štvrtok , 24 júna 2021
Home / Zaujímavosti / Rozhovory / Bez cenzúry: Rozhovor s tromi učiteľmi na tému súčasného stavu školstva (Školstvo 4. časť)

Bez cenzúry: Rozhovor s tromi učiteľmi na tému súčasného stavu školstva (Školstvo 4. časť)

Hovorí sa, že školstvo je v zlom, dokonca v dezolátnom stave, že záujem študentov oučiteľské povolanie obsadzuje najnižšie priečky v rebríčku vysokých škôl a že pod vplyvom reforiem sa pedagogickí zamestnanci dostávajú na hranicu fyzických, často aj psychických síl…..  

 Tiež sa hovorí: …. aj keď je pravda len jedna, môže mať veľa podôb.

Prinášame Vám pohľad  troch pedagógov s rôznou dĺžkou učiteľskej praxe, zameraním a geografickým pôsobením, ktorí odpovedajú na aktuálne otázky týkajúce sa školstva, žiakov a školstvu nadradených inštitúcií.     

 1. Skúste porovnať Vaše učiteľské pôsobenie na začiatku praxe a teraz. Čo sa zmenilo a čo ostalo rovnaké? 

Pani Dagmar, 11 rokov praxe, Hlohovec, aprobácia: anglický jazyk a chémia, 2. stupeň základných škôl: Začínala som pred 15 rokmi – pred reformou. Na materskú som odišla pri zavádzaní prvej reformy. Cieľ vzdelávania, žiaci, aj my, učitelia, sme v podstate stále rovnakí. Mení sa doba (aj keď to znie ako fráza), nároky spoločnosti, možnosti a vymoženosti. Deti dnes majú širšie možnosti prístupu k informáciám, technike a pod. Čo sa týka školstva samotného – zmena osnov, učebníc, zavedenie školských vzdelávacích programov. Pre mňa samotnú bolo zavádzanie zmien chaotické, neboli sme na to pripravení, nevedeli sme, čo vlastne od nás chcú. Školy dostali možnosť časť vyučovacích hodín využiť podľa seba, ale tým vlastne dochádza k tomu, že základné školy nemajú rovnaký počet hodín pre jednotlivé premety, resp. môžu mať aj iné predmety. Ja osobne si myslím, že základné vzdelanie by mali dostať všetci rovnaké a variabilita by mala byť až na stredných školách.  

Pán Peter, 22 rokov praxe, Podvysoká (okres Čadca), aprobácia: 1.stupeň základných škôl: Na začiatku som bol veľmi nabudený. Konečne som sa dostal zo školy a chcel som ukázať, čo všetko viem. Postupne človek zistí, ako to chodí, takže je jasné, že na to nejako zareaguje. Dnes som rád, že mám také krásne povolanie. Ono je podstatný rozdiel, či chodí človek do práce rád alebo nie. O to viac ma mrzí, keď vidím, ako tým, ktorí o školstve rozhodujú, na ňom až veľmi málo záleží. Veľmi sa zmenili technológie a ich využitie, po 20 rokoch sme úplne niekde inde. 

Pani Marta, 32 rokov praxe, Liptovský Mikuláš, aprobácia slovenský jazyk a estetická výchova, učiteľstvo pre školy II. cyklu: V 80. a 90. rokoch sme mali školský systém a školstvo na výbornej úrovni. 13 rokov som učila na stredných odborných učilištiach, ktoré vychovávali odborníkov pre prax. Boli úzko prepojené s veľkými priemyselnými a poľnohospodárskymi podnikmi, kde žiaci nadobúdali praktické zručnosti v strediskách praktického vyučovania. Tieto učňov aj materiálne zabezpečovali a motivovali formou mesačných odmien podľa dosiahnutých výsledkov. Spravidla sa striedal týždeň teoretického vyučovania stýždňom praxe. Existovali pedagogické trojky – učiteľ, majster odborného výcviku avychovávateľ (ak študent býval na internáte). Dnes sa ako novinka a experiment podľa vzorov zo zahraničia zavádza duálne vzdelávanie, akoby tu nikdy neexistovalo. S krachom často veľmi úspešných a v zahraničí renomovaných strojárskych, textilných a iných podnikov, is krachom poľnohospodárskej sebestačnosti, padlo na kolená i učňovské školstvo.  

Samozrejmosťou boli napr. aj metodické príručky k jednotlivým učebniciam, čo bola veľká pomoc pre začínajúcich učiteľov. Obviňovať za terajší stav demokraticky zvolené vlády by bolo najjednoduchšie, hoci socialistický, direktívny systém riadenia rezortu im pretrvával desaťročia. My, učitelia, sme mali byť radikálnejší od roku 1989. No naša výbava, slušná výchova, spôsobila, že sme bojovali ako don Quijote s veternými mlynmi. 

Súčasných zmien je veľa. Napríklad učitelia sú dnes aktívnejší vo vzťahu k vláde a študenti k učiteľom 🙂 .

Rovnaké? Staré budovy škôl, ktoré sa postupne rekonštruujú. No učiteľ je stále polyhistor (pedagóg, vychovávateľ, často úradník, metodik, psychológ, špeciálny pedagóg, pedagogický asistent, a.). 

Škola2 

2. Škola je inštitúcia, ktorá má plniť vzdelávaciu a výchovnú funkciu. O tej vzdelávacej niet pochýb, nezabúda sa však v poslednej dobe na tú výchovnú?  

Pani Dagmar, Hlohovec: Je pravda, že aj vďaka rôznym testovaniam sa veľký dôraz kladie na výkon žiakov, ale aj popri tom si práve čoraz viac uvedomujem potrebu vychovávať deti v škole viac ako inokedy. Možno je to aj tým, že rodičia majú v dnešnej dobe na deti menej času, prišla akási „uvoľnenosť“ vo výchove, je tu vplyv internetu, najmä sociálnych sietí. Takže výchovná funkcia školy má stále svoje opodstatnenie. Určite má na plnenie funkcií vplyv aj to, akú má škola víziu, či jej naozaj záleží len na výsledkoch a popredných miestach v rôznych tabuľkách, alebo či dáva aj priestor  veciam „nemerateľným“.  

Školstvo-Dada-výchova3

Pán Peter, Podvysoká:  Ťažko sa to hodnotí, pretože to skutočne záleží na konkrétnej škole a konkrétnom učiteľovi. Ale áno, mám ten pocit, že sa začal dávať príliš veľký dôraz na výsledky testovaní. Myslím si, že by sa s deťmi malo omnoho viac rozprávať. Nielen o učive, ale o bežných veciach, o tom, čo ich teší i trápi. Aj o tom, čo im nie je jasné, alebo v tom majú jasno až príliš. Minule som čítal, že existuje nejaký najšťastnejší kmeň niekde v Južnej Amerike. Oni sa rozprávajú aj v noci. 

Škola-výchovná funkcia

Pani Marta, Liptovský Mikuláš: Vzdelanie a výchova sú pre mňa neoddeliteľné. Vo vedomostiach je vždy obsiahnutý aj výchovný moment. A v každom zvládnutom výchovnom probléme sa poučia, dúfajme, všetci zúčastnení. To je tá nezaplatiteľná škola života :-). No škola nie je ostrovom samým pre seba. Ťažisko výchovy je v rodine, lebo tá má najväčšiu pôsobnosť, najväčší vplyv na žiaka. Veď dieťa je ňou všestranne, a hlavne citovo, formované od narodenia (a geneticky i pred ním). 

Śkolstvo-Dadavýchova

3. Akú úlohu by mal plniť rodič v procese vzdelávania svojho dieťaťa?  

Pani Dagmar, Hlohovec: Mal byť partnerom pre učiteľov, bez spolupráce  škola – rodič bude snaženie učiteľa menej efektívne, v niektorých prípadoch aj zbytočné. Rodič musí mať k učiteľom svojho dieťaťa dôveru, bez toho to nejde. Pri stretnutí s rodičmi sa snažím, aby chápali, že nám ide spoločne o dobro ich dieťaťa. Dieťa by malo cítiť aj od rodičov úctu k učiteľom, a nie naopak. 

Pán Peter, Podvysoká: Mal by svojmu dieťaťu pomôcť tým, že sa bude zaujímať, ako sa mu darí. Nielen v škole, ale aj mimo nej. Nemal by oddeliť školu od všetkého ostatného. Určite by mal byť k nemu aj kritický, aj ho pochváliť, ak je za čo. Často je to chodenie po tenkom ľade. Čo zaberie u jedného, u druhého to môže byť úplne inak. Tak to môže byť aj v rodine s viacerými deťmi. A teraz si predstavte triedu, kde ich je 20. 

Pani Marta, Liptovský Mikuláš: Hlavne výchovnú (ako to vyplýva z 2.odpovede), motivačnú a kontrolnú. Je smutné, ak rodič musí suplovať učiteľa, veď mnohí rodičia na to nemajú vzdelanie, ani vedomosti. Na 2.strane často chýba záujem rodiny o spoluprácu so školou, z neúspechu dieťaťa je potom obviňovaný učiteľ, hoci z rôznych dôvodov zlyháva rodič. 

Škola-rodičiaDada

4. Hovorí sa, že dnešné deti sú iné ako tie kedysi. Súhlasíte stýmto výrokom aak áno, čo podľa Vás stojí za touto zmenou? 

Pani Dagmar, Hlohovec: Deti sú vpodstate stále rovnaké – spontánne, objavujúce, kreatívne, túžiace po poznaní, po dialógu. Vzdialenosť medzi učiteľom ažiakom je dnes menšia, deti sa viac pýtajú, majú viac vstupných informácií, ako sme mali my. Na druhej strane trochu cítim, že prirodzená autorita voči starším sa vytráca. Deti sú menej vytrvalé asamostatné. Pre väčšinu dnešných detí sú všetky veci dosiahnuteľné (myslím materiálne). Za zmenou dnešných detí stojíme aj my, dospelí. 

Pán Peter, Podvysoká: Aktoré generácie boli rovnaké? Buďme úprimní, akí by sme boli my, keby sme boli nimi? Boli by sme takí, že by nám doma ležal pri počítači mobilný telefón amy by sme sa hrali vonku skamarátmi guľôčky, na “skovky” aopekali špekáčiky?! Prispôsobujú sa svetu, vktorom žijú, majú omnoho viac možností. Ale tiež je to individuálne. Veľa záleží od stimulov. Zo školy, zrodiny, zokolia. Ja by som nad nimi nelámal palicu. Mnohé sú veľmi šikovné, cieľavedomé, majú svoje sny aidú za nimi. 

Školatabula rassa

Pani Marta, Liptovský Mikuláš: Deti sú vždy deti :-), tabula rasa. Aké si ich vychovávame aako vzdeláme, také ich máme :-). Každé dieťa je vo svojej podstate dobré aje osobnosť. Na SŠ aj dobrý partner do debaty. Aj najväčší „grázli“ dokážu pri láskavom, empatickom prístupe aza pomoci dospelého doslova zázraky. Vškole sa to ešte dá, lebo žiak-študent je vo vývoji. Vedela by som uviesť príklady zpraxe výchovnej poradkyne. Áno, dnes sú deti iné, lebo doba je iná. Ony sú jej anaším zrkadlom. Len ich neobviňujme za to, aké sú… aj keď od malička sa musia učiť niesť zodpovednosť za seba. No lietame vtom všetci :-). Podľa vedeckých výskumov IQ naprieč populáciou stúplo vplyvom informačných technológií adeti sú dnes múdrejšie. Podľa mňa: vniečom áno :-), vniečom nie. Ačo EQ (emocionálny kvocient)? Kde je príčina narastania detskej kriminality? Ďalšia veľká téma. 

5. Vposlednej dobe spoločnosťou rezonovalo hneď niekoľko štrajkov učiteľov. Ozývali sa mnohé hlasy, ktoré spedagogickou obcou súhlasili, iné zase nie. Na jednej strane stála klesajúca úroveň kvality vzdelanosti na Slovensku, kratšia pracovná doba učiteľov, ťažko merateľný výsledok ich výkonu. Súhlasíte stým, že výsledkom súčasného vzdelávacieho procesu je jeho nižšia kvalita, aak áno, ako si tento jav vysvetľujete? 

Pani Dagmar, Hlohovec: Vnímam to tak, že žiaci majú vedomosti menšie, ako keď som začínala. Otázne je, či to, čo od nich vškole chceme, je naozaj nevyhnutné pre ich ďalšie fungovanie vživote aich budúcej pracovnej činnosti. Mám pocit, že dnešným deťom chýbajú skôr praktické vedomosti, bežné poznatky zo života. My sme možno viac pozorovali, zisťovali sami, ako veci fungujú, anehľadali všetko na internete. 

Pán Peter, Podvyso: Ak sa voblasti vzdelávania porovnávame sinými štátmi, je pravdou, že skôr obsadzujeme tie nižšie priečky. Tu by mali nastúpiť inštitúcie, ktoré za to nesú zodpovednosť, pretože oni nastavujú systém. Ministerstvo školstva, Štátny pedagogický ústav, Štátna školská inšpekcia aďalšie. Štrajk bol aj otomto. Nemám pocit, že by však toto zaujímalo verejnosť, lebo sú to všetko odborné veci. Ači sa bude niekto hnevať alebo nie, je to predovšetkým otázka peňazí. Štát jednoducho veľmi slabo podporuje vzdelávanie, skôr vyzerá, že mu vyhovuje tento status. Avňom je aj množstvo pijavíc, ktoré sú na školstvo napichnuté. Napr. mesačne dáva štát na internet na školách 430 000 eur, aj keď má mizernú kvalitu. Prečo? 

Pani Marta, Liptovský Mikuláš: Nesúhlasím. Kvalita vzdelávacieho procesu nie je nižšia, lebo jeho garantom je učiteľ. Kvalita učiteľa nezávisí od politického systému, ani od úrovne ekonomiky. Včase socializmu som mala šťastie na mnohých perfektných, tvorivých učiteľov, ktorí učili, aj podľa dnešných kritérií, veľmi moderne aefektívne. Nižšia je vedomostná úroveň súčasných absolventov ZŠ A. A to ešte v  90. rokoch naši priemerní študenti patrili na zahraničných školách medzi elitu (ak mali rodičia na ne peniaze). Príčin tejto negatívnej zmeny je viac. Aspoň jeden príklad: zle, nelogicky postavený štátny vzdelávací program (učebné osnovy) pre vyučovací predmet aknemu učebnice takéhoto charakteru. Protesty nás, učiteľov, boli ignorované. Na jednej búrlivej konferencii knovej učebnici literatúry sme povedali, že na dôchodku sa budeme hanbiť za to, čo sme pripustili. Apomaly je to tu. Mali sme byť oveľa radikálnejší. 

6. Na druhej strane barikády stoja podhodnotení pedagogickí aj nepedagogickí zamestnanci, ktorí  čelia zvyšujúcim sa odborným nárokom, dlhšej pracovnej dobe, ktorá sa nevzťahuje len na počet odučených hodín, ale predovšetkým na mimoškolskú činnosť. Všetky tieto aspekty vedú k výraznému nezáujmu študentov oučiteľské povolanie, ako aj ku skorému vyhoreniu pedagógov vpraxi. Čo by Vám vašu prácu uľahčilo anaopak, čo ju výrazne komplikuje?  

Pani Dagmar, Hlohovec: Najviac nám našu prácu komplikujú neustále zavádzanie „noviniek“ vškolstve. Vpriebehu necelých 10 rokov sme 2x tvorili aprerábali školské vzdelávacie programy, namiesto normálneho azmysluplného vzdelávania sme sa museli pustiť do „zbierania“ kreditov. Mne osobne by moju prácu uľahčilo priebežné asystematické ďalšie vzdelávanie učiteľov. Napr. aj čo sa týka rôznych inovatívnych metód pri výučbe svojich predmetov, tiež práce so začlenenými žiakmi apod.  

Pán Peter, Podvysoká: Mne osobne prácu sťažuje aj nedôvera vinštitúcie, ktoré školstvo riadia. Pre niekoho to môže byť banalita, ale pre mňa je frustrujúce, keď máme takého ministra, ako je pán Plavčan. Školstvo je zanedbané apotrebuje reštart. Keď však viete, kto je na čele rezortu akto za ním stojí, nemáte ztoho vôbec radosť. Ja mám šťastie, že pôsobím na škole, kde máme výborné vedenie, škola napreduje amáme výsledky. Som tam spokojný. Ale je to skôr výnimka, ato je zlé. 

ŠkolaPeťo

Pani Marta, Liptovský Mikuláš: Celý učiteľský život ma trápili predimenzované triedy na slovenskom jazyku: 30-40 žiakov vtriede. Vsystéme jazykového vzdelávania bol materinský jazyk vtomto diskriminovaný, lebo na cudzích jazykoch (a väčšine predmetov) sa trieda rozdelila medzi 2-3 učiteľov. Slovenčinár mal amá veľa predpísaných písomiek (slohy, diktáty, maturitné práce, vstupné avýstupné testy, literárne testy zvlastnej iniciatívy lebo ťažiskom maturity bola literatúra), takže bol neustále zavalený apreťažený opravami. Problém sa vyriešil sám, vtriedach sú teraz polovičné počty žiakov slabé populačné ročníky (a veľa nových škôl).

Zavedenie kreditného systému dopadlo na starších učiteľov ako Damoklov meč – spústa absolvovaných užitočných vzdelávaní sa im anulovalo tým, že sa za nimi spravila hrubá čiara. “Pachtenie sa” za kreditmi (často z tých  istých vzdelávaní), kvôli zvýšeniu platu, bolo vyčerpávajúce.

7. Niektoré štáty proti problémom pedagógov bojujú novými prostriedkami: zaradenie takzvanej učiteľskej prestávky po odučení 5-6 rokov, kedy sa učiteľ zúčastňuje na nepedagogickej školskej činnosti (Poľsko) alebo znížením počtu vyučovacích hodín týždenne po odučení určitého množstva rokov, keď sa skúsenejší učiteľ stáva akýmsi mentorom pre začínajúcich učiteľov (Grécko). Sú podobné novinky reformy súčasťou nášho školského systému? Privítali by ste ich? Máte nejaký vlastný návrh?  

Pani Dagmar, Hlohovec: Ja uvítam všetko, čo prispeje kskvalitneniu nášho školstva, ale prerušiť učiteľskú prax ako napr. vPoľsku avenovať sa  vzdelávaniu  alebo mať skúseného učiteľa-mentora by kriešeniu problémov mohlo pomôcť.  

Pán Peter, Podvysoká: Viete, oškolstve sa už povedalo toľko, že treba byť veľmi opatrný na každé jedno vyhlásenie zministerstva. Rozhodujúce je to, čo sa nakoniec reálne presadí. Predstavte si tiež, že by prešlo niečo ztoho, čo sama spomínate. Ako by to zobrala široká verejnosť?! Myslím, že problém môže byť aj vtom, že podobné starosti, ktoré sú vškolstve, sú aj vostatných oblastiach štátnej správy. Zoberte si situáciu vzdravotníctve, kultúre alebo armáde. Myslím si, že by mala byť veľká snaha skvalitniť naše školstvo. Ide ovytvorenie čo najlepších podmienok pre všetkých zainteresovaných. Prečo by mali byť ztoho učitelia vyňatí?!  

Pani Marta, Liptovský Mikuláš: Ospomínaných reformách (a všetky sú oprávnené), iďalších, sa hovorilo na diskusných fórach, učiteľských konferenciách, písali sme petície, no do praxe sa nič nedostalo, žiaľ. Ktorákoľvek ztých zmien vpraxi je veľmi potrebná.  

8. Keby ste mali čarovný prútik, čo by ste v školstve (mimo platov učiteľov, vzhľadom na fakt, že sa jedná o najčastejšie skloňovanú otázku) zmenili ako prvé? Čo si podľa Vás vyžaduje väčšiu pozornosť, pričom sa tomuto problému patričnej pozornosti nedostáva?

Školazáver

Pani Dagmar, Hlohovec: Zlepšiť kvalitu vzdelávania učiteľov a priniesť viac „praxe“ do škôl.   

Pán Peter, Podvysoká: Som presvedčený, že je veľký rozdiel vo vybavení škôl. Naša patrí medzi tie najlepšie.  Nie je to však zásluhou štátu, aj keď je školstvo štátne. Je to preto, že robíme rôzne projekty, od rekonštrukcie školy cez zháňanie počítačov, interaktívnych tabúľ a rôznych pomôcok až po získanie dopravného ihriska, školského ovocia a pod. Neviem, do akej miery majú ľudia predstavu, koľko to stojí energie a času. Predstavte si trebárs, že by policajti robili projekty, aby mali lepšie zbrane, kvalitnejšie oblečenie či vybavenejšie autá. Alebo sudcovia, aby mali zodpovedajúce  počítače, tlačiarne, nábytok či vymaľované súdne siene. V školstve sa to berie ako samozrejmosť. Ja by som ten čarovný prútik skôr použil na politikov, možno by sa trošku spamätali.  

Pani Marta, Liptovský Mikuláš: Konečne aspoň niečo z reforiem (7.bod) do praxe. Vyhorením trpia totiž nielen mnohí starší učitelia, ale aj veľa mladých, ktorí aj z tohto dôvodu rýchlejšie odchádzajú zo školstva. Kvalita do škôl – znamená viac odborníkov do každej školy: psychológ, dnes určite aj špeciálny pedagóg a viac pedagogických asistentov, garant záujmovej činnosti („skupinový vedúci“ v mojom detstve bol výborný), špecializovane centrá na tvorbu konkrétnych metodík a názorných pomôcok, školský právnik pre určitú oblasť, atď. Oslobodilo by to učiteľa od množstva činností, ktoré sú mimo priameho výchovno-vzdelávacieho procesu, alebo ho viditeľne spomaľujú. A skončili sme zase pri peniazoch, ktoré je do školstva potrebné investovať. 

zdroj foto: Pixabay, súkromný archív Peter Bernat, Facebook

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Komentáre

komentáre