sobota , 16 február 2019
Home / Dieťa / 13 vecí, ktoré odmieta robiť rodič mentálne zdravého dieťaťa

13 vecí, ktoré odmieta robiť rodič mentálne zdravého dieťaťa

Že dieťa plače, zlyhá, alebo sa v jeho živote objaví obdobie, kedy sa stane slabším neznamená, že je mentálne, psychicky choré.

Rovnováha je potrebná

V prípade mentálne, psychicky zdravého jedinca ide predovšetkým o nájdenie rovnováhy. Znamená to približne asi to, že môže zlyhať, ale nedovolí, aby mu jedno zlyhanie ovplyvnilo budúcnosť. Od malička deti učíme, ako sa vysporiadať s jednotlivými životnými situáciami. Je dobré ukázať aj vlatné slabosti, ale nie ej dobré zakladať si na nich.

Podľa psychoterapeutky Amy Morin k tomu, aby z dieťaťa vyrástol psychicky zdravý jedinec, je potrebné, aby sa rodičia určitých rodičovských praktík vzdali. A o aké ide?

1.Robenie z dieťaťa a budovanie v dieťati status obete

Že sa mu nepodarilo uspieť na písomke, v odpovedi, alebo v športe, z neho nerobí obeť. Zlyhávania a pochybenia sú súčasťou života. Treba dieťaťu ukázať, že napriek pádom, je vždy dostatočne silné na to, aby vstalo a šlo ďalej, bez ohľadu na to, ako ťažké to bude a čo to bude obnášať (ďalšie pády nevynímajúc)

2.Rodičovstvo bez viny

Podliehhať a ustupovať pocitu viny dieťa učí, že cítiť sa vinným je niečo netolerovateľné. Môže ich to naučiť ustupovať ľuďom, ktorí ich budú chcieť využívať, nebudú scchopní povedať Nie. (Príklad: Ak ma máš rád, toto urobíš. Tu je zreteľná hra s pocitom viny. Ak to dieťa neurobí, bude sa cítiť previnilo. A toto je neprijateľné, tu ide o hru so psychikou).

Je potrebné dieťa naučiť, že občas sa previnilo cítime všetci, ale nedovolíme tomuto pocitu ovládať naše zdravé úsudky.

3. Robenie z detí centrum vesmíru

Ak tak urobíte, dieťa môže nadobudnúť pocit, že keď to robia doma, tak aj všetci ostatní sú tu na to, aby sa o ne starali. A to v budúcnosti negatívne dopadne na ich sociálne vzťahy, pretože to už pre dospelého človeka prijateľné nie je. Priznajme si, do seba zahľadení dospeláci to príliš ďaleko nedosiahnu.

Učte deti, že sa majú zameriavať na to, čo môžu svetu ponúknuť, namiesto toho, aby sa učili, čo zo sveta môžu vyťažiť.

4.Dovolenie strachu, aby kontroloval rozhodnutia

Dieťa sa musí naučiť, že je občas potrebné postaviť sa zoči – voči strachu, vystúpiť z komfortnej zóny, aby sa niekam posunulo, niečo dokázalo, niekam sa dostalo. Starať sa a strachovať sa o deti je zdravé, pozná to každý rodič, ale nemalo by sa to prehnať natoľko, že si dieťa osvojí pocit, že sa strachu treba vyvarovať zakaždým, keď je čo i len v dohľade.

5.Dávanie dieťaťu nad sebou moc

Nechať dieťaťu moc rozhodovať o tom, čo sa bude jesť, či kam sa pôjde na výlet je niečo, čo dáva deťom väčšiu moc, než sú schopné udržať. Treba dieťa učiť prijímať pravidlá, požiadavky, občas si vypočuť niečo, čo nechcú počuť. Je potrebné zachovať v rodine hierarchiu, ale popritom dieťa naučiť robiť najskôr jednoduché rozhodnutia a tie ostatné nech sa naučí nechávať na rodičov. Nikdy z nich nerobiť bossa.

6.Očakávanie dokonalosti

Je dobré učiť deti, že je občas dobré aj v niečom zlyhať, že nemôžu byť zas úplne dokonalé vo všetkom. Ak sa budú snažiť byť najlepšou verziou seba samých, bude to pre ne to najlepšie, pretože ich pohľad na seba a výsledky nebude ovplyvňovať to, aké kritéria majú na nich ostatní.

7.Dovolenie deťom vyhýbať sa povinnostiam

Každý rodič túži po tom, aby si ich dieťa užilo detstvo naplno. Veď povinnosti počkajú na dospelosť. Ale treba si priznať, že deti, ktoré vykonávajú v ich veku vhodné aktivity spojené s povinnosťami, nie sú preťažené (napríklad 6 ročné dieťa už dokáže po sebe upratať, uložiť veci, neznamená to aktivity spojené s prácou pri prerábaní domu). Namiesto toho to v nich vytvorí schopnosť stať sa zodpovednými ľuďmi a to sa im , priznajme si, zíde.

8.Snaha dieťa úzkostlivo chrániť pred bolesťou

Úzkosť, smútok, to je to, čo je súčasťou života. Ak sa dieťa s týmito pocitmi stretne, dáva mu to možnosť naučiť sa v dospelosti zvládať citové nepohodlie. Poskytnite deťom svoje rady, svoju pomoc, svoje sprevádzanie , ktoré potrebujú, aby sa s týmito pocitmi naučili pracovať a tak nadobudli sebadôveru pri zvládaní životných protivenstiev.

9.Snaha cítiť zodpovednosť za ovládanie emócií vašich detí

Dieťa je individuálny jednotlivec, má svoje emócie a emočné stavy a tie občas potrebujú reguláciu, ale ak to bude večne robiť za nich rodič, teda povedzme tlmiť ich smútok, alebo sa bude snažiť zobúdzať v nich radosť, jediné, čo to dieťa naučí , je to, že sa stane závislým od druhých pri riadení svojich emócií. A tie sú predsa jeho a je teda nutné, aby sa ono samo s nimi stotožnilo, zosobnilo a naučilo sa s nimi pracovať a regulovať ich.

10.Snaha chrániť deti pred robením chýb

Napríklad nie je až tak nutné stále dieťaťu kontrolovať , či má všetko v taške zbalené, inak sa to samo nikdy nenaučí. Neuškodí občas nechať dieťa, nech to urobí samo a nech sa naučí, že činy majú dôsledky. Nerobte to drasticky, robte to opatrne a postupne. Napríklad aj taká jednoduchá vec, ako je mať zápisník v škole, do ktorého si zapisuje úlohy a povinnosti , pričom ho necháte, nech si doma samo skontroluje, čo má urobiť, aké úlohy má vypracovať a nekontrolovať to po ňom ešte dvakrát v ňom vybuduje status zodpovednosti a ak aj pochybí, poučí sa rýchlejšie, ako keď za neho večne všetko kontrolujú druhí len preto, aby sa vyhlo dôsledkom. A na to poučenie potrebuje priestor. V dospelosti zodpovednosť za jeho skutky nevezme nikto.

11.Dovolenie, aby si disciplínu zamenili za trestanie

Trestanie je, keď dieťa trpí za niečo zlé, čo urobilo. Disciplína ich učí, ako byť lepším. Vychovávať dieťa, ktoré sa bojí dostať do problémov nie je rovnaké, ako vychovávať dieťa, ktoré chce robiť správne rozhodnutia. Použite dôsledky , ktoré dieťaťu pomôžu rozvinúť jeho seba – disciplínu potrebnú pre robenie lepších volieb.

12.Skraty, aby sa vyhlo nepohodliu

Nie je dobré robiť veci za deti. Napríklad ustupovanie ich kvíleniu, že im niečo nejde. Pozná to mnoho rodičov. Stačí, aby dieťa zamrnčalo a už je tu rodič, ktorý za neho urobí čokoľvek, len aby mal na chvíľu pokoj. Možno to pomôže na chvíľu, ale z dlhodobejšieho hľadiska je to nesprávne.

Ak čosi dieťa robí a nejde mu  to, treba ho naučiť nevyhýbať sa tej činnosti (robenie úloh, upratovanie hračiek a podobne). Ide o tvorbu vytrvalosti .

13. Strata dohľadu nad svojimi hodnotami

Ubezpečte sa, že vaše priority presne reflektujú hodnoty, ktoré si ceníte v živote najviac a tým dáte svojím deťom silu viesť zmysluplný život.

zdroj: Motherly/Pixabay

To máte tak. Rada píšem, rada premýšľam, rada sa informujem, rada sa zhováram o všetkom možnom… A ešte radšej toto všetko posúvam ďalej. :). A čo je najdôležitejšie pre mňa, napriek tomu, že nie som ešte mamina, chcem ubezpečiť všetky mamičk, ktoré k nám prídu na “návštevu” webu, že sú skvelé a pre svoje deti to najlepšie a že napriek zodpovednosti, ktorá z materstva plynie, netreba zabúdať na humor a nadhľad. Predsa sa jedna matka nescvokne 🙂

Komentáre

komentáre