štvrtok , 5 augusta 2021
Home / Dieťa / Batoľa / Ako sa vyvíja reč u dieťaťa?

Ako sa vyvíja reč u dieťaťa?

V spojení s rečou je dôležité ozrejmiť si sluchovú funkciu, zmysel. Na rozdiel od zraku je to totiž jeden z tých zmyslov, ktorý sa vyvíja už v mamičkinom brušku.

Kojenecké obdobie

Približne v období 1 mesiaca už rozlišuje  zvuky. Teda rozozná ľudský hlas od ostatných zvukov, čo mu napomáha k pomalej adaptácii na najbližšie prostredie aj mimo hmatu. Bäbätká uprednostňujú skôr vyššie hlasy, teda preto sa stáva, že ak sa dospelý ide prihovoriť bábätku, tak mimovoľne zvýši tóninu, ale samozrejme, nekričí. Okrem vyšších tónov deti v kojeneckom období uprednostňujú ženský hlas, čo dáva zmysel, keďže sú naviazané od počiatku na mamičku. Čo je zaujímavé, ak sa pozrieme na schopnosť rozoznať, odkiaľ zvuk pochádza, dieťa touto schopnosťou oplýva už v období 1 mesiaca, ale zároveň začne táto schopnosť miznúť a objaví sa neskôr až v 3 – 4 mesiacoch. Podľa pani Vágnerovej môže ísť o to, že práve od narodenia detičky reagujú skôr reflexne, pričom práve sluch je dôkazom toho, že sa neskôr reflexné správanie mení na učenie sa. Čo sa týka reči, už niekedy okolo 4. mesiaca dieťatko dokáže vydávať hlásky, teda fonémy. Schopnosť rozlišovať ich do 8. mesiaca klesne, pretože sa dovtedy naučí rozoznávať hlásky podľa zvuku a vzorca, ktorému sa naučilo od okolia. Teda nastupuje akási fáza tvorby pamäte a následným využívaním jej funkcie.

Zaujímavé na komunikácii medzi deťmi rôzneho veku je, že aj keď neovplývajú rovnakou slovnou zásobou, či verbálnou komunikačnou schopnosťou, vždy si rozumejú
Zaujímavé na komunikácii medzi deťmi rôzneho veku je, že aj keď neovplývajú rovnakou slovnou zásobou, či verbálnou komunikačnou schopnosťou, vždy si rozumejú

Medzi 6 a 8. mesiacom sú schopné vydávať už slabiky. Teda už začína pomaličky bľabotať. Napodobňujú zvuky, ktoré počujú. Učia sa napodobňovaniu. Občas, ak pozornejšie človek pozoruje bábätko v tomto období, všimne si, ako ho dieťatko pozoruje a podľa mojich vlastných skúseností je dobré, ak pri tom, ako na takéto maličké bábätka hovoríme, vyslovujeme jednotlivé slovíčka zreteľne, jasne a hľadíme mu do očiek. Ono tá komunikácia naberá úplne iné rozmery a jasne je vidno, ako si dieťatko kóduje do hlavičky spôsob vyslovovania a tvorby slovíčok. V období konca kojeneckého veku nastáva postupné skladanie slabík do slovíčok. A práve preto je dôležitý vývoj sluchu. Bez neho by sa reč netvorila. Určite nie jednoducho a zreteľne ( je rozdiel, ak dieťatko stratí sluch počas života, alebo sa bez sluchu narodí).

Batoľacie obdobie

V tomto období sa vyvíja sémantika, teda slovná zásoba u dieťatka. Dosť závisí od toho, ako sa s ním komunikuje. Ak sa s ním komunikuje správne, nie je problém pri tvorbe jednoduchých slovíčok. Postupne sa dieťa učí vyslovovať a skladať aj zložitejšie slová. Čo sa týka slovníkov, je prítomný pasívny slovník, teda slová, ktoré je schopné rozlíšiť (To je havo – vie, že ide o psa), a aktívny, teda slovník, ktorý samo využíva výslovnosť, tvorba, zacielenie prejavu). Oboje spolu úzko súvisí. Bez toho, aby rozumelo, čo sa mu hovorí, neradno čakať, že to bude vedieť samo vyjadriť. Oni obyčajne detičky v období po 1 roku dokážu zovšeobecňovať. Platí to najmä v jazyku. Tak, ako my dospelí máme pomenovanie na všetky aktivity a predmety, tak u detičiek v batoľacom období platí, že na viac vecí môže byť použitý jeden výraz. Napríklad Ham. Môže to byť: daj mi jesť, papám, jedlo, som hladný/á. Primárne vety, teda počiatok tvorby viet, môžeme zaradiť do obdobia 2 rokov. tam už dieťatko komunikuje viacslovnými vyjadreniami. (Daj sem, Nechcem to, Poď so mnou a tak ďalej). Snažia sa nimi o komunikáciu, v ktorej vyjadrujú činnosti, vlastníctvo vecí (moja bába), či bližšie pomenovanie vecí.

Sluch, tak potrebný pre rozvoj reči, je zmysel, ktorý sa vyvíja už v prenatálnom vývine
Sluch, tak potrebný pre rozvoj reči, je zmysel, ktorý sa vyvíja už v prenatálnom vývine

Prejav reči v neskoršom období je už spojený aj s tvorbou vlastných psychických prejavov. Vzhliadnuc na sémantickú stránku, tvorba slov je už viacmenej vyvinutá, dieťa napodobňuje naďalej to, čo počuje, ale už nenapodobňuje všetko. Ak aj niečo počuje a má to zopakovať, schopné je to zopakovať hneď po vypočutí. Dlhodobá pamäť sa zatiaľ len tvorí(nepliesť si podvedomie s vedomím, určité veci sú stále v podvedomí). Učí sa zároveň gramatickej správnosti, teda správnej výslovnosti slov a spojení v správnom  gramatickom tvare (žiadne veľká pes, ale veľký pes). Lepšie reaguje na podnety, vie si pomaličky tvoriť vlastný obraz, ktorý vie postupne aj predniesť. Všíma si vlastného prežívania a to je len dobre, núti ho to k akémusi sebauvedomeniu a následnému vyjadreniu sa.

zdroj:Marie Vágnerová – Vyvojová psychologie

zdroj obrázkov: pixabay

Komentáre

komentáre