piatok , 22 marec 2019
Home / Dieťa / Aktivity / Agus a príšerky: Už je tu pán Flat!

Agus a príšerky: Už je tu pán Flat!

Zoznámte sa s pánom Flatom!
Príšerkou, s ktorou je svet nielen zábavnejší, ale aj oveľa, oveľa lepší.
Začína sa bláznivá detská séria plná príšeriek. A prvý diel s názvom Už je tu pán Flat.

Ahojte, volám sa AGUS PIANOLA.
Ty to ešte nevieš, ale skôr či neskôr z nás budú priatelia. Až donedávna som bol celkom obyčajný chlapec: chodil som do školy, strácal slohové úlohy, zbožňoval pizzu…
No v deň, keď som spoznal pána Flata, sa všetko zmenilo. Ach, jasné, ty vlastne ešte nevieš, kto je pán Flat, však?
Prezradím ti iba toľko, že je to príšerka a odkedy sa usadil v mojej izbe, svet sa stal nielen zábavnejší, ale aj oveľa, oveľa lepší. Lenže aj oveľa komplikovanejší!

Knižka Agus a príšerky: Už je tu pán Flat je dobrodružstvo chlapca a príšeriek. Príbeh plný farebných obrázkov a komiksových bublín, takže sa dobre zabavia aj deti, ktoré až tak veľa nečítajú 🙂

Prečítajte si úryvok z knižky Agus a príšerky: Už je tu pán Flat:

Ledva som sa pred piatimi minútami zobudil, už som počul, ako mamka spieva svoju obohranú pesničku: „Čím skôr si uprac izbu.“ Počul som ju až z kuchyne, kde som dojedal raňajky, a neubránil som sa smiechu, pretože mi napadla tá najlepšia odpoveď: „Mami, keby si chcela, upracem si ju hneď,“ vyskočil som.
Samozrejme, nepovedala nič. Obidvaja sme totiž vedeli, že je neskoro a už musím ísť do školy.
„Keď sa vrátim, všetko dám do poriadku,“ ubezpečoval som ju, ale ona stále iba frflala.
Mamkina chorobná mánia pre poriadok očividne nemala žiadne opodstatnenie, lebo moja izba bola fakt v poriadku, aspoň mne sa zdalo.
Deň sa začal krikom a nedá sa povedať, že by sa to neskôr zlepšilo. Keď som prišiel do školy, videl som, že všetci moji spolužiaci prechádzajú z jednej strany na druhú a v rukách majú modré fascikle.
Nakoniec mi Lidia prezradila, že máme odovzdať všetky slohové práce, ktoré sme napísali za posledný polrok. Ale… kedy to oznámili? A prečo to neviem? Zakaždým sa to stane iba mne.
A Lidii, ktorá vždy urobí všetko správne, to pripadá srandovné. Musím uznať, že najhoršie na Lidii nebolo to, že je hrozne odporná a že sa jej páči, keď iným, a najmä mne, nič nevychádza.
Najhoršie na nej bolo, že bola moja susedka, keďže sme bývali nielen v jednom dome, ale dokonca na tom istom poschodí.
Bolo to strašné, lebo zakaždým, keď sa Lidia stretla s mojou mamou, vykvákala jej všetko, čo som neurobil a čo som mal urobiť, alebo to, čo som urobil a nemal som urobiť.
To bol ale krásny deň! Najprv mamka so svojou obohranou pesničkou, aby som si upratal izbu, a potom Lidia so slohovými prácami.
No ešte sa to neskončilo. O dve minúty vstúpila do triedy knihovníčka Emma a ani nemusela otvoriť ústa a ja som vedel, že si prišla po mňa. Deň predtým sme sa totiž hrali na schovávačku a zaliezol som do knižnice. Keď sa išli spolužiaci pozrieť, či ma tam náhodou nenájdu, rozbehol som sa von a vtedy som nechtiac zhodil niekoľko kníh. Myslel som si, že tam neskôr zájdem a všetko dám do poriadku, ale neurobil som to. Zabudol som.

Milan Buno

Komentáre

komentáre