.

Možno je to odo mňa sebecké, že jej odopieram spoznať ho. Ale on ju zaprel a ešte nebola ani na svete. Verím, že je jej lepšie bez neho.

foto: pixabay

Som mamou úžasného chlapčeka, ktorý ma mnohému naučil. Veľa informácií som získala práve vďaka nemu, keď som prehľadávala internet.
Baví ma písanie a získavanie nových poznatkov. Takisto rada stretávam nových ľudí a vo voľnom čase dokonca aj háčkujem. Snažím sa byť ako mama širokospektrálna. 🙂

Komentáre

komentáre